Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-142-2013.pdf
PDF · 98.54 KB
No categories available
31P/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov U. N., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N., H. Č.. XXXX/X, toho času bytom O. X, N. N., zastúpenej M..W. N., advokátkou, Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Z. XX a otca A. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. N., H. Č.. XXXX/X, toho času bytom N. N., H. XX, zastúpeného O.. C. Z., advokátom, so sídlom M. G. X, N. N., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e túto dohodu rodičov :
Maloletý A. N., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. N., nar. XX. XX. XXXX takto:
1. každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 h do nedele do 17.30 h 2. každú párnu stredu od 16.00 h do štvrtku do 06.45 h 3. každý rok od pondelka 29. týždňa od 08.00 h do nedele do 30. týždňa do 19.00 h a od pondelka 32. týždňa od 08.00 h do nedele do 19.00 h 4. počas Vianočných sviatkov:
- každý rok od 23. 12. od 17.00 h do 24. 12. do 14.00 h
- každý párny rok od 26. 12. od 08.00 h do 28. 12. do 18.00 h
- každý nepárny rok od 31. 12. od 08.00 h do 03. 01. do 18.00 h 5. počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtku od 16.00 h do Veľkonočného pondelka do 18.00 h 6. počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty pred začatím prázdnin od 08.00 h do nedele po skončení prázdnin do 18.00 h.
V stanovené dni a hodiny je otec o p r á v n e n ý maloleté dieťa pred bytom matky prevziať. Otec je p o v i n n ý matke dieťa v stanovené dni a hodiny pred jej bytom odovzdať, okrem bodu 2., kedy je otec o p r á v n e n ý každú párnu stredu o 16.00 h dieťa prevziať v ZŠ a p o v i n n ý každý párny štvrtok o 06.45 h dieťa odovzdať do školského klubu.
Matka je p o v i n n á v stanovené dni a hodiny dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. N., nar. XX. XX. XXXX za čas od 06. 05. 2013 do 31. 08. 2013 mesačne sumou 100 € a od 01. 09. 2013 mesačne sumou 125 € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.
Zročné výživné za čas 06. 05. 2013 do 11.07. 2014 vo výške 585 € sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v 15 € mesačnej splátke spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06. 05. 2013 domáhala toho, aby súd zveril mal. A., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala, aby otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na úhradu potrieb dieťaťa mesačne sumou 250 € od XX. XX. XXXX do jej rúk a zároveň navrhla, aby bol upravený styk otca s mal. dieťaťom. Svoj návrh v čase jeho podania, odôvodňovala tým, že maloleté dieťa sa narodilo z jej manželstva s otcom dieťaťa, ktoré doposiaľ trvá, avšak po hádke s otcom dieťaťa spoločnú domácnosť opustila, napokon sa vrátila a napokon domácnosť opustil otec dieťaťa. Uviedla, že od 01. XX. XXXX nežije s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, sú len v telefonickom kontakte ohľadom mal. dieťaťa. Uviedla, že otca prosila, aby jej prispieval na výživu dieťaťa, ale v čase podania návrhu, tento prestal prispievať. Vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že sama má vytvorené dobré podmienky pre výchovu a opateru mal.dieťaťa, poukazovala tiež na tú skutočnosť, že jej komunikácia s otcom dieťaťa viazne. Z toho dôvodu dochádza medzi nimi k určitým nezrovnalostiam. Matka nemala námietky voči tomu, aby sa otec sa s dieťaťom stýkal, ale poukazovala na tú skutočnosť, že otec má s dieťaťom skôr kamarátsky vzťah, pričom podľa jej názoru nedostatočne zabezpečuje ochranu dieťaťa, nepredvída dopredu rôzne skutočnosti, ktoré môžu nastať pre mal. dieťa a preceňuje mal. dieťa, či už vo vzťahu k nejakým činnostiam, alebo podceňuje ochorenie mal. dieťaťa. Poukazovala tiež na tú skutočnosť, že dieťa býva veľmi často choré, bolo aj viac krát hospitalizované pre vírusový zápal pľúc. Na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX uviedla, že maloletý má X rokov a mal nastupovať do ZŠ, v tom čase dieťa s ňou žilo v X-izbovom byte, za ktorý uhrádzala mesačnú zálohovú platbu vo výške 265 € mesačne, elektriku 27 € mesačne, koncesionárske poplatky, plyn, poistenie bytu a okrem toho znášala náklady na mobilný telefón a na svoje životné poistenie. Poukazovala na zvýšené náklady na stravovanie dieťaťa, kedy sa snaží dieťaťu zakupovať výživnú stravu, najmä s množstvom ovocia a zeleniny. Pre dieťa bola nútená zakúpiť inhalátor a často platí doplatky za lieky, s čím má zvýšené náklady.
Otec dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že sa chce postarať o svoje maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, ako matka dieťaťa a nesúhlasil s návrhom matky na úpravu jeho styku s dieťaťom tak, ako navrhovala matka. Otec poukazoval na svoj dobrý vzťah k dieťaťu a na svoj záujem vytvoriť pre dieťa zaujímavý a pútavý program a na svoju doterajšiu starostlivosť o dieťa. Uviedol, že dieťa nevychováva ani krikom, ani bitkou, nepoužíva výchovné metódy, ako matka dieťaťa a poukázal, že mal. dieťa má k nemu vypestovaný hlboký citový vzťah. Potvrdil, že približne od XX. XX. XXXX nežijú s matkou v spoločnej domácnosti a tiež potvrdil, že medzi ním a matkou viazne komunikácia. V spoločnej domácnosti nechcel zostať, pretože matka ho spochybňovala a zosmiešňovala jeho konania. V priebehu konania poukazoval na tú skutočnosť, že dieťaťu prispieva finančnými prostriedkami sumou 100 €. Sám už inú vyživovaciu povinnosť nemá a uviedol, že nemá problém vykonávať domáce práce, pretože je vyučený kuchár, dokáže navariť a dlhé roky je riadne zamestnaný, dokáže zarobiť finančné prostriedky.
Kolízny opatrovník vo svojich výpovediach poukazoval na tú skutočnosť, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nezabezpečujú výchovu a opateru mal. dieťaťa spoločne a preto návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu považoval za dôvodne podaný. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že sociálnym zisťovaním v rodine dieťaťa nezistil nedostatky v starostlivosti matky o mal.dieťa. Vzťah otca s mal. dieťaťom je zo strany všetkých účastníkov konania hodnotený ako vzťah dobrý. Potvrdil, že rodičia nemajú medzi sebou dobrú komunikáciu a odporučil rodičov na referát poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie.
Súd účastníkov konania odporučil na referát poradensko-psychologických služieb, ktorý potvrdil, zlú komunikáciu rodičov ohľadom zabezpečovania potrieb, výchovy a osobnej opatery o maloleté dieťa, pričom svojim podaním z XX. XX. XXXX referát navrhol upraviť pomery v rodine na základe kompletného znaleckého posúdenia situácie, pretože aj on videl predpoklad možnosti zníženia úrovne stresu v rodine a tým aj zlepšenia rodinného prostredia pre výchovu mal. dieťaťa. Vo veci súd nariadil znalecké
dokazovanie, najmä na stanovenie všeobecnej charakteristiky na mal. dieťa, aj jeho rodičov a na zistenie, aké sú osobnostné, vôľové, morálne vlastnosti rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, prípadne, či znalec zistí alebo nezistí patologické vlastnosti u rodičov alebo u mal. dieťaťa. Ďalej úlohou znalca bolo analyzovať vzájomné vzťahy a citové väzby medzi maloletým dieťaťom jeho rodičmi a zistiť, či sú tieto vzťahy medzi účastníkmi deformované, ak áno, čím je to spôsobené. Ďalej znalec mal odpovedať na otázku, či maloleté dieťa je schopné opísať pravdivo a objektívne svoje pocity, zážitky alebo prípadne, či jeho vyjadrovanie je ovplyvnené a manipulované inou osobou, ak áno, ktorou. Zistiť predstavu dieťaťa o úprave rodičovských práv a povinností k nemu, zistiť, či niektorý z rodičov má nevhodný prístup k výchove a opatere dieťaťa, prípadne, či sú tu u niektorého z rodičov znaky agresivity, manipulatívnosti a riskantného správania. Zároveň znalec mal odporučiť súdu najvhodnejšiu možnosť riešenia danej situácie, prípadne zistenie iných skutočností, ktoré pri podaní znaleckého posudku zistí.
V danej veci znalec podal znalecký posudok, ktorý bol účastníkom konania doručený s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili. Účastníci konania nemali výhrady voči obsahu a záveru znaleckého dokazovania. Zo záveru znaleckého posudku súd zistil, že intelektové schopnosti maloletého dieťaťa zodpovedajú norme, dieťa už absolvovalo medzi časom prvý ročník ZŠ, kde dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Osobnostný vývin dieťaťa zodpovedá jeho veku, dieťa má vytvorený k svojim rodičom pozitívny citový vzťah, avšak veľmi citlivo reaguje na nezhody medzi rodičmi. Osobnosť matky bola hodnotená ako primerane diferencovaná, jej hodnotová orientácia je kvalitná, snaží sa uspokojovať potreby dieťaťa. Matka je aktívna, spoločenská, sú prítomné dominantné črty jej osobnosti, má vypestované empatické schopnosti, avšak emotivita u matky bola hodnotená, ako D., U., M. T. H. P.. Znalec konštatoval aj možnosť zvýšeného F. R. S. R. Z., ale morálne a vôľové vlastnosti matky aj dieťaťa boli hodnotené ako primerané a bolo konštatované, že matka dieťaťa je spôsobilá dieťa vychovávať. Otec dieťaťa bol hodnotený ako osobnosť aG., boli prítomné ukazovatele A., P. R. P., R. N. Ú. A., I. u otca bola hodnotená ako labilná s prvkami L., V. a bolo konštatované zvýšené F. R.Á. S. R. Z., pretože jeho T. H. je podstatne znížená. Otec sa pohybuje v pásme priemeru a sú prítomné Z. Č. P., je zvýšene P. Z. P., vyžaduje a potrebuje oporu zo strany druhých. Vôľové a morálne vlastnosti otca boli hodnotené, ako O. X., ale bolo konštatované, že otec dieťaťa je spôsobilý postarať sa o dieťa v priebehu víkendov, rozvíjať záujmovú oblasť dieťaťa. Bol však vyhodnotený, ako menej vhodný, ako matka vychovávať dieťa. Vzájomné citové vzťahy a väzby medzi rodičmi a mal. dieťaťom boli vyhodnotené, ako veľmi dobré, dieťa má rado oboch svojich rodičov a obaja rodičia majú k dieťaťu vytvorené pozitívnu citovú väzbu, ale vzťah medzi rodičmi bol hodnotený, ako výrazne negatívny. Ďalej znalci konštatovali, že maloleté dieťa je schopné vypovedať pravdivo a objektívne, primerane svojmu veku X rokov o prežitých skúsenostiach, i keď v tomto veku je zvýšené ovplyvniteľné najbližšími príbuznými, ale dieťa nezneužíva danú situáciu a samo cíti, že vzťah medzi rodičmi je narušený. Tiež bolo konštatované, že maloletý má svojho otca rád a má záujem sa s otcom stretávať. Jeho predstavou je, že bude bývať s matkou a s otcom sa bude stretávať každý druhý víkend a plus jeden deň v týždni. Znalec ďalej konštatoval, že dieťa bolo svedkom nevhodného správania sa rodičov navzájom. Rodičia sa však dokázali po prebehnutom konflikte ospravedlniť. Dieťa sa však rodičov nebojí, má vytvorenú pozitívny citový vzťah. Riskantné správanie u otca však nie je možné vzhľadom k typu jeho osobnosti vylúčiť. Znalkyňa ďalej konštatovala, že v aktuálnom psychickom stave dieťaťa nie sú prítomné traumatické následky a mal. dieťa nemá strach zo svojich rodičov, je na nich citovo pripútané, i keď určitá miera úzkostlivosti je u dieťaťa prítomná, ale dieťa bolo veľmi šťastné, keď sa mohlo držať za ruky s oboma rodičmi. Znalci doporučili zverenie dieťaťa do starostlivosti matky s tým, aby sa dieťa s otcom stretávalo aspoň každý druhý víkend plus jeden deň v týždni, rovnako doporučili vhodnosť úpravy styku otca s dieťaťom na určitú časť prázdnin a sviatkov. Iné skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výsledky znaleckého dokazovania, znalcami zistené neboli.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom .
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V priebehu súdneho konania rodičia dieťaťa sa snažili spolu komunikovať najmä ohľadom styku otca s mal. dieťaťom, pričom navrhovali rôzne spôsoby tohto styku. Na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX rodičia dieťaťa dospeli k čiastočnej dohode ohľadom úpravy ich rodičovských páv a povinností a to v tom smere, že sa dohodli na tom, že mal. A. N., nar. XX. XX. XXXX bude zverený do ďalšej osobnej starostlivosti matky a zároveň sa dohodli na úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na čom sa nedokázali rodičia zhodnúť bola výška výživného a v tejto časti ponechali stanovenie výšky výživného na úvahu súdu. V danej veci súd schválil dohodu rodičov o výchove mal. dieťaťa, ako aj o styku otca s maloletým dieťaťom.
Ako to vyplýva z hore citovaných záverov a aj znaleckého posudku, v konaní bolo nepochybne preukázané, že mal.dieťa má vytvorený hlboký citový vzťah k obom svojim rodičom a ani z jedného z rodičov nemá strach, s oboma sa rado stretáva a bolo konštatované, že dieťa bolo veľmi šťastné, keď sa mohlo držať za ruku oboch rodičov. Ani u jedeného z rodičov znalci nekonštatovali takú skutočnosť, že by nebol schopný a spôsobilý výchovy a opatery mal. dieťaťa, alebo že by prípadne v styku s mal. dieťaťom bránili nejaké osobnostné, vôľové a morálne vlastnosti rodiča. Zvýšený pocit frustrácie u oboch rodičov tak, ako bol konštatovaný znalcami, súd pripisuje aj dlho trvajúcemu súdnemu konaniu a ich citovému rozpoloženiu v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. V každom prípade si rodičia musia dávať pozor na takéto prejavy svojej osobnosti. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, na správu o šetrení pomerov o materiálnych podmienkach, ktoré rodičia vytvorili pre výchovu a opateru dieťaťa vo svojej domácnosti, súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by musel niektorého z rodičov vylúčiť z osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Dohoda rodičov o výchove dieťaťa sa neprieči zákonu a ani záujmu mal. dieťaťa, môže byť v tomto smere len na prospech maloletého dieťaťa. Tak isto aj dohoda rodičov o ich styku s maloletým dieťaťom je síce dosť podrobná, avšak na druhej strane by takáto dohoda mala zabezpečiť bez závažnejších problémov pravidelne sa opakujúci a dosť intenzívny styk otca s mal. dieťaťom. Otec v priebehu súdnych konaní si vytvoril podmienky pre riadnu výchovu a opateru dieťaťa. I keď v jeho osobnosti znalci zistili povahové vlastnosti, ktoré vzbudzujú určité obavy a na druhej strane znalci nekonštatovali tú skutočnosť, že by otec nebol spôsobilý výchovy a opatery mal. dieťaťa. Aj u otca bolo konštatované, že otec má vypestovaný hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu, otec dlhodobo deklaruje svoj záujem na osobnej výchove a opatere dieťaťa. Maloleté dieťa nemá strach a obavu z otca, je rado v jeho spoločnosti, chce sa s otcom stretáva. Súd preto dohodu rodičov o úprave styku otca s mal. dieťaťom schválil tak, ako sa rodičia dohodli. Ďalej súd preto rozhodoval len o otázke výšky výživného, ktorá zostala medzi rodičmi sporná.
Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, rodičia dieťaťa nežijú od februára XXXX v spoločnej domácnosti, pričom matka uvádzala, že otec dieťaťa výživné na mesiac marec XXXX D.ezaplatil, ale od apríla XXXX až do konca novembra XXXX prispieval na potreby mal. dieťaťa mesačne sumou 100 €, za mesiac W. XXXX V. W. XX. XX. XXXX prispieval na výživu dieťaťa 70 € mesačne.
Ďalej súd v konaní zistil, že matka dieťaťa bola nezamestnaná, v mesiacoch október a D. XXXX bola zamestnaná na dohodu vo firme B. Z. Z..F..P.. R., so zárobkom 390 € mesačne, v súčasnej dobe je práceneschopná od XX. XX. XXXX a poberá nemocenské dávky, ktoré sú podľa potvrdenia Z. A. N. N., vo výške 423,37 € mesačne. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Priemerný mesačný čistý príjem otca je vo výške 793,22 €.
Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, maloleté dieťa do XX. XX. XXXX navštevovalo materskú škôlku a od XX. XX. XXXX nastúpilo na povinnú školskú dochádzku a toho času má dieťa ukončený prvý ročník ZŠ. Súd vzhľadom na hore uvedené dospel k záveru, že suma 100 € mesačne zo strany otca dieťaťa bola primeraná veku, potrebám, mesačným nákladom na mal. dieťa v čase, keď maloleté dieťa navštevovalo materskú škôlku a bolo predškolského veku. K tejto sume súd musel pripočítavať aj rodinné prídavky, ktoré matka poberala na dieťa vo výške viac ako 23 € mesačne a plus
určitú finančnú čiastku aj zo strany matky dieťaťa. Za danej situácie súd bol presvedčený o tom, že mala matka dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb mal. dieťaťa. Od nástupu mal. dieťaťa na povinnú školskú dochádzku však súd výživné stanovil v sume 125 € mesačne. V súvislosti s nástupom mal. dieťaťa do X.triedy ZŠ bola matka nútená mal. dieťaťu zakúpiť povinnú školskú výbavu, čím sa rozumie školská aktovka, peračník, obaly, tvrdé dosky, prezúvky, vrecúška, úbor na telesnú výchovu, veci potrebné na výtvarnú výchovu, ďalej sa matke zvýšili náklady v súvislosti s platením ZRPŠ, stravného pre dieťa, školského klubu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v minulosti bývalo dieťa často chorľavé. Aj keď sú náklady na lekárske ošetrenie dieťaťa hradné zo zákona nemocenskou poisťovňou, matka predsa len na určité druhy liekov doplácala. Pokiaľ je dieťa choré musí matka zostať na ošetrovaní člena rodiny v domácnosti, čím sa v minulosti aj znižoval jej príjem. V súčasnej dobe súd prizeral na dlhodobú práceneschopnosť matky dieťaťa, na jej odkázanosť na dávky nemocenského poistenia tak, ako bolo hore konštatované, v dôsledku čoho matka nemôže celkom dopĺňať do výšky potrieb mal. dieťaťa. Preto súd považoval za potrebné, vyživovaciu povinnosť odo dňa nástupu maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku stanoviť sumou 125 € mesačne. Takáto výška výživného zodpovedá osobným, majetkovým, zárobkovým pomerom otca dieťaťa a spolu s rodinným prídavkom, ktorý matka v súčasnej dobe na dieťa poberá vo výške 23,52 € mesačne a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky dieťaťa, toho času zabezpečuje všetky odôvodnené potreby a záujmy mal. dieťaťa. Výživné súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. od 06. 05. 2013.
Matka dieťaťa sa domáhala, aby súd stanovil výživné už od 01. 03. 2013 pričom však dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne už pred podaním návrhu, súd nevidel a podľa názoru súdu ich matka nedostatočným spôsobom odôvodnila. V každom prípade však v čase podania návrhu na začatie konania, rodičia dieťaťa už nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodárili, dieťa sa nachádzalo v starostlivosti matky. Ako to vyplýva z vyjadrenia účastníkov konania, otec dieťaťa prispieval na úhradu potrieb dieťaťa od podania návrhu t.j. od 06. 05. 2013 až do konca mesiaca november 2013 mesačne sumou 100 €, ktorú sumu súd pri výpočte zročného výživného v prospech otca započítal. Od 01. 12. 2013 otec už prispieval na úhradu potrieb dieťaťa sumou 70 € mesačne, čo tiež súd pri výpočte zročného dlhu na výžive dieťaťa v prospech otca započítal. Súd stanovil výživné od 06. 05. 2013 do 01. 09. 2013 vo výške 100 €, ktorú sumu otec v tom čase aj uhrádzal, čiže za tento čas žiaden dlh na výžive u otca nevznikol. Od 01. 09. 2013 však súd stanovil výživné v sume 125 € mesačne, čo za mesiace september až november 2013 u otca predstavuje dlh na výživnom v sume 75 €. Za čas od 01. 12. 2013 do 30. 06. 2014 mal otec uhradil 7x po 125 €, čo je spolu suma 875 €. Otec však za uvedený čas uhradil 7x po 70 €, čo je spolu 490 €, rozdiel tak predstavuje suma 385 € za uvedenú dobu. Na 7. mesiac roku 2014 súd počítal s celou výškou výživného 125 €, keď v čase rozhodnutia súdu výživné na 7. mesiac roku 2014 nebolo uhradené. Celkový dlh otca tak predstavuje sumu: 75 € + 385 € + 125 je spolu suma 585 €. Túto sumu súd, s prihliadnutím na osobné, majetkové, zárobkové pomery otca, súd povolil otcovi splácať v 15 € mesačnej splátke, spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia a to pod stratou výhody týchto splátok.
V prevyšujúcej časti, najmä pokiaľ sa matka domáhala priznania výživného spätne, súd návrh matky zamietol, ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.