Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Er-6963-2013.pdf
PDF · 76.03 KB
Case nature
Area
Subarea
55Er/6963/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci Y. : P. R., Y. XXX/XX, W., proti W.: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328 o námietkach povinného proti exekúcií takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 09.12.2013 tunajší súd poveril poverením č. 5102 0157396 súdneho exekútora vykonaní exekúcie vo veci hore označených účastníkov.
Súdny exekútor exekučnému súdu postúpil námietky povinného proti exekúcii doručené na exekútorsky úrad dňa 07.03.2014.
Námietky proti exekúcii boli povinným podané v zákonnej lehote v zmysle Exekučného poriadku, t.j. v 14- dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii.
V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že povinný je podľa Zriaďovacej listiny Ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácii SR č. 5854/M - 95 zo dňa 07.12.1995 rozpočtovou organizáciou. Hospodárenie rozpočtových organizácii upravuje zákon NR SR č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnené niektorých zákonov. Povinný ako rozpočtová organizácia nie je vlastníkom majetku, ale len správcom majetku štátu a túto správu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Všetok majetok, hnuteľný aj nehnuteľný, ktorý povinný spravuje v rámci predmetu svojej činnosti bol nadobudnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Povinný sa odvoláva na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a trvá na tom, že predmetná exekúcia vedená proti povinnému je neprípustná a navrhuje, aby súd predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Podľa § 50 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 57 ods. 1 exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
(2) Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(3) Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
(4) Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Dňa 30.04.2014 doručila oprávnená vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii na exekútorský úrad, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s konštatáciou a vyjadrením povinného, ktorým žiada o zastavenie exekúcie z titulu, že predmetná exekúcia je vedená voči povinnému neprípustná. Oprávnená má za to, že predmetnými námietkami povinný zneužíva platnú právnu úpravu a jeho vyjadrenie je irelevantné, spracované v snahe zabezpečiť si akúsi právnu nepostihnuteľnosť nad rámec platnej právnej úpravy.
Z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/09 vyplýva, že pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia, iný výklad by bol v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 89/2008 vyplýva, že ak je zákonné vecné bremeno zriadené bez poskytnutia náhrady, má povinný nárok na poskytnutie náhrady s odkazom na článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Je nesporné, že vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, teda základného práva vlastniť a užívať majetok.
V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 8/2009 sa uvádza, že Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto predpisom nie sú Zásady pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta z 24. februára 2006), je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok.
V uvedenom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie, pri ktorom právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia uskutočnilo, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Povinným a oprávneným môžu byť tak osoby fyzické, ako aj osoby právnické. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Bezdôvodným obohatením sa rozumie aj prípad, keď ide o plnenie bez právneho dôvodu, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že je rozpočtovou organizáciou, ktorá nie je vlastníkom, ale len správcom majetku štátu a majetok, ktorý spravuje v rámci predmetu svojej činnosti bol nadobudnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.
Dňa 06.07.2012 vydal Okresný súd Poprad rozsudok č.k. 20C/196/2011-75, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku 1. dňa 02.08.2013 a vo výroku 2. dňa 28.07.2012 a vykonateľnosť vo výroku 1 dňa 06.08.2013 a vo výroku 2. dňa 01.08.2012, ktorým súd priznal oprávnenej pohľadávku vo výške 63 200,- eur, ktorú je povinný zaplatiť povinný z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Rozsudok okresného súdu Poprad č.k. 20C/196/2011-75 potvrdil aj Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 20Co/206/2012 zo dňa 18.06.2012. Nakoľko predmetná pohľadávka, ktorá bola priznaná oprávnenej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom vznikla na základe bezdôvodného obohatenia, je povinný povinný vydať oprávnenej toto bezdôvodné obohatenie. Vymoženie práva je jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorý garantuje aj článok 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pohľadávku, o ktorú sa povinný obohatil a ktorá bola oprávnenej priznaná aj exekučným titulom, musí byť vymožiteľná. V danom prípade neuspeje tvrdenie povinného, že povinný je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet. Predmetná pohľadávka vznikla z bezdôvodného obohatenia povinného, a žiadnym spôsobom nesúvisí so štátnym rozpočtom, na ktorý sa povinný odvoláva. Jedná sa o majetkový prospech, o ktorý sa povinný obohatil na úkor oprávnenej. Súd má za to, že povinný ako rozpočtová organizácia zriadená na základe zriaďovacej listiny Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR je povinný uhradiť pohľadávku oprávnenej s poukazom na § 61c ods. 3 , kde exekúciu na majetok štátu možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a námietky povinného zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie f) skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.