Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-119-2021.pdf
PDF · 138.21 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/119/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: A. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., zastúpený Advokátska kancelária J & J Partners, s.r.o., so sídlom Palackého 2, 040 01 Košice, IČO: 50 369 482, o zaplatenie 767,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 27.5.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 767,60 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,58 Eur odo dňa 22.11.2019 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,50 Eur odo dňa 4.2.2020 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 709,52 Eur odo dňa 1.9.2020 do zaplatenia. 1.2 Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 46,- Eur.
2.1 Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutkovými tvrdeniami, že žalovaný bol užívateľom nehnuteľnosti na odbernom mieste Ukrajinská v Košiciach. Žalovanému poskytoval služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadovej vody v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a v súlade so Zmluvou č. 30 – 000148409PD2019 o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou zo dňa 25.1.2019. Žalobca uviedol, že na základe žiadosti žalovaného sporové strany uzavreli aj Zmluvu o dielo č. 86/2019/A1V€ (Projekt „Prípojka za 1 EUR“) dňa 29.1.2019, ktorou poskytol žalovanému zľavu spočívajúcu v dodávke vodomernej šachty a montáži vodomernej zostavy za sumu 1,- Eur. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal v zmysle Čl. IV bod 4. Zmluvy o dielo uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a odoberať vodu v dohodnutom množstve po dobu 5 rokov. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný zmluvné podmienky nedodržal, dohodnuté množstvo neodobral, a preto mu v zmysle Čl. IV bod 11. Zmluvy o dielo vyfakturoval zmluvnú pokutu, pričom presný výpočet zmluvnej pokuty je uvedený na druhej strane faktúr, avšak za poskytnuté služby fakturoval žalovanému ceny v zmysle aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cien platných v čase poskytnutých
služieb. Vyzval žalovaného na úhradu faktúr listom zo dňa 22.9.2020, ale žalovaný jeho pohľadávku doposiaľ neuhradil. 2.2 Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku do konania predložil a označil tieto listinné dôkazy: Zmluvu č. 30 – 000148409PD2019 o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou zo dňa 1.2.2019 vrátane jej Dodatku č. 1 zo dňa 12.7.2019, Zmluvu o dielo č. 86/2019/A1V€ (Projekt „Prípojka za 1 EUR“) zo dňa 29.1.2019, faktúru č. 2125828966 zo dňa 1.11.2019, faktúru č. 2500035368 zo dňa 15.1.2020, faktúru č. 2500158118 zo dňa 11.8.2020, upomienku č. 1000008489 zo dňa 21.9.2020 spolu s výzvou na plnenie vo výške 58,08 Eur, upomienku č. 1000008490 zo dňa 21.9.2020 spolu s výzvou na plnenie vo výške 709,52 Eur.
3. Okresný súd Košice I vydal vo veci dňa 16.6.2021 pod č.k. 34Csp/119/2021 - 18 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 767,60 Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 46,- Eur.
4. Žalovaný voči súdom vydanému platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor s tým vecným odôvodnením, že nie je pasívne legitimovaný v spore. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nerozporoval tvrdenie žalobcu, že so žalobcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej sa domáha zaplatenia žalovanej sumy, avšak uviedol, že po jej uzavretí nehnuteľnosť previedol na A. D. A., na ktorú prešli záväzky z pôvodnej zmluvy, ktorá ďalej previedla nehnuteľnosť na E. F. F.. V odpore tiež poukázal na skutočnosť, že rodinný dom nikdy neužívali, a preto tak od žalobcu vodu nikdy neodoberali.
5.1 Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 2.8.2021 k odporu žalovaného zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe. Uviedol, že poskytoval žalovanému služby vo forme dodávky vody a odvádzania odpadovej vody na odbernom mieste Golianova, parc. č. XXXX/X, 2 v Košiciach, pričom zmluvný vzťah medzi nimi trval od 25.1.2019 do 9.8.2020. K žalovaným tvrdenej zmene odberateľa uviedol, že dňa 10.8.2020 sa stal novým odberateľom na uvedenom odbernom mieste E. F. F.. Nesúhlasí však s obranou žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore z dôvodu zmeny vlastníctva s tým odôvodnením, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dodávke vody ako aj zmluva o dielo, ktorá zmenou vlastníctva nezaniká, a ani práva a povinnosti zmluvných strán z nich neprechádzajú na nového vlastníka. Svoju argumentáciu žalobca doplnil, že pokiaľ by žalovanému neposkytol zľavu vo výške 400,02 Eur (po odpočítaní 1,- Eura, ktoré uhradil žalovaný), žalovaný by musel uhradiť všetky náklady za montáž vodomernej zostavy, dodané práce, zariadenia a materiál, bez ktorých by následné dodávky pitnej vody neboli možné, a ktoré naopak na základe zmluvných dojednaní znášal sám v podobe vlastnej hospodárskej straty. Žalobca poukázal, že dojednanie zvýhodnenej ceny za dodávku a montáž vodomernej zostavy ako aj dojednanie zmluvnej pokuty bolo výsledkom predzmluvného rokovania účastníkov a ich následného konsenzu, pričom žalovaný mal vedomosť o podmienkach poskytnutej zľavy, mal možnosť zľavu odmietnuť a montáž si objednať za bežnú cenu bez dojednania zmluvnej pokuty, čo však neurobil, naopak s poskytnutím zľavy i s dojednaním zmluvnej pokuty výslovne súhlasil. 5.2 K podaniu pripojil zálohovú faktúru č. 96026982 zo dňa 25.1.2019, faktúru č. 90420171 zo dňa 7.2.2019, Zmluvu č. 30 – 000159520PD2020 o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou zo dňa 1.2.2019 uzavretú s kupujúcim E. F. F. zo dňa 10.8.2020 vrátane jej Prílohy č. 1.
6. Žalovaný v duplike zotrval na nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie v spore, a na podporu svojej právnej argumentácie na pojednávaní konanom dňa 21.2.2023 predložil listinné dôkazy preukazujúce prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., a to pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 392 m2, pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, rozostavanej stavbe, rozostavanému rodinnému domu bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami a vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 29.1.2019 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o dielo č. 86/2019/A1V€ (Projekt „Prípojka za 1 EUR“), ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ/predávajúci zaviazal žalovanému ako objednávateľovi/
kupujúcemu uskutočniť realizáciu vodovodnej prípojky, dodávku vodomernej šachty, montáž vodomernej zostavy, pričom cena diela bola po zľave dojednaná vo výške 1,- Eura.
9. Podľa Čl. IV. bod 4. zmluvy o dielo žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal, že uzatvorí kúpnu zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a od žalobcu ako predávajúceho odoberie vodu z verejného vodovodu v priemernom množstve minimálne 0,298 m3 za deň. Objednávateľ bol povinný odoberať pitnú vodu v primeranom množstve minimálne 0,298 m3 za deň odo dňa realizácie predmetu zmluvy o dielo na odbernom mieste po dobu dohodnutého obdobia piatich rokov.
10. Podľa Čl. IV. bod 7. zmluvy o dielo žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal, že do doby uplynutia piatich kalendárnych rokov od uzatvorenia zmluvy (hodnotiace obdobie) nepožiada o prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniklo právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany objednávateľa. V prípade úmrtia objednávateľa, všetky práva a povinnosti uvedené v zmluve o dielo prechádzajú na nového odberateľa, ak s tým súhlasí.
11. Podľa Čl. IV. bod 8. zmluvy o dielo ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu resp. ukončeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa, zhotoviteľ je oprávnený vyfakturovať zmluvnú pokutu, ktorá bude predstavovať finančné vyjadrenie množstva minimálneho odberu uvedeného v Čl. IV. v bode 4. za obdobie odo dňa prerušenia, resp. ukončenia pripojenia odberného miesta ku dňu ukončenia doby účinnosti tejto zmluvy uvedenej v Čl. V. v bode 1. v súlade s platnými cenníkmi.
12. Podľa Čl. IV. bod 11. zmluvy o dielo zhotoviteľ je oprávnený fakturovať v prípade, že objednávateľ poruší povinnosti uvedené v Čl. IV. v bodoch 4. a 7. zmluvnú pokutu vo výške, ktorá predstavuje rozdiel minimálnej hodnoty odberu za fakturačné obdobie uvedenej v Čl. IV v bode 4. a skutočnej hodnoty odberu za dodávku pitnej vody za fakturačné obdobie vrátane dane z pridanej hodnoty.
13. Zo zálohovej faktúry č. 96026982 vystavenej žalobcom dňa 25.1.2019 a splatnej dňa 14.2.2019 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 1,- Eur v súlade s Čl. III. bodom 2. Zmluvy o dielo č. 86/2019/A1V€ (Projekt „Prípojka za 1 EUR“).
14.1 Zo Zmluvy č. 30 – 000148409PD2019 o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou zo dňa 1.2.2019 súd zistil, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli uvedenú zmluvu s vymedzeným predmetom zmluvy v článku II. zmluvy, a to na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie vody z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok odvádzaná verejnou kanalizáciou). Cenové podmienky boli dojednané účastníkmi zmluvy v Článku III. zmluvy. V Článku IV. bodu 4.1. a bodu 4.2. bola špecifikovaná adresa odberného miesta - Golianova parc. č. XXXX, XXXX/X, 2, 040 18 Košice s číslom odberného miesta 3000041584 a špecifikovaná fakturácia pre vodné, pre stočné špecifikovaná nebola. Zo záverečných ustanovení zmluvy z článku V. bodu 5.7. vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. 14.2 Dodatkom č. 1 zo dňa 12.7.2019 sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na zmene znenia odseku 4.1. Článku IV. Zmluvy č. 30 – 000148409PD2019 o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou tak, že nahradili pôvodné znenie novým znením, pričom ako adresa odberného miesto bola uvedená - Golianova parc. č. XXXX, XXXX/X, 2, 040 18 Košice s tým, že sa bude vykonávať fakturácia nielen vodného ale aj fakturácia stočného.
15. Žalobca faktúrou č. 2125828966 zo dňa 1.11.2019, splatnou dňa 21.11.2019, vyúčtoval žalovanému sumu 8,02 Eur za vodné za obdobie od 1.2.2019 do 31.10.2019, sumu 5,92 za stočné za obdobie od 16.7.2019 do 31.10.2019 a zmluvnú pokutu vo výške 120,82 Eur. Z prehľadu realizovaných platieb vyplýva, že žalovaný preddavkovo na platbách uhradil žalobcovi sumu 112,- Eur. Žalovanému podľa faktúry tak mal vzniknúť nedoplatok na vyúčtovaní v sume 25,58 Eur.
16. Žalobca faktúrou č. 2500035368 zo dňa 15.1.2020, splatnou dňa 3.2.2020, vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu za zúčtovacie obdobie odo dňa 1.11.2019 do 7.1.2020 vo výške 32,49 Eur (po
zaokrúhlení vo výške 32,50 Eur) za dohodnuté množstvo odberu vody z verejného vodovodu vo výške 20,264 m3 a faktúrou č. 25000158118 zo dňa 11.8.2020, splatnou dňa 31.8.2020, vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu za obdobie odo dňa 8.1.2020 do 9.8.2020 vo výške 102,73 Eur za dohodnuté množstvo odberu vody z verejného vodovodu vo výške 64,070 m3 a za obdobie od 10.8.2020 do 31.1.2024 vo výške 606,82 Eur za dohodnuté množstvo odberu vody z verejného vodovodu vo výške 378,460 m3. Z predmetných faktúr, ktorými bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta, tiež vyplýva skutočnosť, že žalovaný neodobral žiadnu vodu z verejného vodovodu, na odobratie ktorej sa aspoň v minimálnom množstve zaviazal uzavretou zmluvou o dielo.
17. Žalobca upomienkami zo dňa 21.9.2020 vyzval žalovaného na úhradu svojej pohľadávky vo výške 767,60 Eur s upozornením, že ak žalovaný nevykoná úhradu v dodatočnej lehote, obmedzí resp. preruší dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a svoju pohľadávku bude vymáhať súdnou cestou.
18. Zo žalovaným predloženého rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 4.1.2016 vyplýva, že príslušný katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam evidovaným na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., a to pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 392 m2, pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, rozostavanej stavbe, rozostavanému rodinnému domu bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 v prospech kupujúceho žalovaného dňom 4.1.2016 pod číslom vkladu V 13026/15, ktorý darovacou zmluvou previedol svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na A. D. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. X, C., pričom z rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa 26.4.2019 je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy bol povolený dňa 26.4.2019 pod číslom vkladu V 3413/2019.
19. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 11.12.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., a to pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 392 m2, pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, rozostavanej stavbe, rozostavanému rodinnému domu bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 v prospech kupujúceho E. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, C., a to na základe kúpnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1. Vklad bol katastrálnym úradom povolený dňa 11.12.2019 pod číslom vkladu V 12444/2019.
20. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:
21. Podľa ust. § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a), k), t) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
30. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
32. Podľa ust. § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
33. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
34. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
35. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
36. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
37. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
38. Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
39. Podľa ust. § 536 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba,
vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
40. Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
41. Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok upravuje zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
42. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
43. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
44. Podľa ust. § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
45. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
46. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vodné je platba za dodávku pitnej vody odberateľovi, pričom cena za dodávku pitnej vody odberateľovi je určená podľa osobitného predpisu, ktorým sa určuje aj zloženie ceny.
47. Podľa ust. § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vodné platí odberateľ vlastníkovi verejného vodovodu alebo prevádzkovateľovi verejného vodovodu, ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu nedohodol s vlastníkom verejného vodovodu, že vodné bude odberateľ platiť prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Ak odberateľ nie je konečným spotrebiteľom, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku vodného. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.
48. Podľa ust. § 28 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
49. Podľa ust. § 32 ods. 1 písm. m ) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti
50. Podľa ust. § 32 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
51. Predmetom konania je zaplatenie sumy 767,60 Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania titulom zmluvnej pokuty dojednanej v Čl. IV. bod 11. Zmluvy o dielo č. 86/2019/A1V€ (Projekt „Prípojka za 1 EUR“), podľa ktorého zhotoviteľ je oprávnený fakturovať v prípade, že objednávateľ poruší povinnosti uvedené v Čl. IV. v bodoch 4. a 7. zmluvnú pokutu vo výške, ktorá predstavuje rozdiel minimálnej hodnoty odberu za fakturačné obdobie uvedenej v Čl. IV v bode 4. a skutočnej hodnoty odberu za dodávku pitnej vody za fakturačné obdobie vrátane dane z pridanej hodnoty.
XX. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal uskutočniť realizáciu vodovodnej prípojky, dodávku vodomernej šachty a montáž vodomernej šachty, pričom cena diela bola po zľave dojednaná vo výške 1,- Euro a vyfakturovaná žalobcom zálohovou faktúrou č. 96026982 zo dňa 25.1.2019. Zo žalobcom predloženej faktúry č. 90420171 zo dňa 7.2.2019 vyplýva, že celkové náklady za dodané práce, zariadenia a materiál predstavovali sumu 401,02 Eur s DPH.
53. Po preskúmaní obsahu zmluvy a jednotlivých zmluvných dojednaní súdom možno konštatovať, že žalobca predložil žalovanému a uzavrel s ním tzv. typovú zmluvu.
54. Typová zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon charakterizovaný ako formulár zmluvy, ktorá sa má uzavierať vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy pri jej uzavieraní podstatným spôsobom neovplyvňuje. V aplikačnej praxi rozoznávame viaceré označenia spotrebiteľských zmlúv, kde jedným z nich je označenie „typové zmluvy“ alebo „adhézne zmluvy“, zmluvy formulárové a pod. Tieto zmluvy majú však jeden zásadný spoločný znak, a to, že ide o štandardizovaný a pomerne rýchly a málo nákladný spôsob kontrahovania, kde spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje a dodávateľ profituje zo skutočnosti, že na typovo zhodné alebo blízke kontrakty má pripravený konkrétny štandardizovaný návrh, ktorý predkladá spotrebiteľom.
55. Pre spotrebiteľskú zmluvu je však charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
56. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
57. Vychádzajúc zo stranami sporu uzavretej Zmluvy o dielo č. 86/2019/A1V€ (Projekt „Prípojka za 1 EUR“) súd prvej inštancie konštatuje, že ide tzv. typovú zmluvu, ktorú žalovanému predložil žalobca, a do ktorej ako vyplýva z textu zmluvy nemal možnosť zasiahnuť žalovaný, pričom táto zmluva upravuje vzťah žalobcu a žalovaného podľa Obchodného zákonníka, napriek tomu, že ide o vzťah občianskoprávny, spadajúci pod kategóriu spotrebiteľských zmlúv.
58.1 V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah zmluvných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 58.2 Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
59. Nepochybne zmluva o dielo uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
60. Podľa ust. § 52 ods. ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
61. Ako už súd vyššie uviedol spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa doplňujú jedine údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
62. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „rátio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdnej dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co/109/2011).
63. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C XXX/XX-X 244/98).
64. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah ( rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvad Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Celáro, C-168/2005 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. z 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ- Korčovská).
65. Súd na tomto mieste poznamenáva, že sporovými stranami uzavretá zmluva o dielo rovnako ako aj zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou sú typickými štandardnými formulárovými zmluvami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola.
66.1 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako spotrebiteľ sa zmluvou o dielo zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú mohol žalobca v rámci svojej obchodnej praktiky vyúčtovať vtedy, ak žalovaný od neho neodoberie vopred predpokladané množstvo vody po dobu dohodnutého obdobia piatich rokov (hodnotiace obdobie). Nezostalo bez povšimnutia súdu, že z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva, že by v prípade porušenia ustanovení zmluvy žalobcom, bol by naopak žalovaný oprávnený vymáhať zmluvnú pokutu od žalobcu pre nesplnenie jeho zmluvných povinností. 66.2 Treba tiež zdôrazniť, že dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas obdobia piatich rokov od uzatvorenia zmluvy (hodnotiace obdobie), avšak vôbec nepredpokladá a nepočíta s prípadom, kedy by žalovaný počas tohto hodnotiaceho obdobia previedol svoje vlastnícke právo na iný subjekt, tak ako bolo aj v tomto prejednávanom prípade, pričom odobraté množstvo vody žalovaný po prevode svojho vlastníckeho práva na iný subjekt na dojednanom odbernom mieste už reálne nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takéto dojednanie je tak v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
67. V kontexte uvedeného a po preskúmaní obsahu zmluvy o dielo a zmluvných podmienok súd prvej inštancie konštatuje, že zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty uvedené v zmluve o dielo sú neprijateľnými podmienkami a sú pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a naviac žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že by boli tieto zmluvné podmienky individuálne dojednané.
68. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulovanú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy o dielo, do znenia ktorej žalovaný nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, pričom spôsob jej dojednania a podmienky, za ktorých bola dojednaná neprimerane znevýhodňovala žalovaného. 69. Súd po zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v zmluve o dielo je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. 70. Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky aj s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol ako nedôvodnú. 71.1 Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného o nedostatku jeho vecnej legitimácie v spore, a rovnako sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho záverečnej reči, podľa ktorej nárok na zmluvnú pokutu má žalobca jednoznačne do okamihu zániku zmluvného vzťahu, za ktorý považuje deň, kedy sa pôvodný odberateľ odhlásil z odberného miesta a prihlásil sa nový odberateľ, a následne má za to, že majetková hodnota žalovaného bola obohatená o tie práce a materiály, ktoré žalovanému poskytol, a podsunul súdu, že do úvahy by tak pripadol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 71.2 Na tomto mieste je potom potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na skutočnosť, že súd je predmetom sporu, ako aj skutkovým základom uplatneného nároku – rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe viazaný. Súd uplatnený nárok posudzuje predovšetkým na základe toho, akým spôsobom je nárok uplatnený čo do jeho skutkového zdôvodnenia pripomínajúc, že skutkový
základ pre nárok uplatnený (posúdený) titulom zaplatenia zmluvnej pokuty je odlišný ako skutkový základ pre nárok uplatnený (posúdený) ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. náhrady škody, a preto by aj prípadný nárok žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody nemohol byť súdom priznaný.
72. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
73. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
75. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
77. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).