Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/69/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: M. X., rod. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., X. XX, občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Marta Dachová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95 proti odporcovi: U.. P. X., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom P., M.Á. XXXX/ XX, občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Mária Straková, advokátka, so sídlom Poprad, J. Curie 17 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu U.E. X., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania M. X., rod. M. a U.. P. X., uzavreté dňa X. XX. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku 21, ročník XXXX, na strane 26, pod poradovým číslom 215, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode súd u p r a v u j e rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťu nasledovne:

Maloletá U. X. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky M. X., ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa, U.. P. X., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej U. v sume 150,- eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa X. XX. XXXX X. P.. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno dieťa: dcéra U., nar. XX. X. XXXX. Manželstvo uzavreli po trojročnej známosti. Už po sobáši sa vyskytovali problémy. Prvé dva roky odporca preferoval svoje záujmy a svoj životný štýl nezmenil ani na jej prosby. Mal vlastný svet, chodil, kde chcel, s kým chcel a vracal sa, kedy chcel. Aj k spoločnému financovaniu domácnosti došlo až s odstupom času po uzavretí manželstva. Problémy mala počas prvého tehotenstva, kde absolvovala aj bolestivé zákroky a hospitalizácie, no priestor na jej pocity a potreby v ich vzťahu nebol. Spočiatku týmto zisteniam neprikladala vážnosť, ale pri riešení problémov pociťovala, že dominantný je odporca a ona ako partnerka mu opakovane ustupovala. Po urgentnom pôrode veľmi vážne chorej dcéry, po jej trojmesačnej hospitalizácii a nakoniec jej úmrtí ich trápenie na istý čas zblížilo. Po druhom náročnom tehotenstve sa im narodila dcéra. Odporca s

vyjadrením, že dieťa potrebuje do troch rokov hlavne matku, sa vrátil k svojmu spôsobu života. Možnosť na nápravu vzťahu vznikla, keď si kúpili starší dom. Pre finančné problémy, ktoré vznikli z dôvodu ukončenia účasti odporcu v obchodnej spoločnosti, museli dom predať a presťahovať sa k jej rodičom. V domácnosti fungovali tak, že odporca si vytvoril vlastný svet, hoci navonok viedli spoločnú domácnosť. Je to aj čiastočne jej vina, kam dospelo ich manželstvo. Za celú dobu nerovného vzťahu sa jej odporca odcudzil. Podiel na tom majú aj ich rozdielne povahy a záujmy, a tak došlo k vzájomné odcudzeniu (posledný rok aj intímnemu). Po oznámení odporcovi, že chce ich spolužitie ukončiť, odporca začal prejavovať záujem o potreby rodiny, začal pomáhať v domácnosti, organizoval výlety. Ona však jeho snahu nepovažovala za úprimnú, čo mu aj oznámila. Odporca sa v januári 2014 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti už nemá záujem na obnovení spolužitia s odporcom. Dcére svoj úmysel ukončiť manželstvo oznámila. Dcéra navštevuje piaty ročník základnej školy. Je na ňu veľmi naviazaná, potrebuje stabilné zázemie, ktoré jej otec nevie poskytnúť, preto navrhuje, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Je zamestnaná ako referentka na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva s priemerným mesačným platom 522,- eur. Odporca pracuje ako F.D. P. N. I. B. a podľa jeho udania je jeho mesačný príjem 2.500,- eur. Navrhuje, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu mal. Márie v sume 250,- eur mesačne. Vo veci styku odporcu a maloletej navrhuje, aby bol realizovaný dohodou.

Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka, právny zástupkyňa navrhovateľky, odporca, právna zástupkyňa odporcu a kolízny opatrovník.

Na pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj návrh a doplnila, že vplyvom viacerých okolností uvedených v návrhu, ako aj rozdielnych pováh došlo k vzájomnému odcudzeniu, pričom každý z nich začal žiť svoj život. Pokúsili sa pracovať na ich vzťahu pred 2 - 3 rokmi. Ani to však neviedlo k náprave a v súčasnosti spolu nedokážu komunikovať. V januári 2014 ukončili spolužitie, odvtedy nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti. Toto rozhodnutie považuje za správne a neľutuje tento krok, návrh na rozvod podávala po dôkladnom zvážení. Manželstvo pokladá za trvalo a hlboko rozvrátené. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že je zamestnaná na E. Ú. X. K. s priemerným mesačným platom 530,- eur. Iný príjem nemá. Aj s maloletou dcérou žije u svojich rodičov. Náklady na domácnosť sú vo výške 160,- eur mesačne a podieľa sa polovicou na poplatkoch za odvoz smetí a dani z nehnuteľnosti, čo po predstavuje výdavky 10,- eur mesačne. Maloletá U. navštevuje D. T., od septembra pôjde do P.. Maloleté trpí alergiou, na lieky dopláca mesačne 10,- eur. Maloletá navštevuje X. krúžok, kde sa platí 6,- eur mesačne, venuje sa V. a navštevuje aj kurz anglického jazyka, kde sa platí 44,- eur mesačne. Celkové náklady na dieťa predstavujú cca 150,- eur, pričom odporca prispieva po odsťahovaní 60,- až 70,- eur. Na čas po rozvode navrhuje zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, ohľadom styku, sa vedia dohodnúť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že s poukazom na výpoveď navrhovateľky žiadajú, aby súd manželstvo rozviedol, maloleté dieťa zveril do starostlivosti matky. S ohľadom na príjem otca navrhuje určiť výživné vo výške 250,- eur mesačne. Na strane otca sú vyššie príjmy, aj jeho majetkové pomery sú lepšie, pričom dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni rodiča, ktorý je lepšie situovaný. Súčasne by výživné malo aj do budúcna zabezpečiť dieťaťu náležitú úroveň. Navrhovateľka tak chce predísť diskusii o výživnom, či už ide o zabezpečenie ošatenia alebo iných výdavkov.

Odporca na pojednávaní uviedol, je rodinne založený človek a takto pristupoval aj k vlastnému manželstvu. Bol preto veľmi prekvapený, keď mu navrhovateľky pred tromi rokmi oznámila, že ich manželstvo je v podstate nefunkčné, že si každý žije svoj život a že ona sa cíti v ich vzťahu nenaplnená. On dovtedy považoval ich manželstvo na normálne a bežné. Ak bol so svojimi priateľmi, s ktorými chodieval na hokej, navrhovateľka vždy vedela, s kým trávi čas. Možno raz za tri roky sa stalo, že posedeli do ranných hodín. Snažil sa situáciu riešiť, pokúšal sa o návštevu manželskej poradne, neskôr si našla navrhovateľka psychológa, to však neviedlo k náprave. V súčasnosti sa so vzniknutou situáciu zmieril a v tomto štádiu, keď medzi nimi viazne komunikácia, nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia a súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Čo sa týka starostlivosti o dcéru, túto odmala kočíkoval, žehlil veci, pripravoval kúpanie a pod. Súhlasí s tým, aby dcéra bola zverená do starostlivosti matke, nakoľko pre jeho pracovnú vyťaženosť nemôže v súčasnosti realizovať striedavú starostlivosť, o

ktorú má záujem. Styk nie je potrebné upraviť, nakoľko súčasný priebeh styku je najlepším riešením pre dieťa. Trávi s ňou približne tretinu času. On je F. s priemerným mesačným zárobkom cca 1.000,- eur. Za nájom platí mesačne 250,- eur. Po odchode zo spoločnej domácnosti prispieva polovicou na náklady na maloletú. Maloletej platí stavebné sporenie, stravné v škole, tri krát platil za doučovanie. Navrhuje určiť výživné vo výške 100,- eur.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že s poukazom na prednes oboch účastníkov navrhujú manželstvo rozviesť, na čas po rozvode zveriť maloletú do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Otec sa o dieťa riadne stará, približne asi v rozsahu 30 % z celkového času starostlivosti o dieťa. Navyše prispieva na jeho športové aktivity, platí stavebné sporenie, čo sú záležitosti nad rámec bežných nákladov na maloletú.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča zveriť maloletú do starostlivosti matky a otca zaviazať výživným vo výške 200,- eur. Styk nie je potrebné upraviť, ponechávajú ho na voľnosti.

Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu sobášneho listu, rodného listu, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, správy z prešetrenia rodinným pomerov Úradu práce, soc. vecí a rodiny Poprad, mzdového listu navrhovateľky, správy o príjme odporcu z Daňového úradu Prešov účastníkov súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X. XX. XXXX pred Mestským úradom v P.. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko je na adrese P., M. XXXX/XX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra U., nar. XX. X. XXXX.

Už po uzavretí manželstva pociťovala navrhovateľka nedostatok záujmu odporcu o jej predstavy o vedení spoločného života. Mala pocit, že odporca dominantne určuje riešenie záležitostí v manželstve bez prihliadnutia na jej názory. Navrhovateľke nevyhovovalo množstvo času, ktoré odporca trávil pri svojich záujmoch, čo následne považovala za uprednostňovanie vlastných záujmov odporcu oproti záujmu o trávenie času s ňou. Vzťah účastníkov bol ovplyvnený aj úmrtím prvého dieťaťa, ako aj nepriaznivou finančnou situáciou, kedy boli nútení predať doma a presťahovať sa k rodičom navrhovateľky. Po tom, čo navrhovateľka oznámila odporcovi, že manželstvo považuje za nefunkčné, pokúsili sa o nápravu manželstva. Ani snaha oboch účastníkov o zlepšenie vzájomných vzťahov neviedla k náprave manželstva a v januári 2014 odišiel odporca zo spoločnej domácnosti. O tohto času žijú účastníci v oddelených domácnostiach. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s matkou u jej rodičov. Majú dané k užívaniu jedno celé poschodie rodinného domu. Matka prispieva rodičom na náklady na domácnosť vo výške 110,- eur mesačne. Jej rodičia súhlasia, aby s maloletou ostala bývať v ich domácnosti. Maloletá U. začne od septembra navštevovať D. T.. Počas predchádzajúceho školského roka navštevovala piaty ročník základnej školy v P. - X.. Mesačne sa platilo za stravu 23,- eur. Maloletá navštevuje X. odbor ZUŠ, kde matka platila poplatok za celý rok vo výške 70,- eur. Navštevuje aj V. krúžok, kde sa platí 20,- eur na mesiac. Matka maloletej platí aj hodiny doučovania anglického jazyka vo výške 5,- eur na hodinu. Maloletá je v neobmedzenom kontakte s otcom, pravidelne trávi s otcom jeden deň z víkendu. Ohľadom zdravotného stavu maloletej sú zvýšené výdaje na lieky na liečbu alergie, približne 20,- eur za štvrťrok. Matka je zamestnaná na E. Ú. X. K. X. P. s priemerným mesačným príjmom 530,08 eur. Otec je F. K. Č. D., pracuje pre spoločnosť N. I. B., a.s. s príjmom cca 1.000,- eur mesačne, tento je však nepravidelný. Odporca vykonáva aj živnosť pod obchodným menom P. X. - L..

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželkami, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je rozvod manželstva možný len v prípade kvalifikovaného rozvratu manželstva, čo znamená, že manželstvo už viac neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd musí pritom prihliadať na záujem maloletých detí. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám osebe zabrániť vysloveniu rozvodu, a naopak len na základe súhlasu manželov s rozvodom bez zistenia kvalifikovaného rozvratu manželstva nie je možné manželstvo rozviesť. Súd teda pred rozvedením manželstva skúma, či manželstvo je vážne rozvrátené, teda či už nemôže plniť svoj účel. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, a preto súd skúma, či manželia žijú spolu ako rodina (či je vôľa tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas), či manželia spolu hospodária (prispievajú na úhradu potrieb rodiny, plnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov), či manželia spolu intímne žijú, či spoločne vychovávajú deti. Okrem vážnosti rozvratu musí súd skúmať, či tento rozvrat je trvalý a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov neplní viac svoj účel. Účastníci od januára 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, nežijú spolu ako rodina, netrávia spoločne svoj čas, neriešia spoločne vedenie domácnosti. V súčasnosti majú oddelené aj hospodárenie. Ich vzájomné konflikty viedli k odcudzeniu, intímne sa pred rozdelením spoločnej domácnosti nestýkali jeden rok. U účastníkov sa teda nejedná o harmonické životné spoločenstvo. Účastníci nezabezpečujú spoločne ani výchovu maloletej dcéry, ktorá trávi čas vždy oddelene s matkou alebo otcom. Obaja účastníci už v súčasnosti nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd má za to, že vyslovenie rozvodu je dôvodné, nakoľko je dostatočne preukázané, že manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené, čím sú naplnené všetky zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky rozvodu. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov nenapĺňa svoj účel a nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, a preto v zmysle cit. zák. ustanovení návrhu vyhovel.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam k maloletej dcére súd vychádzal zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Poprad, z ktorej vyplýva, že zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. Otec proti zvereniu mal. U. do starostlivosti matky rovnako nenamietal. Súd preto na čas po rozvode zveril mal. U. do osobnej starostlivosti matky.

Pri určení výživného súd vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa a súčasne zohľadnil možnosti otca. Maloletá je vo veku XX rokov, od septembra 2014 začne navštevovať D. T.. Podľa vyjadrenia matky sú celkové náklady na maloletú vo výške cca 150,- eur mesačne s prihliadnutím na poplatky v škole, za záujmové krúžky, lieky a bežné potreby. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou s mesačným príjmom cca 1.000,- eur. Mesačne platí nájomné vo výške 250,- eur, iné pravidelné platby, mimo uspokojovanie bežných potrieb, neuviedol. V súčasnosti otec zabezpečuje starostlivosť o maloletú približne v jednej tretine, kedy maloletá trávi čas v jeho domácnosti. Vtedy hradí jej potreby otec, čo sa týka stravy, ako aj ostatných výdavkov. Otec platí maloletej aj stavebné sporenie. S prihliadnutím na výšku mesačných výdavkov na maloletú a jej vek má súd za to, že výživné vo výške 150,- eur mesačne je dostačujúce na zabezpečenie potrieb maloletej, nakoľko vyživovaciu povinnosť si voči

nej plní aj matka. Súd zároveň prihliadol aj na rozsah, v akom otec poskytuje osobne starostlivosť o maloletú, kedy sám zabezpečuje všetky výdavky na uspokojenie jej potrieb. Výživné vo výške 150,- eur s prihliadnutím na úhradu výdavkov počas osobnej starostlivosti o maloletú zo strany otca a plnenie vyživovacej povinnosti zo strany matky v dostatočnej miere zabezpečí potreby maloletej, a to tak vo sfére základných životných potrieb ako aj vo sférach rozvoja osobnosti maloletej. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že z dôvodu vyrovnania majetkového nepomeru medzi rodičmi je potrebné určiť vyššie výživné, v sume 250,- eur mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania nemá preukázané, že v čase, keď starostlivosť maloletej poskytuje matka, by boli jej potreby uspokojované v nižšej miere, ako v čase, keď je v starostlivosti otca. Preto súd nevidí dôvod na určenie vyššieho výživného v sume 250,- eur mesačne, ktorá prekračuje celkové výdavky na maloletú o 100,- eur. Rovnako nie je dôvod na určenie výživného v sume 250,- eur ani z dôvodu možných vyšších výdavkov v budúcnosti. Súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, a teda pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce súčasné potreby dieťaťa. Ak dôjde v budúcnosti k zmene potrieb napr. ich zvýšenia, až následne bude dôvodné meniť výšku výživného.

Styk maloletého a otca súd neupravil, nakoľko rodičia zhodne navrhli styk neupravovať, keďže styk prebieha po vzájomnej dohode.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.