Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-203-2014.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/203/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému 1/ R. Y., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, XXX XX Q. W., štátny občan SR a povinnému 2/ U. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. W. XXX, XXX XX Q. W., štátny občan SR, o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka ulica 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 26/12 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/46/2012-16 zo dňa 20. januára 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/46/2012-16 zo dňa 20. januára 2012 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 20Er/46/2012-16 zo dňa 20. januára 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 29. 04. 2011 rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom pod spis. značkou RK-380/11-MK. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29. 01. 2007.
Okresný súd preskúmal exekučný titul podľa ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Zistil, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že dlžníkom bola reálne vyplatená suma vo výške 730,73 Eur, pričom dlžník sa zaviazal uhradiť zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 730,73 Eur, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Teda ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 100 % k reálne poskytnutej a vyplatenej sume. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené zmluvnými pokutami. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 100 % a zároveň aj zmluvné pokuty priznané rozhodcom vo výške 64,10 % z priznanej dlžnej istiny okresný súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 45 ods. 2 v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o rozhodcovskom konaní.
Okresný súd dospel k záveru, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 100 % z poskytnutého úveru a plnenie zmluvných pokút, ktoré tvoria 64,10 % z priznanej dlžnej istiny rozhodcom, je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona o rozhodcovskom konaní. Preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci okresného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu podľa ust. § 45 ods. 1 a ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na to, že jedným z dôvodov pre popretie platnosti rozhodcovskej doložky je podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o tom, že odmena za poskytnutie úveru vo výške 100 % z poskytnutých finančných prostriedkov je plnením v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak okresný súd dospel k záveru, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľských zmlúv, bolo jeho povinnosťou skúmať, či aj dojednanie o zmluvnej odmene napĺňa znaky neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie úroku za úver je dojednaním o cene plnenia, ktoré nemožno posudzovať ako nekalú podmienku a je v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonník, aj so smernicou Rady č. 93/13/EHS. Zdôraznil, že okresný súd nevzal do úvahy skutočnosť, že zmluvná odmena predstavuje sumu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov. Okresný súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy ani všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RMMN“), ako údaj bežne používaný v rámci odplatného používania peňazí pri posudzovaní prijateľnosti jej výšky odplaty. Ak právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 112,52 % pre spotrebiteľské zmluvy, ako je predmetná zmluva o revolvingovom úvere (pričom v danom prípade je RPMN nižšia), t.j. 56,15 %, potom nemožno hovoriť, že výška odplaty (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými mravmi.
Oprávnený ďalej poukázal na to, že okresný súd neskúmal skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút a neposkytol mu možnosť ich uviesť, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Uviedol, že zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa. Eurokonformný výklad ust. § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka preto znamená, že pri posudzovaní konkrétneho zmluvného ustanovenia je potrebné uvedené zákonné ustanovenie aplikovať v súlade aj s cieľom smernice Rady č. 93/13/EHS. Okresný súd pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul skutočnosť, že povinný porušil zmluvu tým najzávažnejším spôsobom, čo je práve neplatenie úveru ako hlavného predmetu plnenia. Okresný súd sa nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami, ktoré sa týkajú zmluvného vzťahu, napr. neexistencia iného zabezpečovacieho prostriedku. Výška zmluvnej pokuty dohodnutá v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút okresný súd mal vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. Okresný súd zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mu odňal vlastnícke právo k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru, porušil právo na súdnu ochranu, súčasťou ktorej je aj právo na riadne, presvedčivé a náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 80,08 Eur.
K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 02. 01. 2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-380/11-MK zo dňa 29. 04. 2011. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovaným (povinným 1/ a 2/) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 904,98 Eur s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 31. 01. 2007.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (02. 01. 2012) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s rozhodovaním o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa ust. § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore so zákonom vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Preto je súd povinný v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol: „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd.“
Odvolací súd uvádza, že skúmanie správnosti rozhodcovského súdu okresným súdom (exekučným súdom) je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, t.j. či rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Odvolací súd zistil, že v predmetnej veci okresný súd skúmal exekučný titul z hľadísk uvedených v ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, teda či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) tohto zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Odvolací súd však uvádza, že na základe prípadnej nedovolenosti, objektívnej nemožnosti časti plnenia, alebo rozporu časti plnenia s dobrými mravmi, nemožno zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu. Okresný súd v danom prípade skúmal, či exekučným titulom priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 100 % z poskytnutého úveru a plnenie zmluvných pokút, ktoré tvoria 64,10 % z priznanej dlžnej istiny rozhodcovským súdom je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd však neskúmal, či právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom. Tiež neskúmal, či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi platne dohodnutá, a či takto dohodnutá rozhodcovská doložka je v súlade s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, ako aj s prihliadnutím na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., a či rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, mal právomoc spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd bude musieť skúmať, či vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola medzi účastníkmi dohodnutá platne a či nie je v rozpore s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie