Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-170-2022.pdf
PDF · 84.66 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/170/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Ing. Y. W., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, T. C., proti manželovi I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, U. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Ing. Y. W., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX a manžela I. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Brusne, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Brusno, vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej J. W., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá J. W. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej J. W. výživným vo výške 300 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 18.11.2022 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že v spolužití v manželstve mali rozdielne požiadavky na partnera a rodinný život. Často sa kvôli tomu hádali a nevedeli nájsť harmóniu pre oboch. Od 01.11.2019 nebývajú spolu v spoločnej domácnosti. Niekoľkokrát sa pokúšali o spolužitie, no neúspešne.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu rozdielnych pováh.
3. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že manželstvo uzatvárali po krátkodobej známosti z dôvodu, aby ich spoločné dieťa nemalo priezvisko bývalého manžela navrhovateľky. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že dostatočne nepoznali svoje povahy. Navrhovateľka okrem problémov v manželstve uvedených v návrhu uviedla aj nesúlad žitia jej prvého syna s manželom, čo manžel navrhovateľky potvrdil. Manžel navrhovateľky ako výrazný problém v ich manželstve označil neposkytovanie toľko emócií a pocitov navrhovateľke, aby bolo dobre. Manželia zhodne uviedli, že po dobu 2 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu,
výživu maloletej. Po dobu 2 mesiacov ako manželia netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú. Manžel navrhovateľky, na rozdiel od samotnej navrhovateľky, uviedol, že si nepomáhajú.
4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželia uzatvárali manželstvo po krátkodobej známosti bez toho, aby dostatočne poznali svoje povahy. V dôsledku rozdielnosti ich pováh, názorov, nedokážu žiť v spoločnej domácnosti a vytvoriť ich maloletému dieťaťu harmonické prostredie. Súd tak mal vykonaným dokazovaním preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vzhľadom na intenzitu neschopnosti manželov sa zosúladiť v názoroch, rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
6. Rodičia v prípade rozvodu manželstva navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
7. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu odporučil súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej, neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka sa o maloletú riadne stará, pre výchovu a starostlivosť má vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec sa o maloletú zaujíma, participuje na jej výchove a matka mu v kontakte s maloletou nebráni.
8. Podľa § 24 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 72 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po dobu 2 rokov rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletú od tohto obdobia prevzala na seba matka. Maloletá v súčasnej domácnosti matky žije od narodenia. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú, sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, matka podľa vyjadrenia opatrovníka má pre výchovu maloletej vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec maloletej pracuje v súčasnosti v Spolkovej republike Nemecko (SRN) na turnusy (2 týždne pracuje v SRN, 1 týždeň sa zdržiava na území SR). Maloletá má 5 rokov. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky je plne v záujme maloletej z dôvodu, že maloletá aj po rozvode svojich rodičov kontinuálne zotrvá v domácnosti, kde má zaužívaný svoj režim, sociálne, citové väzby, nevlastného súrodenca. Súd mal za to, že rodičovská dohoda v tejto časti je v súlade aj so zákonom, pretože matka dáva súdu záruku, že aj do budúcna je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú, ktorú otec z objektívnych dôvodov, a to vykonávania práce v SRN na turnusy, ani reálne nedokáže zabezpečiť. Súd preto rodičovskú v časti úpravy výchovného prostredia schválil. 13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, kde sa uhrádza mesačný poplatok so stravou v sume 85 eur. Polročne sa maloletej do materskej škôlky uhrádza poplatok ZRŠ 35 eur. Maloletá je vedená v logopedickej ambulancii, navštevuje gymnastický krúžok X. za mesačný poplatok 48 eur, tanečný krúžok H. za štvrťročný poplatok 120 eur a balet v ZUŠ za ročný poplatok 45 eur. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní, matka je SZČO a podľa vlastného vyjadrenia dosahuje mesačný príjem vo výške 1.250 eur brutto, čo otec nenamietal. Otec v súčasnosti pracuje v SRN, kde má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v kováčskej dielni, kde dosahuje čistý mesačný príjem 1.900 eur netto, čo matka nenamietala. Matka, na rozdiel od otca, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletej, príjem otca mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného v sume 300 eur na maloletú je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
14. Rodičia navrhli neupraviť styk otca s maloletou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec sa počas pracovného voľna zdržiava na území SR, kedy maloletú vyzdvihuje z predškolského zariadenia a má s ňou poobedňajší program. Matka styku otca s maloletou nebráni Súd tak mal splnené podmienky v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, a preto rodičovskú dohodu aj v časti neupravenia styku otca s maloletou schválil. Súd len pre úplnosť uvádza, že doposiaľ maloletá v domácnosti otca neprespala dlhšie ako 1 noc a u starých rodičov zo strany otca spolu s ním, najdlhšie 2 noci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa manželia vzdali práva podať opravný prostriedok voči výroku o rozvode a opatrovník voči výroku o schválení rodičovskej dohody, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.