Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-38-2014.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine a plnoleté dieťa: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Y., Q. XX, detí matky: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Y., Q. XX a otca: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/223/2012-182 zo dňa 18.03.2014, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e opravu rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/223/2012-182 zo dňa 18.03.2014 tak, že v záhlaví rozsudku opravuje dátum narodenia otca Y. V., ktorý správne znie: „XX.XX.XXXX“.
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol:
I. Otec Y. V., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť dcére Y. V., nar. XX.XX.XXXX výživné, a to za obdobie od 26.07.2012 do 12.12.2012 vo výške 120,- eur mesačne, a za obdobie od 13.12.2012 vo výške 100,- eur mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci.
II. Otec Y. V., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť matke Y. V., nar. XX.XX.XXXX na syna F. V., nar. XX.XX.XXXX výživné za obdobie od 26.07.2012 do 12.12.2012 v sume 90,- eur mesačne, a za obdobie od 13.12.2012 vo výške 80,- eur mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci.
III. Vo zvyšku sa návrh otca na zníženie výživného zamieta.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/55/2010-22 zo dňa 01.04.2010, v časti o výživnom vo vzťahu k Y. V., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému F. V., nar. XX.XX.XXXX.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že schopnosti a možnosti otca v porovnaní s rokom 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, vyjadrené najmä jeho čistým mesačným príjmom a dlhšie
trvajúcim zlým zdravotným stavom, sú podstatne nižšie. Vzhľadom na charakter ochorenia a lekársku správu je neisté, kedy sa otec vylieči a bude môcť zarábať. Z tohto dôvodu, ale aj vzhľadom na jeho vek, je perspektíva jeho uplatnenia na trhu práce neistá. Tieto skutočnosti svedčia v prospech práva otca na zníženie výživného.
Súd skúmal aj vplyv vlastníckeho práva otca k dvojizbovému rodinnému domu v obci Y., na jeho schopnosti a možnosti platiť výživné, a možnosť otca získať príjem z prenájmu časti tohto rodinného domu, v ktorom býva (vzhľadom na kvalitu ponúkanej služby a lokalitu), vyhodnotil ako za zanedbateľnú.
V porovnaní s rokom 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, je v súčasnosti oprávnená dcéra Y. V., nar. XX.XX.XXXX, ako aj jej maloletý brat F. V., nar. XX.XX.XXXX o štyri roky starší, s čím súvisí potreba vyšších nákladov na starostlivosť o nich. Navyše, dcéra Y. V. začala študovať na strednej škole, s čím tiež súvisí potreba vyšších nákladov. Chodí na strednú školu do Martina, kde dochádza autobusom z obce Y., čo podmieňuje vyššie náklady na cestovné, ale aj na stravu.
Pri rozhodovaní o rozsahu zmeny pomerov v porovnaní s rokom 2010, súd musel prihliadnuť aj na celkový vývoj životných nákladov. Podľa vývoja ukazovateľov reálnej ekonomiky na Slovensku v období od roku 2009 predstavoval nárast spotrebiteľských cien na Slovensku približne 7 % (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).
V roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, mal otec Y. V. vyživovaciu povinnosť aj voči synovi N. V., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX, a ktorý v tom čase bol študentom tretieho ročníka Združenej strednej školy dopravnej v Martine. Táto vyživovacia povinnosť otca voči synovi N. zanikla. N. V. je zamestnaný a živí sa sám. Táto skutočnosť svedčí v prospech nároku detí na zvýšenie výživného.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd má prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Bolo preukázané, že otec sa s dcérou Y. V., a s maloletým synom F. V. nestretáva a nestará sa o nich. Svoju vyživovaciu povinnosť v peňažnej forme voči deťom neplní. Z toho dôvodu bol aj trestne stíhaný, a sú voči nemu vedené exekučné konania. Prostredníctvom súdneho exekútora otec určené výživné čiastočne zaplatil, a to dňa 14.11.2012 vo výške 670,- eur, dňa 11.06.2013 vo výške 1.020,- eur a dňa 11.11.2013 vo výške 386,- eur.
Súd porovnával dôvody, ktoré svedčia v prospech práva otca na zníženie výživného a dôvody, ktoré svedčia v prospech detí na zvýšenie výživného. V porovnaní s rokom 2010 sa výrazne zmenil najmä zdravotný stav otca, v dôsledku ktorého sa jeho schopnosti a možnosti platiť výživné, podstatným spôsobom znížili. V porovnaní s rokom 2010 sa podstatným spôsobom znížil aj príjem otca, ktorý spolu s dávkami nemocenského poistenia predstavovali v roku 2013 približne 300,- eur mesačne. Aj v roku 2012 bol čistý príjem otca podstatne nižší ako bol v roku 2010 (približne 375,- eur mesačne). Podstatnú časť obdobia od apríla 2011 bol otec uznaný ako práceneschopný. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že v období od 24.04.2012 do 01.08.2012 mu nárok na nemocenské nevznikol, avšak stalo sa tak v dôsledku jeho zavinenia, pretože poistené na nemocenské poistenie si riadne neplatil. Ostatné priznané dávky nemocenského poistenia boli nízke.
Súd zvlášť vyhodnotil schopnosti otca platiť výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od 26.07.2012 do 12.12.2012, keď ešte určité obdobie pracoval a jeho základ dane z príjmov fyzickej osoby bol 4.702,- eur ročne, čo po odpočítaní dane 201,- eur predstavovalo sumu 375,- eur čistého mesačne, a zvlášť obdobie od 13.12.2012, keď otcovi začala dlhodobá práceneschopnosť. Otec bol práceneschopný vyše pol roka, a to do 07.07.2013. Za uvedené obdobie otec dostával od Sociálnej poisťovne len dávky nemocenského poistenia vo výške 5,94 eur na deň. Je potrebné poznamenať, že súbežne vykonával výkony osobnej asistencie.
Z týchto dôvodov súd za obdobie od 26.07.2012 do 12.12.2012 rozhodol tak, že otec Y. V. je povinný platiť dcére Y. V. znížené výživné vo výške 120,- eur mesačne. Za obdobie od 13.12.2012, keď otcovi začala dlhodobá práceneschopnosť a podstatne sa zhoršil jeho zdravotný stav, súd jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére Y. znížil na sumu 100,- eur mesačne. Obdobne súd rozhodol aj v prípade maloletého F. a to tak, že otec je povinný platiť matke na syna znížené výživné, a to za obdobie od 26.07.2012 do 12.12.2012 v sume 90,- eur mesačne, a za obdobie od 13.12.2012 znížené výživného vo výške 80,- eur mesačne. Za obdobie dlhodobej práceneschopnosti otca Y. V., ktorá trvala od 13.12.2012 boli jeho schopnosti a možnosti platiť výživné podstatne nižšie, ako boli v roku 2012, keď ešte určité obdobie ako
živnostník pracoval. Súd však prihliadol na to, že aj počas svojej práceneschopnosti vykonával platené služby osobného asistenta, čo vyplýva aj z podaného daňového priznania za rok 2012 a 2013.
V roku 2013 bol otec opätovne práceneschopný, a počas tohto obdobia absolvoval aj kúpeľnú liečbu. Okrem príjmov z osobnej asistencie dosiahol príjem na základe dohôd o vykonaní práce vo výške 447,- eur ročne, t. j. 37,- eur mesačne. Za obdobie od 31.10.2013 do konca roka 2013 mu vznikol nárok na nemocenské poistenie vo výške 1,83 eur na deň. Vzhľadom na to, že dlhšiu dobu nebol zamestnaný, mu vznikol nárok na veľmi nízke dávky nemocenského poistenia. Aj tieto skutočnosti preukazujú zníženie schopnosti a možnosti otca platiť výživné (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Na druhej strane však boli preukázané dôvody pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Deti, voči ktorým má otec vyživovaciu povinnosť, sú v porovnaní s rokom 2010 o štyri roky staršie, s čím objektívne súvisí nárast nákladov na starostlivosť o ne. Dcéra Y. V. chodí do štvrtého ročníka strednej školy, a otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči synovi N. V.. Dôvodom pre zvýšenie výživného je aj všeobecný rast nákladov od roku 2010 (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Tieto skutočnosti nie je možné hodnotiť inak, ako výraznú zmenu okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výživného v roku 2010.
V danom prípade nebolo jednoduché nájsť rovnováhu medzi právami detí na zvýšenie výživného, a právom otca na zníženie výživného. Porovnávaním zmien pri hodnotení kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného na strane detí, ich matky, ako aj otca, súd dospel k záveru, že pomery na strane otca, a to najmä jeho schopnosť zarobiť si, sa v porovnaní s rokom 2010 zmenili pomerne výrazne. Z týchto dôvodov súd rozhodol o znížení výživného tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti súd nárok otca na zníženie výživného voči plnoletej dcére Y. V., ako aj voči maloletému synovi F. V. zamietol.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/55/2010-22 zo dňa 01.04.2010, v časti o výživnom vo vzťahu k Y. V., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému F. V., nar. XX.XX.XXXX.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Rozsudok okresného súdu podľa neho nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a nerešpektuje rozhodnutie odvolacieho súdu. Pri dokazovaní mu nebolo umožnené sa k veci vyjadriť. Súd bral do úvahy iba vyjadrenia kolíznej opatrovníčky a právneho zástupcu, ktorý vedome klamal a krivo ho obviňoval. Poukazuje na výpoveď dcéry, ktorá uviedla, že neboli vyhnaní z domu, čo doteraz tvrdila protistrana, za čo sa ani len neospravedlnili. Je rozhodujúce kedy došlo k zmene pomerov. Toto nastalo začiatkom januára 2012. On žiadal napraviť krivdu z 01.04.2010 7C/55/2010-22 rozsudok Okresného súdu Martin, ktorý okrem rozvodu určil aj výšku výživného bez overenia príjmu, na základe informácií z návrhu na rozvod podaných len exmanželkou. Poukazuje na to, že po nevyplatení mzdy za január 2012 - 300,- eur sa dostal do platobnej neschopnosti. Nestačilo to na výživné, odvody, ani na daň za rok 2011. Túto zaplatil až po doplatení mzdy za február, marec, 11.07.2012. Takže neplatenie odvodov nezavinil z vlastnej vôle, ale pretože neboli potrebné finančné prostriedky. Jeho exmanželka zneužila zlú finančnú situáciu a dala vec exekútorovi. Zároveň podala trestné oznámenie. Toto všetko zapríčinilo nesprávne rozhodnutie súdu. Dokladá prehľad príjmu a daňové priznanie v tabuľke, kde vidno, že o výške príjmu neklamal. Poukazuje na to, že musel na rozdiel od exmanželky dokladovať všetko od roku 2009 až 2013, kde jasne vidno, že odvolacie konanie je ešte viac diskriminačné a nemá nič spoločné so spravodlivosťou. Rozsudok vychádza v ústrety človeku, ktorý podvádza a klame. Poukazuje na to, že jeho exmanželka po materských nemala kde nastúpiť do zamestnania a dlhodobo bola bez príjmu (7 rokov). Všetko zabezpečoval on z jeho platu. Po roku 2003, keď sa rušilo Rušňové depo Vrútky, bol medzi prepustenými. Pre nedostatok pracovných možností sa dal na živnosť, kde pracoval v stavebníctve v najhorších podmienkach. Keď sa manželke podarilo zamestnať, oddelila vlastný účet, jemu zostali len poplatky a keď sa minuli peniaze, podala návrh na rozvod. Ale ona bola tá, čo neprispievala na dom, výživu a výchovu detí. Za ten čas si ušetrila bokom najmenej 7.000,- eur. Ešte ho obrala aj o poistku. Keď sa koncom roka 2010 odsťahovala, vyrabovala všetko čo sa jej hodilo. Deti pripravila o domov. Deti sa však môžu vrátiť a nakoniec sa aj vrátia. Pokiaľ ide o výkon osobnej asistencie, pomáha ťažko zdravotne
postihnutej osobe. Je s tým spojené aj daňové zaťaženie a vykonáva ju v jeho osobnom voľne cez sobotu a nedeľu.
Matka a plnoletá Y. V. vo vyjadrení uvádzajú, že odvolanie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, a preto nie je dôvodné. Ide len o útoky proti všetkým zúčastneným osobám. Zodpovednosť za daný stav navrhovateľ necíti žiadnu. Napadnutý rozsudok považujú za rozumný kompromis. Prvýkrát podávali odvolanie, pretože súd nezistil úplne skutkový stav. Teraz je zrejmé, že ak by navrhovateľ začal platiť hoci aj znížené výživné, im by to polepšilo, pretože ho teraz neplatí. Rozsudok je kompromisom aj napriek tomu, že tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je tu skôr priestor na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu nebude priznané žiadnemu z účastníkov.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., a preto nie je žiaduce, aby tieto vecne správne skutkové právne závery okresného súdu opakoval.
Krajský súd zistil, že v rozsudku prvostupňového súdu je nesprávne uvedený dátum narodenia otca, keď namiesto správneho roka narodenia otca 1962 (ako to vyplýva z návrhu, aj z viacerých predložených dokladov, ktoré sú súčasťou spisu), je uvedený nesprávny dátum, rok 1969. Ide o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Preto krajský súd túto zrejmú nesprávnosť opravil postupom v zmysle ust. § 164 O. s. p.
Odvolacie námietky otca nepovažuje krajský súd za dôvodné.
Okresný súd vykonal podrobné dokazovanie, keď sa dôsledne zaoberal zmenou pomerov, pričom iba zásadná zmena pomerov môže byť dôvodom pre zmenu právoplatného rozsudku súdu.
Účelom tohto konania nie je a nemôže byť revízia právoplatného rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, kde prvýkrát došlo k určeniu výživného otca na maloleté deti. Námietky otca voči vecnej nesprávnosti tohto rozsudku nie sú a nemôžu byť predmetom tohto konania, keď súdy môžu prihliadnuť iba na zmenu pomerov, ktorá nastala od vydania rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/55/2010-22 zo dňa 01.04.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať v tom čase na maloletú Y. V. sumou 130,- eur mesačne a na maloletého syna F. V. sumou 100,- eur mesačne.
Okresný súd dôsledne vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala na strane všetkých účastníkov konania. Kým na strane otca správne vyhodnotil pokles možností a schopností dosahovať príjem spôsobený najmä jeho zhoršeným zdravotným stavom a zároveň poklesom reálne dosahovaného príjmu na strane otca, na strane druhej správne vyhodnotil nárast odôvodnených potrieb na strane plnoletej Y. a maloletého F., ktoré sú dané vyšším vekom, stupňom školskej dochádzky a nárastom životných nákladov.
Na základe uvedenej zmeny pomerov okresný súd správne pristúpil k úprave výživného, keď zohľadnil jednotlivé časové obdobia podľa toho, ako sa vyvíjali príjmové možnosti otca a potreby maloletých detí.
Otec si nedostatočne uvedomuje svoju zákonnú a zároveň morálnu rodičovskú povinnosť vyživovať svoje deti až do nadobudnutia ich schopností samostatne sa živiť, keď celú ťarchu tejto povinnosti, ako aj zodpovednosti, sa snaží preniesť na matku, ktorá napriek tomu, že vykonáva aj osobnú starostlivosť o ešte maloletého F., za sťaženej sociálno-ekonomickej situácie, deťom zabezpečila potrebu bývania a zabezpečuje im dobrovoľne všetky vznikajúce potreby. Jej možnosti sú však obmedzené, keď napriek tomu, že pracuje a dosahuje pravidelný príjem, tento príjem je na hranici životného minima.
Pokiaľ otec namieta diskrimináciu v súdnom konaní voči svojej osobe s tým, že sa nemohol vyjadriť k vykonanému dokazovaniu a musel dokladovať svoj príjem za obdobie niekoľkých rokov dozadu, čo sa nevyžadovalo od matky, tieto jeho námietky nie sú opodstatnené. Pred prvostupňovým súdom bolo opakovane nariadené pojednávanie. Otec bol vypočutý ako účastník konania. Následne mu bolo opakovane udelené slovo, keď otec mal možnosť a zároveň sa aj vyjadroval k vykonanému dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci. Pokiaľ ide o príjmové pomery na strane matky, tieto boli zo strany prvostupňového súdu zistené za rovnaké obdobie, za aké sa vyžadovalo preukázanie príjmu otca. Vzhľadom však na skutočnosť, že matka je zamestnaná, boli zistené jednoduchým spôsobom - vyžiadaním správy od zamestnávateľa. Povinnosť otca predložiť doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky vyplýva v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že mal príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu.
Vychádzajúc zo správne zistených pomerov na strane účastníkov konania spočívajúcich v znížení príjmových schopností a možností na strane otca a na druhej strane nárastu odôvodnených potrieb vyživovaných osôb okresný súd správne stanovil mieru vyživovacej povinnosti otca (spočívajúcej v znížení výživného) na plnoletú Y. V. za obdobie od 26.07.2012 do 12.12.2012 vo výške 120,- eur mesačne a za obdobie od 13.12.2012 vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého F. V. za obdobie od 26.07.2012 do 12.12.2012 v sume 90,- eur mesačne a za obdobie od 13.12.2012 vo výške 80,- eur mesačne.
Je na otcovi, ktorý už v súčasnosti nemá zistené obmedzenia zdravotného stavu, aby sa zodpovedne postavil k existujúcej vyživovacej povinnosti voči dvom deťom a rovnako ako matka zabezpečil si zdroj príjmu a podieľal sa na plnení vyživovacej povinnosti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny vrátane výroku o náhrade trov konania potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorých odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.