Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-176-2022.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/176/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: W. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. XX, Nemecká spolková republika, adresa na doručovanie H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom A., P. XXX, proti žalovaným: 1/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/16/2020-161 zo dňa 8. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I., II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam zamietol. Žalovanému 1/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanej 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo najskôr prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva za náhradu s poukazom na to, že sporný pozemok užíva, na jeho časti má postavenú garáž a pozemok mu slúži ako prístup ku garáži a k jeho pozemkom. Alternatívne, v priebehu dokazovania a nesúhlase žalovaných so žalobou, žalobca pripustil vyporiadanie reálnym rozdelením tejto časti pozemku zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Zvyšnú časť navrhoval ponechať v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako stavebník realizoval stavbu garáže s priestormi na poschodí v období 09/2013 bez stavebného povolenia, v stavbe pokračoval aj napriek jej zastaveniu. Realizáciu stavby neohlásil a ani nemal vydané stavebné povolenie, bolo mu dané upozornenie nepokračovať vo výstavbe až do vydania dodatočného stavebného povolenia (list Obce H., stavebný úrad H. zo dňa 4.11.2013). Žalobca výzvu nerešpektoval. Dňa 26.08.2014 pod č. 14/0528/RE bol žalobca vyzvaný na predloženie žiadosti s predpísanými náležitosťami (medzi inými aj listom vlastníctva, kópiou z katastrálnej mapy a GP) a došlo k prerušeniu stavebného konania. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania potvrdili, že žalobca si vybudoval garáž bez ich súhlasu a potrebného povolenia. V prechode cez sporný pozemok im bráni alebo vytvára prekážky, čo deklarovali fotografiami a uvedené mal súd preukázané i ohliadkou na mieste samom. Ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že v čase ohliadky na časti pozemku umožňujúcom jednak prechod ku garáži, prechod na iné, rodinou žalovanej 2/ obhospodarované pozemky, boli umiestnené poľnohospodárske stroje, hromada veľkých skál, popred ne bolo umiestnené motorové vozidlo žalobcu. Ďalej bolo ohliadkou preukázané, že vyhovením žalobe, t.j. prikázaním podielov žalovaných do vlastníctva žalobcu by žalovaní stratili prístup k iným pozemkom, na ktoré sa cez sporný pozemok prechádza. Žalobcom navrhovaný prechod na tieto iné pozemky cez nižšie položenú časť (od stĺpa elektrického vedenia) nie je možný, pretože sú tam vyrastené mohutné ovocné stromy. Za najpodstatnejšie pre rozhodnutie prvoinštančný súd považoval, že sporný
pozemok vyúsťuje popred domovú nehnuteľnosť - starý drevený dom s humnom a má charakter rigolu pred touto domovou nehnuteľnosťou iného vlastníka. Prikázaním sporného pozemku do vlastníctva by títo iní vlastníci boli obmedzení na svojom práve vo vstupe k nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, na podklade čoho uzavrel, že sporný pozemok v podstate slúži na prístup k iným nehnuteľnostiam, a to nielen žalobcu a žalovaných, ale aj ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností a občanov využívajúcich obecnú cestu. Za zmienku podľa súdu stojí, že pozemky, na ktoré je prístup cez spornú nehnuteľnosť, majú v budúcnosti slúžiť pre individuálnu bytovú výstavbu, čo žalovaní zhodne potvrdili. Ide o objektívne dôvody, ktoré svedčia pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobca navrhoval reálne rozdelenie nehnuteľnosti, žiadal rozdeliť len časť, ktorá zodpovedá jeho podielu a ktorá by slúžila jemu a stavbe garáže s tým, že ostatná časť by zostala v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, vyporiadanie sa má podľa judikatúry týkať celej veci nielen jej časti. Reálne vydelenie časti pozemku jednému zo spoluvlastníkov nie je vyporiadaním v pravom slova zmysle. Vyporiadanie nehnuteľnosti reálnym rozdelením znamená, že vyporiadanie spoluvlastníctva sa uskutoční reálnym rozdelením tak, že na jeho základe vzniknú samostatné veci v pravom slova zmysle, každému spoluvlastníkovi sa reálne vyčlení na jeho podiel časť nehnuteľnosti, ktorá bude aj účelne využiteľná. Charakter nehnuteľností - súčasť obecnej cesty v podstate predurčuje jej využiteľnosť ako prejazd, prístup a prechod. Vzhľadom na dokazovaním zistené skutočnosti prvoinštančný súd ustálil, že záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo, ukázal ako významnejší a prednejší. Žalobca ani v prípade zamietnutia žaloby nestratí prístup k vybudovanej garáži so súhlasom žalovaných ako podielových spoluvlastníkov môže zlegalizovať stavbu garáže po jej zameraní. Naopak žalovaní by vyporiadaním mali obmedzený prístup na iné pozemky v prístupe, na ktoré im je už teraz zo strany žalobcu bránené. Žalobca nesúhlasí s užívaním časti pozemku, ktorý hodlá využiť pre vstup do jeho garáže. Prípadným oplotením časti pozemku, na ktorom je vybudovaná garáž žalobcu, by došlo k zásahu do oprávnených záujmov a práv nielen žalovaných, ale aj ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností. Nevyporiadaním pozemku sa jeho užívanie žiadnym spôsobom nezmení, nakoľko je súčasťou miestnej (vedľajšej) komunikácie. Podľa prvoinštančného súdu je tu existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa svedčiacich pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zároveň konštatoval, že nemožno poskytnúť ochranu tomu, kto nerešpektuje vlastnícke vzťahy na úkor tých, ktorí ich dodržiavajú. Na práve nemôže byť založené právo. Na podklade uvedeného súd vyhodnotil, že pozemok, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne nedeliteľný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovaných 1/, 2/ v spore a platnú právnu úpravu. Žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nezistil, že by jej účelne vynaložené výdavky v súvislosti s prebiehajúcim prvoinštančným konaním vznikli.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V podanom odvolaní vytýkal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - vyhotovenie geometrického plánu na prípadnú reálnu deľbu pozemku, ktorú žalobca považuje za možnú. Nezrušením, nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva súd znemožnil žalobcovi, aby sa stal výlučným vlastníkom aspoň tej časti pozemku, na ktorej má postavenú garáž. Za nesporné a preukázané i v rámci vykonanej ohliadky považoval, že garáž je postavená sčasti i na pozemku, ku ktorému sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sčasti na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Nezrušením a nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva znemožnil súd žalobcovi legalizáciu stavby garáže, nakoľko pre stavebné konanie je nevyhnutné, aby bol žalobca vlastníkom celého pozemku pod stavbou. Geometrický plán vyhotovený Ing. U. H. nemohol byť podkladom pre toto konanie. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - vyhotovenie geometrického plánu na prípadnú reálnu deľbu pozemkov i napriek tomu, že reálna deľba je možná, slúžila by rozumnému usporiadaniu vzťahov k pozemku, najmä legalizácii stavby žalobcu. Uviedol, že zo strany žalovaných neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemohol podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Tvrdenia žalovaných neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi. Tvrdenia o ich „údajnom“ prechode na priľahlé pozemky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov k parc. č. 3807/1. V konaní nebol vypočutý žiaden svedok ani ostatní spoluvlastníci susediacich pozemkov, ktorí by tvrdili, že by im žalobca bránil v prechode na pozemky, ktorých sú spoluvlastníkmi. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou by súd vylúčil do budúcna nezhody a nevraživosť medzi spoluvlastníkmi, na podklade čoho žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie ochrany jeho protizákonnému konaniu, ktorým obišiel stavebné predpisy za účelom legalizácie nelegálnej stavby postavenej bez súhlasu podielových spoluvlastníkov. Súd nie je povinný zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku len preto, aby mohol žalobca dodatočne zlegalizovať svoju čiernu stavbu. Zastal názor, že prvoinštančný súd hoci vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, a to i ohľadom nemožnosti reálnej deľby pozemku. Touto by vznikol účelne využitý pozemok len pre žalobcu, nie pre žalovaných. Nemožno uprednostniť záujem jedného spoluvlastníka na úkor ostatných. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pozemok je súčasťou obecnej cesty, jeho rozdelením by už následne bolo znemožnené účelné využitie na prechod alebo prejazd, t.j. ako prístup na iné pozemky. Navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
4. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, žalobca postavil na žalovanom pozemku garáž bez jej súhlasu, bez stavebného povolenia a aj napriek zastaveniu stavby v tejto pokračoval, nereagoval na výzvy stavebného úradu, nepredložil doklady k legalizácii stavby, nepožiadal o dodatočné stavebné povolenie napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku. Žalobca jej bráni v prístupe k nemu, tiež v jeho užívaní, najmä parkovaním strojov na pozemku, návozom skál a pod. Pokiaľ namieta žalobca, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov, uviedla, že žalovaný pozemok slúži ako prístup k pozemkom, ktoré má jej manžel v podnájme za účelom hospodárenia. Je v jej záujme, aby bola aj naďalej podielovou spoluvlastníčkou tohto pozemku, nakoľko ak by žalobca pozemok oplotil, zabránil by prístupu jej manžela k prenajatým pozemkom. Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 2/ uviedol, že žalovaná v rade 2/ nie je spoluvlastníkom priľahlých pozemkov, jej manžel má uzavretú podnájomnú zmluvu na pasenie dobytka lern na dobu určitú do 30.11.2023. Naviac podnájomnú zmluvu uzatvorenú s Roľníckym družstvom „Babia Hora“ Rabčice a manželom žalovanej v rade 2/ považuje za neplatnú. Prvoinštančný súd ho zamietnutím žaloby núti k podaniu ďalšieho návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aspoň k tej časti pozemku, ktorý je zastavaný a slúži ako prechod ku garáži. Súd by mal pri rozhodovacej praxi postupovať tak, aby svojím rozhodnutím nevyvolával ďalšie spory, ale v jednom konaní vysporiadal všetky vzťahy spoluvlastníkov k pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve.
6. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že je to práve žalobca, ktorý svojím správaním a konaním vyvoláva neustále hádky a spory, tieto rieši polícia, celú situácia zapríčinil žalobca. I keď je žalovaný pozemok výmerou malý, má pre ňu jeho spoluvlastníctvo veľký význam. Považuje za nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom zneužitie práva zo strany žalobcu, ktorý si na časti pozemku postavil garáž bez stavebného povolenia a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Žalobca nerešpektoval jej spoluvlastnícke právo pokiaľ sa týka uzatvorenej podnájomnej zmluvy jej manžela s roľníckym družstvom. Spôsob hospodárenia jej manžela nie je predmetom tohto konania.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c), § 391 ods. 1 CSP).
8. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v dôsledku čoho nedospel ani k správnym skutkovým zisteniam a ním vyslovený právny záver je predčasný.
9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.01.2021 sp. zn. 7Cdo 305/2019 konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľnosti, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy § 142 ods. 1 OZ od 01. januára 1992 vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení prikázaní veci) mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na
účelné využitie veci vzniknuté rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu, tzn. že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Do úvahy preto prichádza aj finančná náhrada (reálne rozdelenie veci, tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo, aby výmery rozdelených vecí svojou veľkosťou neboli vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov... Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2Cz 47/70)..., pričom je potrebné zaoberať sa aj okolnosťou ohľadom účelného využívania novozniknutých vecí vlastníkmi, t. j. ich funkčného využitia (5Cdo/93/2010).
10. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve pokiaľ na ďalšom zachovaní podielového spoluvlastníctva nemá záujem.
11. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie:
1) rozdelenie veci
2) prikázanie veci za náhradu 3) nariadenie jej predaja, ktoré je pre súd záväzné (R I/89 str. 3 tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/169/95, sp. zn. 2MCdo 3/2004).
12. Podľa Rc 54/1973 určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 OZ vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R I/89). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy najmä v tých prípadoch, keď každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená.
13. Posúdenie deliteľnosti vo veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku je potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone č. 180/1995 Z. z., t. j. brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Taktiež treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku ako i na jeho zastavanosť stavbami. Pri rozdelení pozemku sa súd nezaobíde bez uplatnenia odborných znalostí znalca z odboru katastra a bez geometrického plánu. Pri úvahe o možnosti rozdelenia pozemku je totiž nutné prihliadať na možnosti a spôsob rozdelenia, napr. i z hľadiska územného plánu, prístupu ku komunikáciám a k čo najúčelnejšiemu technickému spôsobu rozdelenia. K tomu, či je navrhované vyporiadanie možné a odpovedá záujmom účastníkov ako i záujmom verejnosti, je potrebné, aby si súd vyžiadal i stanovisko obce, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nachádza, a to predovšetkým v otázke možnosti spôsobu rozdelenia pozemku. O to viac, ak tvrdia strany sporu v prejednávanej veci, že rozdeľovaný pozemok je súčasťou obecnej cesty a cez sporný pozemok vedie prístup i ostatných obyvateľov obce k svojím pozemkom. Pokiaľ i prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí poukazoval, že pozemky, na ktoré je prístup cez spornú nehnuteľnosť majú v budúcnosti slúžiť pre individuálnu bytovú výstavbu je potrebné, aby toto svoje tvrdenie i hodnoverným spôsobom podložil, a to minimálne pred predložením územnoplánovacej dokumentácie.
14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 10.05.2005 sp. zn. 22Cdo 704/2005 súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietne iba v prípade, ak reálne rozdelenie veci je nemožné.
15. Vo väzbe na uvedené preto nemožno akceptovať záver vyslovený prvoinštančným súdom o tom, že v danom prípade zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné vykonať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu si prvoinštančný súd nezabezpečil dostatok podkladov pre záver o nemožnosti reálneho rozdelenia pozemku tvoriaceho predmet sporu. V preskúmavanej veci sa totiž prvoinštančný súd ani nezmienil o tom, či vôbec sú nezhody medzi spoluvlastníkmi riešiteľné za použitia ust. § 139 OZ. Podľa R I/1989 súdy za dôvod hodný osobitného zreteľa správne nepovažujú iba záujem žalovaného na zachovaní vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.
16. Napokon podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. Podľa R 45/1986 súd môže zriadiť vecné bremeno v prípade zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením veci tak, že zriadi k nehnuteľnosti novorozdelením vzniknutej v prospech vlastníka inej novej vzniknutej nehnuteľnosti vecné bremeno.
17. Pokiaľ prvoinštančný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, resp. ním prijaté závery dostatočne skutkovo nepodložil, odvolaciemu súdu neostávalo, než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)