Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sd-28-2014.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sd/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľky I. N., bytom D. XXX/XX, G., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2014.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2014 odporca podľa § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 186/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľky o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku zo dňa 08. januára 2014.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 186/2004 Z. z., § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedol, že nárok na výplatu vdovského dôchodku navrhovateľke od 22. mája 2011 zanikol, nakoľko nesplnila ani jednu z podmienok stanových citovaným zákonom. Konštatoval, že nárok na vdovský dôchodok podľa § 46 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v ods. 2 písm. a/, c/ až e/ do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok. Uviedol, že nakoľko podmienku trvania nároku na vdovský dôchodok, t.j. dovŕšenie veku 50 rokov navrhovateľka splnila až 01. januára 2014, čo je viac ako do dvoch rokov po zániku predošlého nároku, nárok na výplatu vdovského dôchodku navrhovateľke nevznikol.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedla, že po doručení rozhodnutia zo dňa 25.07.2001 sa bola informovať na Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, kde ju zamestnankyňa Sociálnej poisťovne ubezpečila, že po dovŕšení 50. roku života má opätovne požiadať o priznanie vdovského dôchodku. Poukázala na to, že zamestnankyňa Sociálnej poisťovne už pri poskytnutí tejto informácie mala vedomosť o tom, že jej dcéra N. prestala študovať, čo vyplývalo z rozhodnutia o zastavení výplaty vdovského dôchodku, napriek tomu jej tvrdila, že má opätovne požiadať o priznanie vdovského dôchodku, keď dovŕši 50 rokov, pričom ju neupozornila, že ak 50 rokov nedovŕši do dvoch rokov, odkedy jej jediná dcéra N. prestala študovať, a teda prestala spĺňať podmienky nezaopatreného dieťaťa, tak jej Sociálna poisťovňa vdovský dôchodok na základe jej opätovnej žiadosti neprizná. Mala za to, že ju zamestnankyňa Sociálnej
poisťovne uviedla do omylu, keď ju informovala, že po dovŕšení 50. roku života má požiadať opätovne o priznanie vdovského dôchodku. Poukázala na to, že jej žiadosť o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku zo dňa 08.01.2014 bola zamietnutá z dôvodu, že dosiahla vek 50 rokov „neskoro“, pretože ak by vek 50 rokov dosiahla o sedem mesiacov skôr, t.j. najneskôr dňa 22.05.2013, tak by jej nárok na uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku podľa Sociálnej poisťovne vznikol. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mala za to, že podmienky zákona pre opätovné priznávanie vdovského dôchodku sú natoľko prísne, že by bolo namieste, aby Sociálna poisťovňa v jej prípade vzala do úvahy „tvrdosť zákona“, keďže uplynulo len sedem mesiacov od rozhodného obdobia, kedy by jej ešte vdovský dôchodok priznaný bol. Z uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na tvrdosť zákona žiadala zrušiť rozhodnutie odporcu a opätovne prehodnotiť jej žiadosť o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku zo dňa 08.01.2014, t.j. odkedy spĺňa podmienku pre priznanie vdovského dôchodku - dosiahnutie veku 50 rokov.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 27.02.2014 nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 11.07.2014 navrhovateľka uviedla, že zotrváva na všetkých dôvodoch, ktoré uviedla v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Poukázala na to, že pri podávaní jej žiadosti bola uvedená do omylu pracovníčkou Sociálnej poisťovne, ktorá jej kázala vypísať žiadosť o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku, pričom ju neupozornila na tú skutočnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 46 zákona č. 100/1988 Zb., a to že musí byť splnená niektorá z podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok. Ďalej uviedla, že k splneniu tejto podmienky jej chýbalo len sedem mesiacov a pokiaľ by bola zamestnankyňou Sociálnej poisťovne na túto skutočnosť upozornená, mohla sa v tomto prípade zariadiť ináč, a to napríklad, že jej dcéra mohla ďalej pokračovať v štúdiu.
Zástupkyňa odporcu uviedla, že po pobočky Sociálnej poisťovne nie sú kompetentné, resp. vecne príslušné, rozhodovať o žiadosti na uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku. Pobočky Sociálnej poisťovne len spisujú žiadosti, o ktorých následne rozhoduje výlučne Sociálna poisťovňa, ústredie, a teda takéto rozhodnutia do kompetencie pobočky nepatria. Poukázala na to, že pracovníčka pobočky nebola oprávnená posudzovať, resp. ani rozhodovať o spísanej žiadosti navrhovateľky na uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa tvrdosti zákona uviedla, že súčasná právna úprava neumožňuje brať zreteľ na tvrdosť zákona, a preto na dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku nemožno brať zreteľ pri rozhodovaní o uvoľnení výplaty vdovského dôchodku. Zároveň uviedla, že zotrváva aj na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 16.04.2014.
Podľa § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok trval k 31. decembru 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, voda má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení po uplynutí tejto doby má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) je invalidná,
b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
e) dosiahla vek 50 rokov, alebo
f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.
Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znova, ak
a) sa splní niektorá z podmienok uvedených v ods. 2 písm. a/, c/ až e/ do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok alebo do piatich rokov, ak ide o nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v ods. 2 písm. f/ alebo
b) vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 08.01.2014 žiadala odporcu o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku, ktorý jej bol zastavený od 22.09.2011, nakoľko splnila podmienku dovŕšenia veku 50 rokov. Uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku žiadala od 01.01.2014.
V administratívnom spise odporcu sa taktiež nachádza rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2011, ktorým odporca podľa § 112 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zastavil navrhovateľke od 22. septembra 2011 výplatu vdovského dôchodku, nakoľko dcéra navrhovateľky N. ukončila štúdium, prestala byť nezaopatreným dieťaťom a navrhovateľka nepreukázala, že spĺňa aspoň jednu z podmienok trvania nároku na výplatu tohto dôchodku.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľka dovŕšila vek 50 rokov 01. januára 2014, čo je viac ako do dvoch rokoch po zániku predošlého nároku na výplatu vdovského dôchodku, preto navrhovateľke nevznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku z dôvodu dovŕšenia veku 50 rokov tak, ako to vyplýva z ust. § 46 ods. 2, 4 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala len tú skutočnosť, že pri spisovaní žiadosti o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku bola uvedená do omylu pracovníčkou Sociálnej poisťovne,, pobočka Košice, keď ju informovala, že po dovŕšení 50. roku života má podať opätovne žiadosť o priznanie vdovského dôchodku, avšak jej neuviedla, že vdovský dôchodok jej Sociálna poisťovňa neprizná, ak 50 rokov nedosiahne do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, k tomu súd uvádza, že v danom prípade nejde o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcej sa tvrdosti zákona k tomu súd uvádza, že súčasná právna úprava týkajúca sa nároku na výplatu vdovského dôchodku neumožňuje aplikovať odstránenie tvrdosti zákona.
Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 24.01.2014 ako vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.