Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-59-2020.pdf
PDF · 135.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E. F. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Ličák, advokát, 082 12 Kapušany, Záhradná 19/468, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, 080 01 Prešov, Karpatská 11, zastúpený: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., 080 01 Prešov, Masarykova 16, IČO: 51913984, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. H., a to k rodinnému domu sč. 162 stojacemu na parcele CKN XXX aj s príslušenstvom, t.j. hospodárskou budovou, chovným zariadením pre holuby, plotmi, studňou a vonkajšími úpravami a tiež k parcelám CKN XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 397m2 a CKN 459 - záhrada o výmere 361m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že všetky nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 56.500 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Strany nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.08.2000 sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. H. a to rodinného domu súpisné č. XXX s príslušenstvom postavenom na parcele CKN XXX, ako aj k parcelám CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2 a CKN 459 - záhrada o výmere 361 m2. Toto podielové spoluvlastníctvo navrhla vyporiadať tak, aby všetky tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného oproti vyplateniu finančnej náhrady za jej podiel vo výške 39.150 Eur. V žalobe poukázala na to, že spolu so žalovaným - bývalým manželom nadobudli predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, v dôsledku nepodania žaloby na vyporiadanie BSM a nevyporiadania BSM dohodou v lehote troch rokov od zániku BSM sa obaja stali podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností po 1. Žalobkyňa uviedla, že má záujem tieto nehnuteľnosti odpredať a rozdeliť sa s výťažkom, žalovaný formálne s tým súhlasil, ale nie v skutočnosti, keďže nehnuteľnosti stále užíva, má v nich svoje veci, nevypratal ich a pri stretnutí so záujemcom o kúpu za 80.000 Eur sa nijako nevyjadril a z pozemku odišiel. K žalobe pripojila znalecký posudok Ing. Pavla Jurka č. 293/2018, ktorým nehnuteľnosti boli ocenené na 78.300 Eur.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení so žalobou v celom rozsahu súhlasil a to napriek tomu, že podľa neho hodnota nehnuteľností v znaleckom posudku I. J. je nadhodnotená, keďže podľa znaleckého posudku Ing. Winklera č. 247/2018, ktorý predložil, ich hodnota je 59.800 Eur. Keďže má záujem na čo najrýchlejšom vyriešení sporu je ochotný žalobkyni vyplatiť ňou požadovanú sumu 39.150 Eur. Poukázal aj na písomnú dohodu, ktorú obaja podpísali o budúcom predaji nehnuteľností a rozdelení výťažku
z tohto predaja, ktorá však doposiaľ nebola realizovaná. Poprel, že by nemal záujem o vyporiadanie spoluvlastníctva a podľa neho bola to práve žalobkyňa, ktorá na mnohých rokovaniach predkladala stále nové požiadavky a v auguste 2020 odmietla podpísať vopred odkomunikovanú a odsúhlasenú dohodu bez uvedenia dôvodu. Poprel, že by dané nehnuteľnosti užíval, napriek tomu sám znáša všetky náklady na ich údržbu. Potvrdil stretnutie so záujemcom o kúpu za 80.000 Eur, žalovaný s týmto predajom súhlasil, čo aj oznámil jeho právny zástupca listom z 18.06.2020 právnemu zástupcovi žalobkyne a práve žalobkyňa svoje stanovisko k ponuke na kúpu neprezentovala a preto záujemca od ponuky odstúpil.
3. Žalobkyňa v replike z 26.11.2020 zotrvala na tom, že žalovaný nebol ochotný nehnuteľnosti odpredať a vzhľadom na nárast cien nehnuteľnosti žiadala o zaplatenie sumy 45.000 Eur za jej podiel. Potvrdila však, že návrh kúpnej ceny 80.000 Eur záujemcom Vydumským neakceptovala, lebo ju považovala za nízku. Následne predložila nový znalecký posudok Ing. Jurka č. 323/2020, podľa ktorého nehnuteľnosti boli ocenené na 89.700 Eur a preto na základe neho zmenila žalobný petit tak, že v časti finančnej náhrady za jej podiel požadovala zaplatiť sumu 44.850 Eur.
4. Žalovaný s týmto novým znaleckým posudkom nesúhlasil, ním ustálenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností považoval za značne nadhodnotenú. Znalec podľa neho vychádzal z nesprávneho veku rodinného domu, ktorý podľa neho bol postavený v roku 1968, hoci pôvodná časť prvého nadzemného podlažia bola daná do užívania ešte v roku 1922. Ako dôkaz o tom predložil potvrdenie Obecného úradu Kapušany. Vyslovil aj ďalšie konkrétne pripomienky k znaleckému posudku I. J. a navrhol, aby súd pribral znalca na určenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 11.06.2021 súhlasila s ustanovením znalca, čo následne súd aj realizoval a nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva I. G. K. ešte pred uskutočnením pojednávania vzhľadom na pandemickú situáciu a s ňou súvisiace opatrenia o realizácií pojednávania len v odôvodnených prípadoch.
6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, ich výsluchmi, výpisom z LV č. XXX k.ú. H., znaleckými posudkami I. D. J. č. 293/2018, Ing. Milana Winklera č.247/2018, dohodou o budúcom predaji nehnuteľnosti zo dňa 17.09.2020, znaleckým posudkom Ing. Pavla Jurka č. 323/2020, Ing. Milana Gardoša č. 50/2021 a Ing. Kamila Čverhu č. 127/2022, výsluchom znalca Ing. Milana Gardoša, písomným vyjadrením D. B. a G. L., zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 02.03.2022, písomnými vyjadreniami znalca I. M., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Strany sporu sú stále zapísané ako bezpodieloví spoluvlastníci na LV č. XXX k. ú. H. parciel CKN XXX
- zastavanej plochy a nádvoria o výmere 397 m2, CKN 459 - záhrady o výmere 361 m2 a rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parcele CKN XXX a to titulom kúpy RI 207/90. Ich manželstvo trvalo od 01.09.1984 do 24.06.2016, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tohto súdu č. k. 11C 37/2016
- 13 zo dňa 29.04.2016.
8. Keďže nedošlo k vyporiadaniu BSM strán dohodou a ani nebola podaná žaloba na vyporiadanie BSM v lehote troch rokov od zániku manželstva, s poukazom na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa ich BSM pretransformovalo na podielové spoluvlastníctvo s rovnakými podielmi.
9. Obe strany sporu si pôvodne dali zhotoviť osobitne znalecké posudky na stanovenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností. Žalobkyni spracoval znalecký posudok Ing. Pavel Jurko pod č. 239/2018, ktorý oceňoval nehnuteľnosti ešte k 30.12.2018. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie a stanovil hodnotu rodinného domu - hospodárskej budovy s oplotením, studňou, vonkajšími úpravami a pozemkami na 78.300 Eur. Nešlo pritom o súkromný znalecký posudok s poukazom na § 209 ods. 2 CSP. Na objednávku žalovaného vypracoval znalecký posudok Ing. Marián Winkler pod č. 247/2018 a to ku dňu 19.10.2018. Za použitia tej istej metódy stanovil všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností na 59.800 Eur. Neskôr I. D. J. na objednávku žalobkyne vypracoval ďalší znalecký posudok č. 323/2020, ktorý už spĺňal náležitosti súkromného znaleckého posudku, ktorým znalec ohodnotil predmetné nehnuteľnosti 09.12.2020 na sumu 89.675,84 Eur. Vychádzal však z roku 1968 ako roku výstavby rodinného domu na základe informácie od žalobkyne.
10. V priebehu sporu na návrh oboch strán súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odhadu hodnoty nehnuteľnosti I. G. K., ktorý sporné nehnuteľnosti ohodnotil v znaleckom posudku č. 50/2021 k 12.10.2021, taktiež s použitím metódy polohovej diferenciácie na sumu 80.500 Eur. Keďže predchádzajúci znalci vychádzali z iného roka vybudovania pôvodnej stavby (I. J. z roku 1968 a I. N. z roku 1922) znalec uviedol, že obecné úrady majú spoľahlivé údaje o veku stavby až od roku 1976, pred týmto rokom vydávajú potvrdenia o veku stavby len na základe čestného vyhlásenia, čo bol aj tento prípad, Obecný úrad Kapušany totiž vydal 2 rôzne potvrdenia o veku sporného rodinného domu. V potvrdení zo dňa 28.09.2018, ktoré sa nachádza v znaleckom posudku Ing. Marianna Winklera uviedol, že rodinný dom bol postavený v roku 1938 a v potvrdení zo dňa 27.04.2021, ktoré je súčasťou znaleckého posudku Ing. Pavla Jurka uviedol, že rodinný dom bol postavený v roku 1922 a v roku 1968 bol dom rekonštruovaný. Znalec považoval za hodnovernejší rok výstavby pôvodného rodinného domu rok 1922 vzhľadom na použité nepálené tehly základov pôvodného rodinného domu, ale zároveň uviedol, že údaj o veku pôvodného domu - rok 1922 alebo 1938 nemá takmer žiaden vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Zásadný vplyv má skutočnosť, že celý dom bol prestavaný, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu predpokladanej životnosti pôvodných stavebných konštrukcií. Poukázal na to, že v súčasnej dobe rodinný dom pozostáva z troch časovo odlišných častí - pôvodný dom, z ktorého boli zachované iba základy, murivo a časť stropu, potom prístavba z roku 1968 a nedokončená a neskolaudovaná prístavba a nadstavba z roku 1991 až 2012, ktorá doposiaľ nie je dokončená, pričom na prestavbu domu nebolo vydané stavebné povolenie. Znalec pri ohliadke konštatoval zanedbanú údržbu, zistil trhlinu v priečke v kúpeľni, ako aj v komore v styku stropu s obvodovou stenou a priečkami. Rozpísal nedokončené konštrukcie a vybavenie a to prvého nadzemného podlažia, kde chýba zábradlie na schodišti do podkrovia (dokončenosť 95 %) a v podkroví, kde chýba priečka medzi chodbou a kúpeľňou (dokončenosť 85 %) chýbajú podlahy v izbách, okrem haly (dokončenosť 23 %). Chýbajú podlahy v ostatných miestnostiach (dokončenosť 30 %), chýbajú vnútorné omietky stien v kúpeľni (dokončenosť 90 %), chýbajú obklady stien v kúpeľni (dokončenosť 0 %), chýba vybavenie kúpeľne (dokončenosť 0 %), chýbajú vnútorné dvere 2 kusy a nátery zárubní (dokončenosť 55 %), nie je dokončená svetelná elektroinštalácia (dokončenosť 70 %), nie je dokončené odkanalizovanie (dokončenosť 0%), nie je dokončený rozvod teplej a studenej vody (dokončenosť 0 %), nie je vyhotovené vykurovanie (dokončenosť 0%), chýba zábradlie na balkóne (dokončenosť 95 %), chýba 2. vrstva tepelnej izolácie strechy s výnimkou jednej izby a haly, chýba parotesná fólia, chýba podhľad v celom podkroví s výnimkou haly (dokončenosť 84 %).
11. Žalovaný s týmto znaleckým posudkom súhlasil a žalobkyňa v pôvodnom písomnom vyjadrení nevzniesla voči nemu žiadne námietky, ale uviedla, že vzhľadom na vyčíslenú hodnotu nehnuteľnosti odkúpi podiel žalovaného podľa tohto znaleckého posudku. Dodala, že býva len v podnájme a na kúpu bytu vzhľadom na súčasné ceny nehnuteľnosti nemá dostatok finančných prostriedkov. Ak by žalovaný s týmto jej návrhom nesúhlasil, navrhla predaj nehnuteľnosti. Toto písomné vyjadrenie spracovala sama vo svojom mene dňa 27.12.2021. Neskôr zmenila svojho právneho zástupcu a ten v jej mene spracoval písomné vyjadrenie zo dňa 14.03.2022, v ktorom žalobkyňa žiadala o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že sa u nej zmenila bytová situácia. Do polovice februára 2022 bývala totiž v dvojizbovom byte sestry G. O. v Želiezovciach, ktorý však musela opustiť z dôvodu, že do tohto bytu prišla bývať dcéra jej sestry P. L. s dvoma maloletými deťmi pre nezhody s manželom. Žalobkyňa má navyše psychické problémy, absolvovala aj ústavnú liečbu a potrebuje kľud. V súčasnosti býva u svojej ďalšej sestry G. L. vo E. F., ktorá má však tiež svoju rodinu a preto žalobkyňa potrebuje sporné nehnuteľnosti na zabezpečenie svojho bývania na rozdiel od žalovaného, ktorý býva u svojej priateľky a vlastní dva stavebné pozemky, na ktorých si môže bývanie zabezpečiť. Vo vyjadrení uviedla aj to, že po rozvode manželstva obaja ostali bývať v spornom rodinnom dome, neustále sa však hádali, žalovaný veľa pil a robil jej naprieky, preto v septembri 2016 využila sestrinu ponuku a odišla bývať do Želiezoviec. Niekoľko krát sa vrátila na východ, má 9 súrodencov, z toho siedmi bývajú v Prešove a okolí. Keď prišla na východ, prespávala v spoločnom rodinnom dome, neskôr kvôli obmedzeniam v súvislosti s Covidom 19 tieto návštevy obmedzila, naposledy bola v dome dvakrát v septembri 2021, potom bola hospitalizovaná. Od septembra 2021 je práceneschopná, predtým pracovala v Rakúsku, avšak po skončení PN chce zostať v Kapušanoch a nájsť si tu prácu. Uviedla aj to, že väčšou mierou sa pričinila o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, ktoré zakúpili za 120.000 SK, ale na kúpu boli použité aj výlučne jej finančné prostriedky 22.000 SK za jej odpredaný byt v roku 1990. Poprela, že by žalovaný sa staral o údržbu domu, o dom sa starala výlučne ona. Nesúhlasila so znaleckým posudkom I. K., podľa nej by bolo možné nehnuteľnosti odpredať za 150.000 Eur, doložila podpísanú zmluvu o sprostredkovaní predaja týchto nehnuteľností s realitnou kanceláriou F.O.K., s.r.o. z 02.03.2022, na ktorom chýba len
podpis žalovaného. Znalcovi I. K. vytkla použitie nesprávnej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty, teda metódy polohovej diferenciácie, ako aj to, že nepoužil žiadne povyšujúce faktory na rozdiel od predchádzajúcich troch znaleckých posudkov (dvoch I. J. a jedného I. N.) a nesúhlasila s veľmi nízkou hodnotou pozemku 32,13 Eur/m2, hoci v Kapušanoch sa pohybujú ceny od 50 do 60 Eur/m2. Pripojila tiež vyjadrenie dcéry D. B., v ktorom potvrdila použitie sumy 24.000 SK ako výlučných prostriedkov žalobkyne z odpredaja jej bytu na kúpu domu v Kapušanoch a prehlásila aj to, že matke poskytne dar 10.000 Eur na rekonštrukciu domu. Doložila aj písomné stanovisko sestry G. L., ktorá v ňom taktiež uviedla, že na kúpu domu v Kapušanoch boli použité peniaze za odpredaný dvojizbový byt v hodnote 24.000 SK, ktorý bol kúpený za peniaze, ktoré žalobkyňa usporila ešte za slobodna. Uviedla aj to, že žalobkyňa sa stále o dom a záhradu príkladne starala. V súčasnosti dočasne žalobkyňa býva u nej, ale chce sa nasťahovať do domu v Kapušanoch a preto je ochotná jej ponúknuť bezúročnú pôžičku 10.000 Eur na rekonštrukciu domu. Dodala aj to, že žalovaný kúpil dva pozemky Pod Wilec hôrkou a že sa vyjadril tak, že si tam dá postaviť drevodom.
12. Na následný návrh žalobkyne na pojednávaní o nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania bol na požiadanie súdu vypracovaný znalecký posudok č. 127/2022 znalcom Ing. Kamilom Čverhom, ktorý ohodnocoval nehnuteľnosti k 23.06.2022, použil tú istú metódu ako všetci predchádzajúci znalci - metódu polohovej diferenciácie a vysvetlil jej použitie. Všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom stanovil na 78.946,68 Eur a pozemkov na 34.299,50 Eur po zaokrúhlení úhrnne na 113.000 Eur.
13. Pri porovnaní so znaleckým posudkom I. K. súd zistil, že I. K. ocenil stavby na 56.112,85 Eur a pozemky na 24.354,54 Eur, vychádzal z jednotkovej hodnoty pozemku 32,13 Eur/m2 a Ing. Čverha z jednotkovej hodnoty 45,25 Eur/m2. Všeobecná hodnota stavieb sa vypočíta ako súčin technickej hodnoty a koeficientu polohovej diferenciácie. Pri stanovení technickej hodnoty za dom nie sú veľké rozdiely v týchto posudkoch – 55.170,29 Eur I. K. a 57.782,64 Eur Ing. Čverha. Výraznejšie rozdiely sú pri technickej hodnote hospodárskych budov – I. K. 3.389,40 Eur a zariadenia pre holuby 1.503,20 Eur, Ing. Čverha 10.527,42 Eur hospodárska budova a 2.365,69 Eur zariadenie pre holuby. Veľký rozdiel nie je ani pri výške koeficientu polohovej diferenciácie – I. K. 0,803 a Ing. Čverha 0,97. Všeobecná hodnota pozemkov sa určí ako súčin jednotkovej všeobecnej hodnoty a výmery pozemku, pričom jednotková všeobecná hodnota je daná vynásobením východiskovej hodnoty pozemku a koeficientu polohovej diferenciácie. Obaja znalci vychádzali z tej istej východiskovej hodnoty pozemku v Kapušanoch, ktoré sú od Prešova vzdialené len 8 kilometrov, takže vychádzali z podielu 80% z hodnoty pozemku v Prešove v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., teda 80% zo sumy 26,56 Eur/m2, čo je 21,25 Eur/m2. Rozdiely u týchto znalcov boli vo výške koeficientu polohovej diferenciácie. I. K. dospel ku koeficientu 1,5120 a I. M. ku koeficientu 2,1294. Preto všeobecná hodnota pozemkov podľa I. K. bola vyčíslená na 24.354,54 Eur (32,13 Eur/m2 x 758 m2) a I. M. na 34.299,50 Eur (45,25 Eur/m2 x 758 m2).
14. Voči znaleckému posudku Ing. Čverhu mali námietky obe strany, ale úplne opačného charakteru, keďže podľa žalobkyne všeobecná hodnota nehnuteľností je vyššia a podľa žalovaného opačne, v skutočnosti je nižšia ako ju určil tento znalec. Žalobkyňa opäť považovala za nesprávnu metódu polohovej diferenciácie, podľa nej znalec mal použiť porovnávaciu metódu. Poukázala už na predložené inzertné ponuky na predaj rodinných domov v Kapušanoch za 118.000Eur a 210.000 Eur a ponúkaný predaj pozemkov na úplnom okraji obce za 47,50 Eur/m2. Výhrady mala aj k tomu, že znalec nezistil povyšujúce faktory a vychádzal z roku postavenia domu 1922, hoci podľa potvrdenia Obecného úradu v Kapušanoch, ktoré je v znaleckom posudku Ing. Winklera, bol dom postavený v roku 1938.
15. Znalec vo svojom písomnom vyjadrení z 23.11.2022 považoval výhrady žalobkyne za neopodstatnené. Vysvetlil, že porovnávaciu metódu nie je možné použiť pri ohodnocovaní rodinných domov, nakoľko nie je možné porovnávať ponuky realitných kancelárií, keďže každá nehnuteľnosť je vysoko špecifická so špecifickým príslušenstvom, je postavená na rôznych pozemkoch o rôznej výmere, tvaru, orientácie, prístupu, s rôznou dostupnosťou inžinierskych sietí. Zotrval aj na stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorú realizoval v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., a všetky koeficienty použil v súlade s ňou. Pri stanovení veku jednotlivých konštrukcií použil váhový priemer, ktorý podrobne rozpísal vo svojom znaleckom posudku, a ktorý bol použitý pri výpočte opotrebenia rodinného domu, čo sa zohľadňuje pri stanovení jeho technickej hodnoty a následne aj jeho všeobecnej hodnoty. K ponuke realitnej kancelárie BeMi na predaj rodinného domu v Kapušanoch za 210.000 Eur uviedol, že ide o podpivničený rodinný dom, na rozdiel od ohodnocovaného rodinného domu, ktorý navyše nie je dokončený, dokončenosť bola stanovená na 84,79% pre chýbajúce viaceré prvky krátkodobej životnosti
v podkroví. Nepomer je aj vo výmere pozemkov, pri inzerovanom dome ide o výmer 1.454m2, pri rodinnom dome, ktorý je predmetom sporu, má pozemok len 758m2.
16. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaného prevzal výzvu súdu na vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Čverhu ešte 22.07.2022, súdu ho predložil až 19.12.2022. V ňom žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom I. M. a stotožnil sa so závermi v znaleckom posudku Ing. Gardoša. Poukázal na to, že pôvodne rodinný dom bol postavený v roku 1922 alebo 1938, bol však celý zbúraný, z pôvodných konštrukcií zostali iba základy, murivo a časť stropu a následná prestavba a nadstavba sa realizovala bez stavebného povolenia, čo ovplyvňuje hodnotu nehnuteľnosti. Vytkol tiež nesprávne vyhodnotenie hospodárskej budovy, ako dvojpodlažného objektu tvoreného nadzemným a podkrovným podlažím, v skutočnosti ide len o nadzemné podlažie s povalou s poukazom na článok 3.25 normy STN 734301. Navyše pozemok, na ktorom dom stojí má nevhodný tvar, z dvoch strán je pozemná komunikácia, dom je výsledkom dvoch prestavieb, jeho dispozičné riešenie a architektonický vzhľad nie sú ideálne.
17. Znalec Ing. Čverha sa k námietkam žalovaného voči jeho znaleckému posudku do dňa pojednávania nevyjadril, právny zástupca žalovaného však nežiadal vyčkať za jeho reakciou. Na návrh žalovaného bol totiž vypočutý znalec I. G. K., ktorý v celom rozsahu zotrval na svojom znaleckom posudku a na všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností tak ako ju stanovil k júnu 2021. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o ich súčasnú hodnotu (teda v čase rozhodovania súdu), keďže oproti stavu, kedy vypracoval znalecký posudok došlo k ďalšiemu nárastu cien nehnuteľností, v súčasnosti by podľa neho ich aktuálna hodnota bola o 40% vyššia. Po tomto jeho vyjadrení strany sporu už nežiadali vykonať ďalšie dokazovanie a súhlasili s tým, aby pri vyporiadaní súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku Ing. Čverhu.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že chce v spornom rodinnom dome bývať. Poukázal na to, že so žalobkyňou sa nedalo dohodnúť na vyporiadaní, stále menila svoje požiadavky a on s návrhom na odpredaj súhlasil len preto, že sa chcel pohnúť ďalej. Uviedol aj to, že do domu je potrebné investovať na výmenu kúrenia, ktoré je nefunkčné a doposiaľ tak neurobil z dôvodu, že nedošlo k vyporiadania spoluvlastníctva. Tvrdenie žalobkyne o jej záujme bývať v dome považoval len za účelové, 6 rokov bývala v byte svojej sestry v Želiezovciach a do sporného domu naposledy prišla v auguste 2021. Ničím neprispieva na údržbu domu, ktorú zabezpečuje len žalovaný a sám platí aj daň z nehnuteľnosti. Dodal, že žalobkyňa by ani nebola schopná starať sa o rodinný dom a ani sa o to nezaujímala. V ďalšej výpovedi potvrdil, že kúpil dva pozemky evidované ako záhrady v Prešove so zámerom výstavby rodinného domu. Zároveň však uviedol, že kvôli zosuvu pôdy v danej oblasti bude problém so stavebným povolením, aj keď potvrdil, že pôvodne na týchto pozemkoch bol postavený rodinný dom, ktorý bol zbúraný. Uviedol aj to, že z domu v Kapušanoch sa odsťahoval po rozchode so žalobkyňou asi v novembri 2016, kvôli blížiacej sa zime a v snahe vyhnúť sa nákladom na kúrenie. Odvtedy býva u svojej družky v jej byte v Prešove, ktorej prispieva na bývanie a domácnosť. Aj keď priateľka ho nenúti k vysťahovaniu prehlásil, že chce sporné nehnuteľnosti prikázať do svojho výlučného vlastníctva, lebo chce bývať v Kapušanoch. Potvrdil, že na tento účel budú nutné nejaké investície do domu, ich výšku nevedel odhadnúť a poprel, že by družstevný byt bol kupovaný len za výlučné prostriedky žalobkyne. Prehlásil, že na jeho kúpu, ku ktorej došlo za trvania manželstva so žalobkyňou, použili obaja svoje výlučné prostriedky a on vo výške 12.000 Sk, ktoré mal uložené na vkladnej knižke a ktoré usporil ešte pred uzavretím manželstva.
19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi trvala na prikázaní nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva z dôvodu, že nemá kde bývať. Už vyše roka je práceneschopná pre rôzne zdravotné problémy a bude si vybavovať invalidný dôchodok. Od marca 2022 naďalej býva u sestry vo E. F. v jej rodinnom dome, ktorý však jej sestra obýva aj s manželom a 3 deťmi. Minulého roku absolvovala v Nových Zámkoch operáciu bedrového kĺbu a preto po nej bola 17 dní opäť v Želiezovciach v byte svojej ďalšej sestry, kde strávila aj Silvestra, keďže v tom čase bola na kontrole u lekára v Nových Zámkoch. Nutné investície do domu v Kapušanoch odhadla na sumu do 20.000 Eur. Uviedla aj to, že do domu v Kapušanoch chodieva občas za účelom upratovania a keďže nehnuteľnosti neužíva ona, ale žalovaný, ktorý tam chová holuby, neprispieva na inkaso a neplatí ani daň z nehnuteľností.
20. Súd vyzval obe strany na preukázanie svojej kredibility. Žalobkyňa predložila potvrdenie z ČSOB a.s. o zostatku na jej účte k 29.12.2022 vo výške 60.716,30 Eur a podpísané prehlásenia dcéry D. B. o tom, že žalobkyni poskytne dar 10.000 Eur na rekonštrukciu domu a tiež sestry G. L. o tom, že jej poskytne na ten istý účel bezúročnú pôžičku vo výške 10.000 Eur. Potvrdenie o zostatku na svojom účte
v Q. R. predložil aj žalovaný. Z dokladu vyplýva, že k 2.1.2023 jeho zostatok predstavoval 43.011,78 Eur a doložil aj písomnú a podpísanú zmluvu o pôžičke, ktorou G. G. M. sa zaviazala poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 13.500 Eur v konkrétnej lehote za splnenia podmienky, že v tomto súdnom spore predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva.
21. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, napriek zápisu o bezpodielovom spoluvlastníctve strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. H. platí, že obe strany sú v súčasnosti ich podielovými spoluvlastníkmi každá v 1, čo je medzi stranami nesporné.
23. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
24. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
25. Súd sa najprv zaoberal tým, či písomná dohoda strán zo dňa 17.9.2020 nepredstavuje dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Jej obsahom bola totiž aj dohoda o tom, že predmetné nehnuteľnosti budú ponúknuté na predaj tretím osobám buď priamo alebo prostredníctvom realitnej kancelárie za predajnú cenu 90.000 Eur a za ďalších podmienok s tým, že výťažok z predaja sa medzi nich rozdelí po zohľadnení nákladov súvisiacich s predajom rovným dielom. Súd totiž môže zrušiť spoluvlastníctvo len vtedy, ak nedôjde k dohode o jeho zrušení a vyporiadaní, čo jasne vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pritom dospel k záveru, že dohodou o vyporiadaní podľa tohto ustanovenia sa myslí konečné zrušenie spoluvlastníctva a vyrovnanie spoluvlastníkov a preto aj keď nariadenie predaja spoločnej veci je jeden z troch spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva súdom, dohoda uzavretá stranami 17.9.2020 nie je dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva v zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zachováva spoluvlastníctvo strán a k jeho zániku by došlo až realizovaným predajom. Navyše dohoda obsahovala aj iné zmluvné záväzky, potrebné je preto ju posúdiť komplexne a keďže neboli splnené ďalšie zmluvné záväzky nie je možné túto dohodu považovať za platnú a účinnú zvlášť, ak obe strany na nej netrvajú a napokon aj z označenia tejto dohody t.j. ako dohody o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je možné vyvodiť, že išlo o dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
26. Súd pri zrušení a následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania a to nasledovne:
1. rozdelenie veci,
2. prikázanie jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja a rozdelenie výťažku z predaja. V danom prípade rozdelenie nehnuteľnosti je nereálne, do úvahy tak prichádza druhý zákonný spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľností niektorej zo strán za primeranú náhradu. V tomto prípade obe strany prejavili záujem získať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pri rozhodovaní komu z nich sa vyhovie je rozhodujúce hľadisko účelného využitia veci, ale aj hľadisko kredibility ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR 8Cdo/290/2019 zo dňa 29.9.2021.
27. V tomto prípade je dom neobývaný od roku 2016, navyše nie je ešte dokončený, takže budú nutné ďalšie finančné prostriedky na to, aby bol užívania schopný. Sám žalovaný vo svojej prvej výpovedi uviedol, že nutná je výmena kúrenia pre jeho nefunkčnosť. Napokon aj z oboch znaleckých posudkov I. K. a I. M. vyplýva, že dom nie je ukončený a znalci vo svojich posudkoch rozpísali, čo je potrebné ešte zrealizovať.
28. Aj keď v čase začatia súdneho sporu pomery strán, pokiaľ ide o úvahu komu nehnuteľnosti z nich prikázať, boli výhodnejšie pre žalovaného, keďže žalobkyňa bývala vo vzdialených Želiezovciach, pracovala v Rakúsku, takže bývanie v Želiezovciach bolo aj preto pre ňu výhodnejšie a predovšetkým ona sama v žalobe navrhla nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a sama prejavovala opakovane záujem o ich predaj. V súčasnosti sa však situácia zmenila v tom, že žalobkyňa v Rakúsku už vyše roka nepracuje, je dlhodobo práceneschopná a bude si vybavovať invalidný dôchodok, byt v Želiezovciach musela opustiť z legitímnych dôvodov a v súčasnosti býva len dočasne u svojej sestry vo Vyšnej Šebastovej, ktorá má však svoju rodinu, takže žalobkyňa vôbec nemá vyriešené svoje bývanie, na rozdiel od žalovaného, ktorý býva v byte svojej družky. Súd pritom nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalobkyne o tom, že v súčasnosti má záujem v predmetnom dome bývať po jeho rekonštrukcii, na ktorú si aj zabezpečila finančné prostriedky z iných zdrojov a to od dcéry a sestry, ktoré to potvrdili vo svojich písomných vyjadreniach. Keďže žalobkyňa dostatočne preukázala aj svoju kredibilitu na vyplatenie finančnej náhrady žalovanému, ale aj na vykonanie nutnej rekonštrukcie domu, súd vyporiadal spoluvlastníctvo strán tak, že ich spoločné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovaný navyše vlastní dva pozemky v Prešove, ktoré kúpil práve za účelom výstavby rodinného domu, pričom súd nepovažuje za vierohodné, že by malo byť problematické vybaviť stavebné povolenie, keďže ako uviedol sám žalovaný, na týchto pozemkoch bol už postavený rodinný dom, ktorý bol zbúraný. Súd teda považoval za rozhodujúcu skutočnosť pri úvahách o tom, komu nehnuteľnosti prikázať porovnanie aktuálneho bývania oboch strán, pričom nutne dospel k záveru, že žalobkyňa bývanie nemá zabezpečené, len dočasne býva u svojej sestry na rozdiel od žalovaného, ktorý žije v družskom pomere a býva v byte svojej družky. Navyše má možnosť realizovať svoj zámer o výstavbe nového rodinného domu na ním kúpených pozemkoch. Pri porovnaní týchto skutočností súd považoval za druhoradé to, že žalovaný chová v Kapušanoch holuby, že opravil plot, kosí pozemky a platí inkaso a daň z nehnuteľnosti. Tým si plní len svoju povinnosť ako spoluvlastník nehnuteľnosti a tieto okolnosti by mohli zavážiť len vtedy, ak by obe strany mali poriešené bývanie na rovnakej úrovni, k čomu však súd nedospel. Navyše za účelom zabezpečenia užívania schopnosti rodinného domu sú nutné ďalšie investície, čo potvrdili obe strany, pričom žalobkyňa preukázala, že finančné prostriedky má zabezpečené aj na tento účel (60.716,30 Eur na účte a prehlásenie dcéry o darovaní sumy 10.000 Eur a sestry o bezúročnej pôžičke 10.000 Eur na rekonštrukciu domu). Žalovaný však nepreukázal zdroj ďalších finančných prostriedkov, ktoré by mohol použiť na investície do domu, keďže na účte má 43.000 Eur a podľa zmluvy o pôžičke má zabezpečenú sumu 13.500 Eur, teda k dispozícii bude mať 56.500 Eur, čo je suma len na vyrovnanie podielu žalobkyne. Preto aj túto skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní o tom, komu zo strán prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva.
29. Pri rozhodovaní o výške finančnej náhrady, ktorá má zodpovedať podielu žalovaného z aktuálnej všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností súd nezohľadňoval znalecké posudky, ktoré si dali strany sporu súkromne zhotoviť a to predovšetkým z dôvodu, že išlo o skoršie posudky, ktoré nemohli zohľadniť prudký nárast cien nehnuteľností, ku ktorému došlo po roku 2020 (znalecký posudok č. 239/2018 Ing. Jurka a 247/2018 I. N. boli z roku 2018), navyše nespĺňali požiadavku súkromného znaleckého posudku s poukazom na § 209 ods. 2 CSP a preto súd ich môže považovať len za listinné dôkazy. Ďalší znalecký posudok Ing. Jurka č. 323/20 už síce spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku, ale opäť vzhľadom na skutočnosť, že nezohľadňuje nárast cien nehnuteľností, ku ktorému došlo aj v roku 2021, súd ho nemohol použiť pri rozhodovaní, keďže nestanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností v čase rozhodovania súdu. Navyše vychádzal z roku 1968 ako roku výstavby rodinného domu, hoci pôvodný dom bol postavený podstatne skôr (v roku 1922 alebo 1938). Stavby znalec Ing. Jurko ohodnotil na 63.267,12 Eur, pričom použil koeficient polohovej diferenciácie 0,83. Znalec I. K. stanovil všeobecnú hodnotu stavieb na 56.112,85 Eur a použil koeficient polohovej diferenciácie 0,803, vychádzal však z roku 1922 ako roku výstavby pôvodného rodinného domu. Znalec I. M. vychádzal taktiež z roku 1922 ako roku výstavby, stavby ohodnotil na 78.946,68 Eur, pričom použil koeficient polohovej diferenciácie 0,97. Pri pozemkoch Ing. Jurko vypočítal jednotkovú všeobecnú hodnotu na 34,84 Eur/m2, pričom pri výpočte využil koeficient polohovej diferenciácie až 2,6233. Keďže všeobecná hodnota pozemkov sa počíta ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu polohovej diferenciácie, je výška tohto koeficientu veľmi dôležitá pri výpočte. Znalec I. J. do tohto koeficientu zahrnul aj koeficient povyšujúcich faktorov a to až 1,9, ale konkrétne ho nevysvetlil. Uviedol len to, čo je uvedené vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. ako príklad, t.j. tvar pozemku, výmera, druh, možná zástavba, sadové úpravy pozemku. Ďalší dvaja znalci, ktorých ustanovil súd, teda I. K. a I. M. však nezistili dôvod pre nejaké povyšujúce faktory pri pozemkoch. Znalec I. K. vypočítal jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku na 32,13 Eur/m2 s použitým koeficientom polohovej diferenciácie 1,5120 a I. M. na 45,25 Eur/m2 pri použití koeficientu polohovej diferenciácie 2,1294.
30. Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností je predovšetkým odbornou záležitosťou, preto súd aj nariadil na jej posúdenie znalecké dokazovanie a teda pre súd je obtiažne, ak medzi znaleckými posudkami sú výrazné rozdiely. V takom prípade podľa ustálenej rozhodovacej praxe by mali byť vypočutí obaja znalci za účelom odstránenia rozporov v ich znaleckých posudkoch a pokiaľ by ich výsluch neviedol k odstráneniu rozporov, súd by mohol ustanoviť znalecký ústav. Podľa aktuálneho sporového poriadku však v súdnych sporoch platí prejednacia zásada, ktorá znamená, že súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu, okrem výnimiek uvedených v § 185 ods. 2, 3 CSP, alebo v osobitných druhoch sporu ako sú spory s ochranou slabšej strany upravené v § 290 a nasl. CSP, čo však nie je tento prípad. Keďže strany sporu nenavrhli ani výsluch znalca I. M. a ani ďalšie znalecké dokazovanie, súd mohol vychádzať len z doposiaľ vykonaných dôkazov a ako už aj uviedol, predovšetkým znaleckých posudkov I. K. a I. M.. Znalec I. K. pritom pri svojom výsluchu uviedol, že aktuálna hodnota vyporiadavaných nehnuteľností oproti záveru jeho znaleckého posudku sa navýšila asi o 40%, čo by teda predstavovalo sumu 112.700 Eur, teda sumu v podstate zhodnú so znaleckým posudkom Ing. Čverhu. Súd pritom pripomína, že v každom znaleckom posudku ide len o najpravdepodobnejší odhad ceny nehnuteľností. Vyplýva to z prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. písm. A bod 1, podľa ktorého všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
31. Vzhľadom na tieto skutočnosti a dôkaznú situáciu v tomto spore súd považoval za objektívnejšiu aktuálnu hodnotu sporných nehnuteľností podľa záverov znaleckého posudku Ing. Čverhu. K námietkam žalobkyne o nesprávnej použitej metóde polohovej diferenciácie znaleckých posudkoch súd uvádza, že výber metódy je len na znalcovi, čo vyplýva z prílohy č. 3 písm. B citovanej vyhlášky. Pre porovnávaciu metódu by museli byť k dispozícii kúpne zmluvy troch porovnateľných stavieb, čo pri stavbe rodinného domu vzhľadom na špecifickosť každej takejto stavby je prakticky nemožné. Nutná by bola totiž aj obhliadka porovnávaného rodinného domu, k čomu však znalec by nebol oprávnený a pokiaľ ide o pozemky, taktiež by znalec musel mať k dispozícii predovšetkým kúpne zmluvy troch porovnateľných pozemkov, čo znalci k dispozícii nemali, preto všetci, teda aj tí, ktorí vypracovali znalecké posudky na objednávku niektorej zo strán vrátane dvoch znaleckých posudkov I. J., ktoré dala zhotoviť samotná žalobkyňa, použili zhodne metódu polohovej diferenciácie. K námietke o nezistených povyšujúcich faktorov pri pozemku, čo žalobkyňa zdôvodnila zvýšeným záujmom o kúpu pozemkov v Kapušanoch, súd uvádza, že tento argument už bol zohľadnený v stanovení východiskovej hodnoty pozemku v rozsahu 80% z východiskovej hodnoty pozemku v Prešove, čo je najvyššie možné navýšenie v zmysle citovanej vyhlášky. Znalec I. J. pritom vychádzal len z hodnoty 50% z ceny pozemku v Prešove a preto tento argument žalobkyne je vylúčený pri kvalifikácii povyšujúcich faktorov, ako je to výslovne uvedené pod písm. E pod bodom E.3.1.1. citovanej vyhlášky, kde sa uvádza, že povyšujúce faktory (medzi ktoré patrí aj zvýšený záujem o kúpu) sú len vtedy, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote. To, že v predchádzajúcich troch znaleckých posudkoch (I. J. a I. N.) boli použité povyšujúce faktory, ale ako tzv. iné faktory, pričom v posudku boli len opísané príklady uvedené v citovanej vyhláške
bez toho, aby znalci jasne vysvetlili konkrétne o ktorý iný faktor pri ohodnocovanom pozemku sa jedná, je pre súd neakceptovateľné. Súd teda tieto námietky žalobkyne považoval za neopodstatnené. Vychádzal teda z aktuálnej všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 113.000 Eur podľa znaleckého posudku Ing. Čverhu, s čím napokon na poslednom pojednávaní súhlasili obe strany a preto zaviazal žalobkyňu na vyplatenie finančnej náhrady za polovičný podiel žalovaného vo výške 56.500 Eur.
32. Žiadna zo strán nebola v tomto spore v celom rozsahu úspešná. Súd nevyhovel návrhu žalovaného, ktorý žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a nesúhlasil so znaleckým posudkom Ing. Čverhu. Žalobkyňa podala žalobu, ktorou pôvodne žiadala nehnuteľnosti prikázať žalovanému a až v priebehu sporu po vypracovaní znaleckého posudku zmenila svoj návrh a požadovala o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva a zároveň spochybňovala oba znalecké posudky znalcov pribratých súdom a paradoxne tvrdila, že hodnota nehnuteľností je vyššia. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ale aj po zohľadnení charakteru tohto sporu, ktorým si obe strany už definitívne vyriešia svoje vlastníctvo, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a to s poukazom na § 255 ods. 2 resp. § 257 CSP v náväznosti na § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.