Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Poľovnícka združenie Fehérág, Nový Život, so sídlom 930 38 Nový Život, , IČO: 34 011 838, zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava (pôvodne Krajský stavebný úrad), za účasti: PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o., Strojnícka 103, 821 05 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo KSÚ-OSP - 2012/00736/Ho zo dňa 18. októbra 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Súd napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-OSP-2012/00736/Ho zo dňa 18.10.2012 z r u š u j e podľa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O trovách konania žalobcu súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 2.1.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.1.2013 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ- -2012/00736/Ho zo dňa 18.10.2012, ktorým žalovaný správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu (obec Nový Život) č.: N 2010/381 - 006 zo dňa 18.04.2012, ktorým uvedená obec rozhodla o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“ na pozemkoch parc. č. 623, 611/1, 612/3, 610/3, 614/35, 620 a 613/2 v registri „E“ v katastrálnom území Z., obec Nový Život a na pozemku parc. č. 2942 v registri „E“ v katastrálnom území Q., obec Jelka, navrhovateľovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o..

Žalobca v žalobe namietal porušenie práva na spravodlivý proces garantované SR čl. 46 ods. 1, vyjadrené aj v základných zásadách správneho konania v ust. správneho poriadku. Okrem toho poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného porušuje aj práva žalobcu ako verejnosti garantované Aarhuským dohovorom, keď podľa čl. 6 tohto dohovoru má verejnosť právo na účasť v konaní v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne, pričom výsledky účasti verejnosti v konaní musia byť náležite zohľadnené v rozhodnutí. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že navrhovaná činnosť - malá vodná elektráreň je v rozpore s platným územným plánom minimálne jednej z obcí, v katastri ktorej sa má malá vodná elektráreň realizovať. V tejto súvislosti obecné zastupiteľstvo v Jelke vydalo uznesenie č. /OZ - 4, ktorým obec vyjadrila nesúhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne, nakoľko jej umiestnenie je v rozpore s platným územným plánom obce Jelka, ktorý nemá obec spracovaný. Za tohto stavu tvrdil, že stavebné úrady postupovali nezákonne, pokiaľ upustili od ústneho pojednávania, v rozpore s ust. a , a (stavebný zákon). Ďalej namietal, že stavebný úrad nekonal so všetkými účastníkmi konania, čo pripustil aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Za tohto stavu mal žalobca zúženú možnosť vyjadriť sa v tomto správnom konaní k jednotlivým podkladom rozhodnutia, z hľadiska časového ako aj obsahového bol žalobca preto ukrátený na svojich právach. Ďalej namietal, že stavebné orgány porušili zákonnú povinnosť posúdiť predmetný návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že sa neočakáva negatívny vplyv navrhovanej činnosti na lesnú ako je nelesnú vegetáciu, resp. tento bude minimálny, ako aj s tvrdením, že nebudú ovplyvnené podzemné vody alebo tieto budú ovplyvnené len v minimálnej miere, a to aj v súvislosti s rybárstvom. Mal za to, že vplyv tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie v rozhodnutí žalovaného nebol dostatočne vyhodnotený a teda odôvodnený, pričom neboli vzaté do úvahy vyjadrenia iných účastníkov.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.02.2013 vyplýva, že žalobca nebol skutočne upovedomený o začatí územného konania, avšak v súlade s ust. o správnom konaní mohol žalobca kedykoľvek vstúpiť do tohto konania až do momentu jeho skončenia, t. j. aj v rámci odvolacieho správneho konania. Skutočnosť, že prvostupňový stavebný úrad v dôsledku svojho chybného procesného postupu so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania hneď od začiatku správneho konania, nezbavuje žalobcu jeho procesných práv, pretože jeho postavenie ako účastníka konania mu vyplýva zo zákona. Keďže žalobcovi bolo doručené prvostupňové rozhodnutie, tento mohol využiť svoje námietky a pripomienky v rámci odvolacieho konania, čo však nevykonal a obmedzil sa len na námietku, že bol opomenutý ako účastník pri začatí správneho konania. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v tomto správnom konaní malo byť nariadené ústne pojednávanie, vzhľadom na neexistujúci územný plán obce Jelka, tak túto námietku považoval za nedôvodnú, nakoľko pre stavebné úrady bolo rozhodujúce, že v danom prípade boli zabezpečené vyjadrenia dotknutých orgánov. Mal za to, že odbornou stránkou ochrany prírody a krajiny sa zaoberal Obvodný úrad životného prostredia v Dunajskej Strede, ktorý dňa 3.9.2010 vydal pod č. A2010/01648-003 vyjadrenie, ktorým zastrešil odbornú časť výkonu štátnej správy pri realizácii malej vodnej elektrárne Eliášovce. V tejto súvislosti poukázal na to, že k tomu, či a akým spôsobom ovplyvní stavba malej vodnej elektrárne biotopy, genofondy, prostredie v jej okolí je obsahom vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy a pre stavebný úrad je takéto jeho stanovisko faktom. Za tohto stavu mal za to, že námietky žalobcu smerované k ochrane prírody a krajiny nepatria do kompetencie stavebných úradov.

Uznesením č.k.14S/1/2013-40 zo dňa 22.07.2013 súd pribral do konania účastníka PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava, nakoľko jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Obcou Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012 súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol na návrh PRVEJ PRODUKČNEJ, s.r.o. Bratislava, zastúpenou spoločnosťou Hydrotechnológia Bratislava s.r.o. Bratislava, o umiestnení malej vodnej elektrárne Nový Život - Eliášovce, v k. ú. Z., na pozemkoch parc. č. 623, 611/1, 612/3, 610/3, 614/35, 620 a 613/2 v registri „E“ v k. ú. Q. na pozemku parc. č. 2942 v registri „E“. Zároveň určil stavebníkovi podmienky ktoré musí dodržať pri umiestnení a realizácii prípravy stavby.

Dňa 15.5.2012 vydal prvostupňový správny orgán opravu rozhodnutia č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012, ktorým opravil výrokovú časť svojho rozhodnutia o vyjadrenie dotknutých organizácií.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 6.6.2012 odvolanie, v ktorom namietal v podstate tie isté skutočnosti ako v žalobe.

Z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. KSÚ-OSP-2012/00736/Ho zo dňa 18. októbra 2012 súd zistil, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak táto zmena sa týkala len zmenou polohopisných údajov a doplnenia stanoviska Krajského pamiatkového úradu, pričom vo svojom rozhodnutí k podanému odvolaniu uviedol, že skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v dôsledku jeho chybného postupu nejednal s osobou ako s účastníkom konania hneď od začiatku správneho konania, nezbavuje účastníka jeho procesných práv, jeho postavenie totiž vyplýva zo zákona. Poukázal, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom, teda aj žalobcovi, ktorý mohol v zmysle ust. § 53 Správneho poriadku podať odvolanie, v ktorom mohol uviesť dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 26.06.2014 v zmysle a nasl. , pričom zistil, že táto je dôvodná.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.06.2014 uviedla, že zo strany správnych orgánov došlo tým, že žalobca bol vynechaný z celého procesu územného konania, k vážnemu priestupku a bolo porušené jeho ústavné právo, aby s ním bolo konané ako s účastníkom územného konania. Tým, že prvostupňový správny orgán nekonal so žalobcom, bola mu odňatá možnosť podávať pripomienky, návrhy, navrhovať dôkazy, nazerať do spisu, a tým došlo z hľadiska časového ako aj obsahového ku kráteniu jeho práv. Ďalej poukázala na to, že stavebný úrad postupoval nezákonne, pokiaľ upustil od ústneho pojednávania, keď nemal k dispozícii územný plán obce Jelka, čím došlo k porušeniu st. § 36 ods. 2 stavebného zákona. V súvislosti s porušením účastníckych práv konštatovala, že správny orgán nevydal rozhodnutie o tom, že žalobca nie je účastníkom konania, pričom pripustil, že boli porušené účastnícke práva žalobcu. Poukázala tiež na to, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nevysporiadali so všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov konania, a to najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, pričom boli odignorované vyjadrenia iných účastníkov. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach (č.k. a č.k. ), v ktorých bolo konštatované, že boli porušené účastnícke práva konkrétnych osôb a že sa s nimi nekonalo v správnom konaní.

Poverená zástupkyňa žalovaného Ing. A. W.iadala žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 28.1.2013.

Podľa ,, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , a podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa Stavebného zákona

(1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g)

(2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

(3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa Správneho poriadku

(1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušným na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ods .3 ).

Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí konkretizovať, t. j. že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve oni majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívny nahradiť prejav vôle žalobcu a sám vyhľadávať možné právne vady napadnutého rozhodnutia. Napokon v správnom súdnictve striktne platí koncentračná zásada, čo znamená, že dôvody žaloby je možné rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby ( t. j. dva mesiace), bez možnosti požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

Pokiaľ ide o prieskum správneho konania, súd preskúmava postup správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutia, ktorý upravuje príslušný právny predpis. V rámci správneho konania je zmyslom všetkých procesných predpisov zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi o ktorého vec a práva ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Účastník domáhajúci sa zrušenia rozhodnutia správneho orgánu je preto povinný v zmysle poukázať na takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu sa však nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť vecné iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Pokiaľ žalobca v žalobe namieta porušenie účastníckych práv v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, je súd povinný zaoberať sa touto námietkou len ak bola táto námietka uplatnená aj v rámci odvolacieho konania v správnom konaní a preskúmať, či druhostupňový správny orgán sa touto námietkou vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Pri hodnotení tejto námietky nie je dostatočné konštatovať, že žalobca neutrpel ujmu na svojich právach, nakoľko s ním správny orgán konal, ale je nutné poukázať na povinnosť správneho orgánu pribrať v tomto prípade žalobcu ako účastníka správneho konania, keďže takéto právo žalobcovi na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení prislúcha. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania v tomto prípade nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzených v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku.

Je preukázané, že žalobca nebol upovedomený o zahájení územného konania, avšak po tom ako vstúpil do konania (o pribratí žalobcu ako účastníka správneho konania však nebolo správnym orgánom doposiaľ rozhodnuté) bolo mu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené s poučením, že môže proti nemu podať odvolanie. Žalobca toto právo využil, pričom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol tie isté námietky a dôvody ako v podanej žalobe.

V súvislosti so zahájením územného konania je potrebné konštatovať, že stavebný úrad by mal informovať všetkých jemu známych účastníkov konania o tom, že konanie bolo zahájené. V opačnom prípade by účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže potencionálni účastníci by sa o ňom nedozvedeli a nemohli by svoje práva využiť.

V danom smere Krajský súd v Trnave sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, avšak len v časti, že tým, že so žalobcom nejednal ako s účastníkom od začiatku správneho konania, tento nebol zbavený svojich procesných práv, avšak pochybil v tom, že o pribratí žalobcu ako účastníka konania nebolo procesne rozhodnuté. Nemožno však súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca vo svojom odvolaní ako jediný dôvod uvádzal, že bol opomenutý ako účastník konania, a že nekonkretizoval svoje námietky a pripomienky. Súd považuje za potrebné k veci uviesť, že žalobca tým, že mu nebolo doručené oznámenie o začatí konania, mohol byť ukrátený na svojich právach, pretože po lehote stanovenej v ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona, na uplatnené námietky a pripomienky už stavebný úrad nemôže prihliadnuť vychádzajúc z koncentračnej zásady konania v stavebnom zákone, na rozdiel od správneho poriadku, kde je možné až do vydania rozhodnutia predkladať stanoviská a pripomienky.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Správne súdy pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmavajú v prvom rade to, či sa žalovaný ako druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobom sa zaoberal námietkami, ktoré žalobca uplatnil v rámci odvolacieho konania. V danom prípade v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalobca okrem námietky porušenia svojich účastníckych práv, ako aj účastníckych práv ďalších subjektov namietal aj ďalšie skutočnosti, s ktorými sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí v dostatočnej miere nevysporiadal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým ako sa príjme prvé rozhodnutie. Podľa Súdneho dvora EÚ odmietnuť poskytnutie územného rozhodnutia verejnosti v priebehu prvostupňového správneho konania by sa mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania iba pod podmienkou, že v čase poskytnutia územného rozhodnutia sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania. Je potrebné zdôrazniť, že pre účastníctvo v stavebnom konaní postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ale postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení.

V súvislosti s ďalšími námietkami vznesenými žalobcom je potrebné uviesť, že žalovaný sa v rozhodnutí týmito dostatočným spôsobom nezaoberal, a to najmä v súvislosti s tým, či predmetnou stavbou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Je nepochybné, že v danom prípade sú tieto záujmy skutočne dotknuté, a to pokiaľ ide o rozsah ako aj následky, ktoré môžu nastať vybudovaním malej vodnej elektrárne. Právomoc rozhodnúť o týchto veciach má orgán ochrany prírody a krajiny vo forme vyjadrenia alebo podaného stanoviska, avšak stavebný úrad nesmie nechať nepovšimnuté záujmy ochrany prírody a krajiny ( ), vyjadrenia alebo iné stanoviská musí vyhodnotiť ako nevyhnutný podklad pre rozhodnutie a nielen odkázať na odborné vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede, tak ako to bolo konštatované v rozhodnutí žalovaného. Za tohto stavu nemožno mať za to, že by rozhodnutie žalovaného bolo v tejto časti riadne odôvodnené, a že by sa žalovaný vysporiadal so všetkými žalobcom vznesenými námietkami. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tento nedostatok nemôže odstrániť súd svojim rozsudkom, ale takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť podľa zrušené a vrátené správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Znamená to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovené náležitosti, t.j. aj odôvodnenie, aby z neho bolo jasné, z akých skutkových konkrétnych podkladov sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia a či s nimi bol žalobca riadne a včas oboznámený.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa riadnym spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu, nezdôvodnil svoj postup v súvislosti z aplikáciou ust. § 36 ods. 2 stavebného zákona, a to najmä za stavu, že pre územie obce Jelka nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia a neprihliadal na uznesenie obecného zastupiteľstva obce Jelka č. /OZ - 4, zo dňa 28.6.2011, ktorým obec Jelka vyjadrila nesúhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne. Taktiež sa riadnym spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu, pokiaľ ide o posudzovanie vplyvu predmetnej stavby na životné prostredie a v tomto smere nevyhodnotil vyjadrenia príslušných orgánov a inštitúcií ako nevyhnutný podklad pre rozhodnutie. Tiež je potrebné poukázať na to, že správny orgán procesne pochybil v tom, že nevydal formálne rozhodnutie vo veci účastníctva žalobcu v konaní, keďže takéto právo žalobcovi v danom prípade prislúcha.

O náhrade trov konania žalobcu súd aplikoval ust. tak, že o jeho trovách rozhodne samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd nepriznal náhradu trov konania účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava, pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, pokiaľ bol tento procesne úspešný v konaní.

Na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.