Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_5Er-122-2011.pdf
PDF · 75.17 KB
No categories available
5Er/122/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Scania Finance Slovak Republic, s.r.o. , so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43874746, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému: MAJKtrans, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36039292, na vymoženie pohľadávky vo výške 22.380,56 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na odklad exekúcie, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom so sídlom Exekutorského úradu Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica pod spis.zn: EX 1210/2011 na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.01.2011 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 062614 zo dňa 28.02.2011 z a m i e t a.
Súd námietkam povinného nevyhovuje.
odôvodnenie:
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 22.380,56 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RspV-82/2010 zo dňa 03.11.2010, ktorý vydal Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.
Poverením č. 5601 062614 zo dňa 28.02.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Romana Fogta, so sídlom Exekútorského úradu ČSA 10, 934 01 Levice, ktorý ju vedie pod spis. zn. Ex 1210/11.
Dňa 25. 06. 2011 exekútor postúpil okresnému súdu námietky povinného, ktorý nesúhlasil s exekúciou a považoval ju za neprípustnú vzhľadom na prebiehajúce konanie o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-82/2010 z 03.11.2010, ktorý je v danej veci exekučným titulom. Exekučný súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I je pod sp. zn. 27Cb/144/2011 vedené konanie o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku uznesením tunajšieho súdu č.k. 5Er/122/2011 -31 zo dňa 29.11.2011 súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, pod pod sp. zn. RspV-82/2010 zo dňa 03.11.2010, ktorý vydal Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, návrh vedený na Okresnom súde Bratislava I, pod č.k. 27Cb/144/2011, nakoľko považoval za osvedčené, že sa začalo konanie, výsledkom ktorého môže byť právna skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie.
Voči uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie dňa 01.03.2012.
Uznesením Krajského súdu č.k. 17CoE/210/2012- 83 zo dňa 27.09.2012 bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5Er/122/2011 -31 zo dňa 29.11.2011 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Súd po oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.05.2014 o stave konania č.k. 27Cb/144/2011, na základe ktorého povinný žiadal o zastavenie exekúcie a odklad exekúcie súd zistil, že predmetné konanie 27Cb/144/2011 -66 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava1 dňa 22.07.2013 zastavené, nakoľko nedošlo zo strany navrhovateľa k zaplateniu vyrúbeného súdneho poplatku za návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013. Následne súd uznesením č.k. 27Cb/144/2011-68 zo dňa 29.01.2014 rozhodol o torovách předmětného konania. Z vyššie uvedeného dôvodu zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sa súd nezaoberal včasnosťou podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň súd uviedol, že navrhovateľ ( povinný) nepožiadal v predmetnom konaní o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
V danom prípade súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie odkladu exekúcie. Súd na základe vyššie uvedených skutočností odklad exekúcie zamietol.
Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 21.03.2011 aj námietky proti exekúciu, ktoré zdôvodnil tým, že s exekúciou nesúhlasí a to z dôvodu, že podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v exekúcii EX 1210/2011.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p."), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 O. s. p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnom obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného
ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Súd po preskúmaní námietok povinného dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie ( exekučný titul) , ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, t.j. exekúcia začala oprávnene.
Súd po oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.05.2014 o stave konania č.k. 27Cb/144/2011, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého povinný žiadal o zastavenie exekúcie zistil, že predmetné konanie 27Cb/144/2011 -66 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava1 dňa 22.07.2013 zastavené, nakoľko nedošlo zo strany navrhovateľa k zaplateniu vyrúbeného súdneho poplatku za návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013. Povinný nepožiadal v predmetnom konaní o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Súd mal za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.01.2011 v zmysle § 38 ods.2 Exekučného poriadku. Námietky povinného podané dňa 21.03.2011 , ktoré doručil súdnemu exekútorovi dňa 23.03.2011 považuje súd za účelové a neopodstatnené, nakoľko pre opodstatnenosť podania námietok nenastal žiaden z dôvodov predvídaných v § 50 ods.1.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietkam povinného nevyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.