Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-65-2013.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Bencovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Fin Consulting, a.s., Lombardiniho 22/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 848 979, právne zast.: G&G IURISCONSULTI s.r.o., so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 35 941 413, proti žalovanému: E. E., nar. XX.X.XXXX, ul. O. XXXX/XX, XXX XX P. X. J., IČO: 37 035 550, právne zast.: JUDr. Lucia Zvolenská, advokátka, so sídlom Kollárova 17, 917 01 Trnava, o zaplatenie sumy 1.697,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 1Cb/63/2012-108 zo dňa 24.04.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 1Cb/63/2012-108 zo dňa 24.04.2013 p o t v r d z u j e.
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanom dňa 07.12.2011 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.697,67 Eur s príslušenstvom z titulu uzatvorenej zmluvy o exkluzívnej spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zabezpečovať pre žalobcu potenciálnych klientov a poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, stavebného sporenia, hypotekárnych úverov, spotrebných revolvingových úverov, príp. informovať o iných produktoch zmluvných partnerov žalobcu, ako aj vyvíjať ďalšiu činnosť podľa zmluvy. Žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť za jeho činnosť odplatu označovanú ako odmenu za podmienok stanovených zmluvou. V zmysle uzatvorenej zmluvy o exkluzívnej spolupráci podľa článku IV, bod 4 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízii tzv. storná zmlúv za obdobie 04/2010 vo výške 677,82 Eur so splatnosťou k 15.6.2010, za obdobie 06/2010 vo výške 264,86 Eur so splatnosťou k 15.8.2010, za obdobie 09/2010 vo výške 754,99 Eur so splatnosťou 15.11.2010. Žalovaný tieto provízie žalobcovi nevrátil a z tohto dôvodu podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu.
Okresný súd v Trnave vydal dňa 06.02.2012 platobný rozkaz sp. zn.14Rob/73/2011, v ktorom vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcu.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 14.03.2012 odpor.
Z dôvodu podaného odporu bol platobný rozkaz zrušený, prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie a napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. Zároveň priznal právnej zástupkyni žalovaného trovy konania.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci dospel prvostupňový súd k záveru, že zmluva o exkluzívnej spolupráci svojim obsahom zahŕňa podstatné časti zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom zákonná úprava zmluvy o obchodnom zastúpení upravuje vo svojom dispozitívnom ustanovení § 658 ods. 2 Obchodného zákonníka kedy zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzatvoril obchod. Je to vtedy, keď sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzaté záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení. Prvostupňový súd poukázal ďalej aj na ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Keďže ide o dispozitívne ustanovenia, môžu sa účastníci zmluvy od týchto odchýliť alebo ich vylúčiť, teda oprávnenia a povinnosti stanovené v dispozičných ustanoveniach zákona sa na strany vzťahujú v prípade že sa na ich obsahu sami nedohodli inak. Z vykonaného dokazovania však súd zistil, že nárok na províziu vznikal žalovanému samostatným vykonaním úkonu uzavretím poistenej zmluvy a prípadné vrátenie provízie v zmysle ust. § 662 Obchodného zákonníka nebolo zo strany žalobcu súdu preukázané. Prvostupňový súd poukázal, že pokiaľ ide o vrátenie vyplatených odmien, žalobca poukazuje na sadzobník, ktorý však nebol prílohou zmluvy a žalobca nepredložil relevantný dôkaz, že by bol žalovanému v čase uzatvorenia zmluvy tento sadzobník známy. Podľa názoru prvostupňového súdu ide o iné obchodné podmienky pri ktorých zákonodarca vyžaduje, aby zmluvné strany boli s nimi oboznámené. Pokiaľ súdu nebolo bezpečne preukázané, že žalovaný bol s týmto sadzobníkom riadne oboznámený, žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že sadzobník odmien bol súčasťou zmluvy v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a teda že by prvostupňový súd mohol usúdiť povinnosť žalovaného vyplývajúcu mu zo sadzobníka vrátiť žalobcovi žalované sumy.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dňa 12.6.2013, v ktorom namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nezistil úplne skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo viedlo k vadám v konaní. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že s poukazom na ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, že účastníkmi uzatvorená zmluva zahŕňa podstatné časti zmluvy o obchodnom zastúpení, musí sa otázka nároku žalobcu na vrátenie zmluvnej odmeny od žalovaného posudzovať v zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka t.j. zmluvy o obchodnom zastúpení. Tým, že účastníci konania pri uzatváraní zmluvy využili možnosť uzatvorenia zmluvy o exkluzívnej spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, upravili si vzájomne vzťahy odlišne od dispozitívnej právnej úpravy, čím naplno realizovali zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá sa vyznačuje autonómiou vôle zmluvných strán, teda účastníci záväzkového vzťahu sa môžu odchýliť od zákonnej právnej úpravy a prispôsobiť obsah zmluvy svojim predstavám a potrebám. Pokiaľ ide o konštatovanie prvostupňového súdu, že sadzobník odmien nebol súčasťou zmluvy, žalobca poukazuje na to, že odmeny boli vyplácané žalovanému podľa podmienok určených v zmluve a podľa sadzobníka bola určená len výška tejto odmeny, resp. výška prípadného storna. Prvostupňový súd nevykonal dôkaz výsluchom samotného žalovaného ohľadne toho, či mu bol obsah sadzobníka známy. Žalovaný nikdy nenapadol spôsob účtovania vzniku a zániku nárokov na províziu podľa zmluvy, ani výšku provízii podľa sadzobníka ktoré mu boli vyplácané a žalovaný sa zaviazal rešpektovať obsah platného sadzobníka a podriadiť sa akýmkoľvek zmenám v sadzobníku zrealizovaným jednostranne žalobcom. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie NS SR č.1Obdo 37/2005, kde Najvyšší súd zo skutkovo podobných okolností dospel k právnemu záveru, že definitívny nárok na získateľskú províziu vzniká obchodnému zástupcovi za predpokladu, že z poistnej zmluvy ktorú sprostredkoval bolo zaplatené poistné za prvých 25 mesiacov jej trvania. Pokiaľ si obchodný zástupca ponechal preddavkovo vyplatenú províziu na ktorú mu uplynutím 25 mesačnej lehoty ním sprostredkovanej zmluvy nevzniklo právo v plnom rozsahu, bezdôvodne sa obohatil. Ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý na základe dohodnutej zmluvnej podmienky odpadol a ktorý je povinný vydať.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005, podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi krajský súd dospel k záveru, že rozhodujúcim faktom pre ktorý prvostupňový súd návrh žalobcu zamietol bol ten, že sadzobník ktorý určoval podmienky vrátenia odmien nebol súčasťou zmluvy o exkluzívnej spolupráci, hoci z ustanovenia článku VIII., bod 1 vyplýva, že tento sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, čo znamená, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s ním pri podpise samotnej zmluvy.
Pokiaľ samotná zmluva určila takúto skutočnosť, bolo povinnosťou žalobcu oboznámiť s obsahom sadzobníka žalovaného už pri podpise samotnej zmluvy. Rozhodujúci je teda čas kedy mal žalovaný možnosť s týmto dokumentom sa oboznámiť a následne svojim podpisom na zmluve verifikovať, že s podmienkami sadzobníka v plnom rozsahu súhlasí.
Argument žalobcu ktorý je premietnutý aj v článku I. bod 5, že sadzobník odmien bol zverejnený na informačnej tabuli každej pobočky žalobcu je nepresný, pretože z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi bol už sadzobník zverejnený na úradnej tabuli, keďže článok I. bod 5 doslova znie:“ sadzobník odmien spolupracovníka FinCo&P bude zverejnený na informačnej tabuli každej pobočky FinCo&P“.
Uvedenie budúceho času v texte tohto ustanovenia vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s textom sadzobníka. Na záver k tejto námietke žalobcu krajský súd konštatuje, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť žalovanému sadzobník v čase keď došlo k podpisu zmluvy žalovaným, v opačnom prípade treba vychádzať z toho, že žalovaný obsah tohto dokumentu nepoznal a žiadnym spôsobom nepotvrdil, že s ním súhlasí.
Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v odvolaní, že prvostupňový súd mal rešpektovať v danom prípade zásadu zmluvnej voľnosti podľa ktorej sú účastníci oprávnení upraviť v zmluve svoje vzťahy odlišne od zákonnej úpravy, krajský súd konštatuje, že zmluvná voľnosť neznamená že ktorýkoľvek z účastníkov zmluvného vzťahu sa môže dovolávať svojich práv na základe skutočností s ktorými druhá strana nebola oboznámená, resp. žiadnym spôsobom nepotvrdila, že s takouto úpravou vzájomných vzťahov súhlasí.
Skutočnosť spochybňujúca že žalovaný nebol so sadzobníkom oboznámený vyplýva aj z výpovede právnej zástupkyne žalovaného a právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.4.2013, na ktorom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že: „uplatnené storná vychádzali zo sadzobníka ktorý predložený nebol“ a právny zástupca žalobcu uviedol, že:“výška provízií a výška storno provízií boli upravené v sadzobníku na ktorý zmluva odkazuje, pričom tento sadzobník bol zverejnený na informačnej tabuli..........predpokladáme, že s ním bol žalovaný oboznámený aj pred podpisom zmluvy“.
Krajský súd poukazuje, že domnienka žalobcu o tom, že žalovaný sa mohol oboznámiť s predmetným sadzobníkom ešte pred podpisom zmluvy je nepostačujúca na preukázanie toho, že žalovaný skutočne obsah tohto dokumentu poznal, navyše ako už bolo uvedené keď samotná zmluva vyslovene vo svojom texte uvádza, že sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o exkluzívnej spolupráci.
Námietka žalobcu, že odmeny boli vyplácané podľa podmienok určených v zmluve a podľa sadzobníka bola určená len výška odmien resp. výška prípadného storna je zavádzajúca, pretože práve sadzobník určoval spôsob výpočtu odmien a storno poplatkov, teda podľa tohto dokumentu bolo možné vypočítať výšku uplatneného nároku ktorý bol predmetom žaloby.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, keď procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.