Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-812-2014.pdf
PDF · 72.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/812/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného R. G., W.. XX.XX. XXXX, F. T. X, XXX XX F. F., Š. I. L., proti povinnému C.. Y. U., W.. XX.XX. XXXX, F. G. XXXX/XX, XXX XX A., Š. I. L. na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.240,58 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 419/2014, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.240,58 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.k. 4T/52/2008 zo dňa 20.05. 2008.
Poverením č. 5601 117182 zo dňa 14. 03. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 419/2014.
Súdny exekútor dňa 09. 06. 2014 postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii.
Povinný v podaní zo dňa 29. 05. 2014 uviedol, že oprávnený na jeho pokus o zmier v ktorom ho žiadal o stiahnutie žaloby s vrátením od neho prevzatého finančného obnosu v roku 2008 nesúhlasil. To znamená, že nemal záujem o jeho vrátenie. Od 20.05. 2008 uplynuli viac ako tri roky a preto vznáša námietku voči exekuovanej pohľadávke, ktorá sa stala v súlade s § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka premlčanou.
K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že trvá na podanom návrhu proti povinnému a námietky povinného považuje za irelevantné a zavádzajúce. Peniaze od pána U. žiadal ihneď, keď nevyšla kúpa bytu a následne na to od neho počúval len prázdne slová a sľuby, že bude druhý a tretí byt a peniaze určite vráti. Keby pán U. vždy konal, tak ako sľuboval, tak by proti nemu nepodal ani trestné oznámenie. Trvá na podanom návrhu a o peniaze záujem má.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Povinný v námietkach proti exekúcii vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Občiansky zákonník v ustanovení § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom, príp. exekučnom konaní.
Právo oprávneného bolo právoplatne priznané rozsudkom sp. zn. 4T 52/08 zo dňa 20.05.2008. Na základe tohto exekučného titulu podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 21.02.2014, t.j. pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko uplatnením práva na súde došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby, premlčacia doba neplynie, teda ani nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto práva.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 prvá a posledná veta O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.