Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-65-2014.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 11.07.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. B., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., O. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý , ž e
dňa 09.01.2014 pred chatou V.. X. T., slúžiacou na individuálnu rekreáciu bez popisného čísla, nachádzajúcou sa v chatovej oblasti Odeva v Trenčíne spoločne s L. N. vysadili vstupnú bránku oplotenia z pántov, nezisteným spôsobom otvorili vchodové dvere do chaty a vošli do jej priestorov, kde zostali bez povolenia majiteľky chatky JUDr. X. T. až do 12.01.2014,
t e d a
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vzniknutiu.
T ý m s p á c h a l
spolupáchateľstvom prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 37 písmeno m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný urobil po poučení v zmysle ustanovenia § 257 odsek 3, odsek 5 Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Po postupe podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaný odpovedal na všetky otázky uvedené v odseku 4 „áno“ a keďže súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe prijal uznesením vyhlásenie obžalovaného a zároveň rozhodol v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, že dokazovanie ohľadne skutku, ku ktorému sa obžalovaný priznal, sa nevykoná.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Za tým účelom boli oboznámené listinné dôkazy a to správa MÚ Trenčín, výpis z evidencie priestupkov, správa OR PZ Trenčín, odpis z RT a správa z ÚVTOS a ÚVV Ilava.
Na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd preukázané konanie obžalovaného, ktoré naplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keďže obžalovaný spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vzniknutiu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu (dolus directus), keďže obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom konania obžalovaného bola domová sloboda zaručená Ústavou SR. Napokon súd dospel k záveru, že bola naplnená aj materiálna stránka predmetného trestného činu prečinu, zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného je závažnosť tohto prečinu celkom zrejme vyššia než nepatrná.
Obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, pričom tri odsúdenia má zahladené. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.06.2012 sp. zn. 4T 93/10 bol obžalovanému uložený za spáchanie trestných činov majetkového charakteru súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol uznesením KS TN dňa 25.07.2013 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 3 roky. V mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. Správanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo zväčša na požadovanej úrovni v súlade s ústavným poriadkom.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu žalovaného trestného činu, čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona a bol už pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený, čo je priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody za spáchaný trestný čin prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v rámci výmery 1 rok až 5 rokov.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, všeobecnú recidívu, ktorá poukazuje na tendenciu obžalovaného páchať opakovane trestnú činnosť rôzneho charakteru, čo aj so skutočnosťou, že obžalovaný už bol viac krát odsúdený a ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave, čiže aj výkon najprísnejšieho trestu, aký je možné uložiť páchateľom trestných činov, sa minul svojmu účinku, pričom predmetný trestný čin obžalovaný spáchal už po necelých šiestich mesiacoch potom čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici vyššie uvedenej výmery trestnej sadzby v trvaní 1 rok so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia.
Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovaného páchať trestnú činnosť rôzneho charakteru, teda dopúšťať sa všeobecnej recidívy a napokon aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keďže na hlavnom pojednávaní uznal vinu. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno- preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom. spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vzniknutiu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.