Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-100-2014.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/100/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava 29, so sídlom Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. 8, XXX XX J., t.č. na neznámom mieste, zast.: K. G., pracovníčkou M. súdu J. V, o návrhu na zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur istiny do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v D. sporiteľni, náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 34,20 Eur a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 07.08.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 50,70 eur a náhrady trov konania vo výške 104,38 eur, a to z dôvodu, že odporca použil dňa 02.01.2012 pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa- linka MHD č.70, avšak za prepravu nezaplatil cestovné vo výške 0,70 eur, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť aj sankciu vo výške 50 eur.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 50,70 eur s príslušenstvom, t.j. ide o drobný spor, preto súd v konaní rozhodol s poukazom na ustanovenie § 115a ods. 1, 2 O.s.p. a § 156
ods. 3 O.s.p., vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania.
Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na vykonané listinné dôkazy predložené navrhovateľom.
Po vyhodnotení dôkazov predložených navrhovateľom, a to hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 02.01.2012 s pripojeným kontrolným lístkom, ako aj ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
Dňa 02.01.2012 v čase 10.08 h použil odporca pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa, pričom pri revíznej kontrole na linke MHD č. 70, číslo vozňa 2847 bolo zistené, že odporca sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. O tomto bolo spísané hlásenie, pričom následne bol upomienkou zo dňa 06.02.2012 opätovne vyzvaný na úhradu vo výške stonásobku základného cestovného, cestovného a poštovného. Táto výzva zostala bezvýsledná.
Podľa § 760 Obč. zákonníka , zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho prepravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný strpieť zistenie totožnosti privolaným príslušníkom Policajného zboru, ak pri kontrole jej preukázanie odmietne.
Povinnosť zaplatiť cestovné ako aj úhradu v prípade, ak sa cestujúci nevie preukázať platným cestovným lístkom, vyplýva zo zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v prípade autobusovej prepravy.
Podľa § 12 ods. 1 z.č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok. Cestovný lístok obsahuje najmä obchodné meno dopravcu, druh cestovného lístka, čas platnosti, prevádzkový rozsah platnosti (číslo linky, číslo spoja, úsek medzi zastávkami okrem mena a priezviska vodiča) a výšku cestovného.
Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi posádky, alebo revízorovi (§ 12 ods. 5). Jedným z oprávnení dopravcu je prostredníctvom vodiča alebo iného člena posádky, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len „revízor“) je uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 2), alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady (§ 9 písm. b/). Zároveň, zaplatiť cestovné a úhradu, alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v prípade, ak sa cestujúci nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinnosťou cestujúceho, ktorá mu vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. d/ z.č. 168/1996 Z.z.
Podľa § 14 ods. 2 z.č. 168/1996 Z.z., úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b/) je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V zmysle čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav.
V danom prípade mal súd najmä z obsahu hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 02.01.2012, ktoré obsahovalo číslo občianskeho preukazu a ostatné osobné údaje odporcu za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o preprave. Zo strany odporcu došlo k porušeniu povinnosti mať zakúpený cestovný lístok /uhradiť cestovné/, pričom na požiadanie kontrolného orgánu, ktorý toto porušenie zistil, mu predložil doklad s údajmi potrebnými na vymáhanie úhrady a cestovného.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, preto odporcovi uložil povinnosť v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70 eur a úhradu vo výške 50 eur, spolu 50,70 eur v lehote 3 dní.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Dané konanie je drobným sporom, a preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnenej navrhovateľom vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 87,88 eur trov právneho zastúpenia prihliadal na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, ako aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Z uvedených právnych noriem vyplýva zdôraznenie zásady, že úspešnému účastníkovi sa priznávajú účelne vynaložené trovy konania a sledujú zníženie neprimeraných trov, ktoré sú v drobných sporoch voči pohľadávke neprimerané. Je zrejmé, že cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi.
Keďže trovy konania súd považoval za neprimerané voči pohľadávke, teda prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške pohľadávky v sume 50,70 eur s tým, že takto priznaná náhrada trov konania pokryje zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a primeranú časť trov právneho zastúpenia, nakoľko s prihliadnutím na hromadné uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty navrhovateľa je daná i nízka právna zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave v písomnom vyhotovení dvojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).