Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-21-2022.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: W. T., nar. X.XX.XXXX, bytom D. G. XXXX/X, G., o zaplatenie 78,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 78,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.9.2020 do zaplatenia na účet žalobcu IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.5.2022 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 78,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.9.2020 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 25.8.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 78,- eur, splatná do 24.9.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 10.5.2020 do 16.5.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Následne žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,- eur dňa 25.1.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od jej doručenia. Listová zásielka sa vrátila žalobcovi s poznámkou: adresát je neznámy. Žalobca zisťoval trvalé bydlisko prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky a opätovne žalovanému zaslal výzvu zo dňa 28.4.2020. Listová zásielka sa žalobcovi vrátila s poznámkou: adresát je neznámy. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 78,- eur od 25.09.2020 do zaplatenia. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z.z.“) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
2. Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami bola žalovanému doručená dňa 23.8.2022 postupom podľa ust. § 116 C.s.p.(č.l. 39). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na pojednávanie nariadené na 21.2.2023 boli riadne a včas predvolaní žalobca a žalovaný, ktorému predvolanie bolo doručené dňa 11.1.2023. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 16.1.2023 uviedol, že vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom 12.3.2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 15.3.2020 uložila ministerke vnútra SR „vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR.“ Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej ako „ÚVZ SR“) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z.z.“) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) a ustanovenia § 48 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z. opatrenie č. OLP/3712/2020 zo dňa 17.4.2020, podľa ktorého „Všetkým osobám, ktoré od 18.5.2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.“ Nariadenie izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Zákon č. 355/2007 Z.z. v ustanovení § 12 stanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam a na to, aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, ustanovenie § 51 zákona č. 355/2007 Z.z. stanovuje povinnosť fyzickým osobám plniť nariadené opatrenia a podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam, preto žalovaný absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení. Fyzické osoby sú, podľa § 51 zákona č. 355/2007 Z.z., povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, a preto žalovaný mal povinnosť absolvovať izoláciu v karanténnom zariadení a uhradiť náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia vznikli. Fyzické osoby neplatia všetky náklady spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Žalobca pri vyčíslení výšky stravného vychádzal zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 Z.z. o sumách stravného (ďalej ako „opatrenie“). Podľa ustanovenia § 1 písm. c) opatrenia je suma stravného za deň vo výške 11,60 eur, k čomu bola pripočítaná suma 1,40 eur za plastový obal. Súčtom uvedených súm vznikla paušálna suma za stravu vo výške 13,- eur za deň.
Žalobca ako objednávateľ uzatvoril Rámcovú dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 16.3.2020 s poskytovateľom: KOMPLEXNÁ CENTRÁLNA ZÁCHRANNÁ SLUŽBA, predmetom ktorej je záväzok poskytovateľa zabezpečovať pre objednávateľa služby súvisiace s pobytom občanov umiestnených v karanténe v súvislosti s ochorením COVID -19 na základe rozhodnutia Ústredného krízového štábu a Verejnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/3172/2020 zo dňa 17.4.2020, a to: záchranárske služby a logistickú podporu, stravovacie služby a strážnu službu, ktoré budú vykonávané v miestach určených objednávateľom a záväzok objednávateľa uhradiť poskytovateľovi za poskytnuté služby dojednanú cenu. V súlade s Dohodou vystavil žalobca pre poskytovateľa objednávku č. 2000036799, predmetom ktorej boli aj služby stravovania od 11.5.2020 do 31.5.2020. Na základe zabezpečených stravovacích služieb vystavil poskytovateľ faktúru č. 200100010. Ministerstvo vnútra SR uhradilo poskytovateľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytnutím stravy pre žalovaného, ktorý absolvoval nariadenú izoláciu. Žalobca poukázal na ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., v zmysle ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie určuje okruh osôb, ktoré sú povinné uhrádzať náklady spojené s plnením povinností ustanovených zákonom č. 355/2007 Z.z. Žalobca vymáha od žalovaného paušálne náklady za stravu, keďže plnil za žalovaného to, čo mal podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. plniť žalovaný sám, nakoľko je nesporné, že žalovaný stravu v rozhodnom období poberal. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021-136 zo dňa 8.12.2021 publikovaným v Zbierke zákonov SR pod č. 551/2021 Z.z. (ďalej ako „Nález Ústavného súdu SR“). Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 168. predmetného nálezu konštatuje, že „uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu“.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Dňa 25.8.2020 žalobca vyhotovil faktúru č. XXXXXXXXXX,. ktorou žalovanému vyfakturoval náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Gabčíkovo za obdobie od 10.5.2020 do 16.5.2020 v celkovej výške 78,- eur so splatnosťou dňa 24.9.2020 (č.l. 4). Žalobca faktúru doručoval žalovanému na adresu evidovaného trvalého pobytu (G. D..). Zásielka bola vrátená žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“ (č.l. 5). Žalobca listami zo dňa 19.10.2020, 25.1.2022 a 28.4.2022 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky - stravy počas karantény vo výške 78,- eur (č.l. 5, 6, 8). Žalobca výzvy doručoval žalovanému na adresu evidovaného trvalého pobytu (., NK. 2). Zásielky (z 25.1.2022 a 28.4.2022) boli vrátené žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“ (č.l. 7, 9). Žalobca ako objednávateľ uzatvoril s poskytovateľom KOMPLEXNÁ CENTRÁLNA ZÁCHRANNÁ SLUŽBA dňa 21.4.2020 Rámcovú dohodu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej je záväzok poskytovateľa zabezpečovať pre objednávateľa služby súvisiace s pobytom občanov umiestnených v karanténe v súvislosti s ochorením COVID -19 na základe rozhodnutia Ústredného krízového štábu a Verejnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/3172/2020 zo dňa 12.3.2020, a to: záchranárske služby a logistickú podporu, stravovacie služby a strážnu službu, ktoré budú vykonávané v miestach určených objednávateľom a záväzok objednávateľa uhradiť poskytovateľovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu - o.i. za stravovacie služby vo výške 13,- eur/osoba/deň (č.l. 50). Žalobca vystavil pre poskytovateľa objednávku č. 2000036799, predmetom ktorej boli aj služby stravovania od 11.5.2020 do 31.5.2020 (č.l. 52). Poskytovateľ vystavil faktúru č. 200100010 za vzniknuté náklady v zmysle Rámcovej dohody o poskytovaní služieb zo dňa 21.4.2020, o.i. aj za služby stravovanie od 11.5.2020 do 31.5.2020 (č.l. 53).
6. Podľa ust. § 51 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzické osoby sú povinné a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie, b) spolupracovať s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení opatrení podľa písmena a),
d) podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam,
7. Podľa ust. § 58 ods.1 a 2 zákona č. 355/2007 Z.z., náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát. Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
8. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
9. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
10. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia, súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal, že žalovaný bol povinný podrobiť sa karanténnym opatreniam súvisiacim s mimoriadnou situáciou a nariadenou izoláciou v zariadení určenom štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 v období od 10.5.2020 do 16.5.2020. V súvislosti s daným nariadením bola žalovanému poskytnutá strava za dobu 6 dní, za ktorú mal žalovaný určenému subjektu hospodárskej mobilizácie uhradiť náklady vo výške 78,- eur t.j. 6 dní x 13,- eur. Tieto náklady na stravu za žalovaného uhradil žalobca, preto je oprávnený domáhať sa zaplatenia týchto nákladov od žalovaného.
12. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom do zaplatenia.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, nepriznal, nakoľko žalobcovi v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.