Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/7/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: AQUA FORM" Kereskedelmi és Üvegfeldolgozó Korlátolt Felelősségű Tarsaság, skrátené obchodné meno: „AQUA FORM" Kft. so sídlom Györ, Bésci 14, IČO: 13434030-2312-113-08, Maďarská republika, zastúpeného JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti žalovanému: 1/. EUROTECHNIK - SL, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Továrenská 22, IČO: 36 495 514, zastúpeného JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom Stará Ľubovňa, Zimná 966/82, 2/. O. C., s miestom podnikania S., J. H. XXX/X, IČO: 43 048 099, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom Šahy, Hontianska 4, o zaplatenie zvyšku nároku žalobcu - vylúčeného z , o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. -195 zo dňa 26.11.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku

o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1./ rade.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1/. rade trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 159,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením zastavil konanie podľa voči žalovanému v 1/. rade a žalobcu zaviazal nahradiť mu trovy konania vo výške 2.149,27 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 1.116,- eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.033,27 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. V prevyšujúcej časti náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Výrok uznesenia o trovách konania zdôvodnil tým, že žalobca svojím späťvzatím žaloby voči žalovanému v 1/. rade zavinil zastavenie konania v tejto časti a preto je povinný mu nahradiť trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Nemožno súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že až v priebehu konania došlo ku objasneniu zmluvných vzťahov medzi účastníkmi, pretože už úhradou zo dňa 15.2.2011 zaplatil žalobcovi čiastku 3.050,- eur žalovaný v 2/. rade. Žalobca si mal teda už pred podaním žaloby ozrejmiť, čoho sa táto úhrada týkala. Taktiež ďalšie úhrady žalovaného v 2/. rade, uhradené bezprostredne po doručení žaloby, vo výške 4.000,- eur, mali viesť žalobcu k zisteniu, že žalovaný v 1/. rade nie je v spore pasívne legitimovaný. Tým, že žalobca dostatočne nezistil, kto je v konaní pasívne legitimovaný a napriek tomu podal voči žalovanému v 1/. rade žalobu, zapríčinil vznik trov konania, a preto je povinný tomuto žalovanému nahradiť.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti o jeho zmenu tak, aby na náhradu trov konania žalovaného v 1/. rade bol zaviazaný žalovaný v 2/. rade. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 288,68

eur. Je toho názoru, že zastavenie konania voči žalovanému v 1/. rade zavinil výlučne žalovaný v 2/. rade, preto súd mal jeho zaviazať k povinnosti uhradiť trovy konania žalovanému v 1/. rade. O existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalovaným v 1/. rade a žalovaným v 2/. rade sa dozvedel až na súdnom pojednávaní dňa 6.12.2011. Keďže spolupracoval so žalovaným v 2/. rade na viacerých dodávateľsko-odberateľských vzťahoch naraz a tento žalovaný vykonával v minulosti pre neho sprostredkovateľskú činnosť vo vlastnom mene priebežne, pre viacerých rôznych odberateľov súbežne, nebolo možné žalobcom z objektívnych dôvodov identifikovať a dešifrovať každú jednotlivú platbu uskutočnenú žalovaným v 2/. rade. Poukázal aj na trestnoprávnu rovinu predmetného sporu, pretože žalovaný v 2/. rade si prisvojil cudziu vec (peniaze), ktorá mu bola zverená a zároveň svojím manipulatívnym postupom uviedol žalobcu do omylu. Je dôvodné podozrenie, že žalovaný v 2/. rade sa dopustil trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona a sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Tvrdí, že zavinenie na zastavení konania možno pričítať jedine výlučne žalovanému v 2/. rade, pretože celé predmetné sporové konanie zapríčinil on osobne svojím konaním, resp. nekonaním. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

Žalovaný v 1/. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 20.1.2014 uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá a právne posudzuje ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Toto ustanovenie upravuje vzťah účastníkov na vzájomne opačných stranách a teda žalobcu a žalovaného a nie žalovaných, príp. žalobcov na jednej strane. Žalobca musel byť a podľa vedomia žalovaného v 1/. rade aj bol uzrozumený už pred začatím pojednávania, že žalovaný v 1/. rade nie je pasívne legitimovaný, keďže žalobca neevidoval vo svojej agende žiadnu zmluvu, objednávku, pohľadávky ani prijaté platby od žalovaného v 1/. rade. Poukázal na to, že už v odpore zo dňa 4.8.2011 uviedol vyjadrenia ohľadne neexistencie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/. rade. Ešte dňa 5.11.2010, t.j. približne 6 mesiacov pred podaním žaloby, bola žalobcovi vrátená neoprávnene vystavená faktúra s poukazom, že žalovaný v 1/. rade má uzatvorenú zmluvu so žalovaným v 2/. rade. Teda je nepochybné, že žalobca zavádza, ak tvrdí, že nevedel o existencie obchodného vzťahu medzi žalovaným v 1/. rade a žalovaným v 2/. rade, že tieto informácie obdŕžal až dňa 27.11.2012 po pojednávaní. To, že žalobca nemohol dešifrovať a identifikovať platbu uskutočnenú žalovaným v 2/. rade, svedčí o tom, že je nedôsledný v evidencii pohľadávok a záväzkov a nevedie agendu spôsobom uľahčiť si vlastné podnikanie. Odvolanie žalobcu považuje za účelové, s cieľom oddialiť povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol v celom rozsahu a v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že žalobca je povinný ich nahradiť žalovanému v 1/. rade vo výške 311,78 eur od právoplatnosti rozhodnutia spolu s trovami priznanými mu prvostupňovým súdom.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v 1/. trovy konania, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia v napadnutej časti okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 14.10.2013 (č.l. 167) vzal žalobný návrh voči žalovanému v 1/. rade späť a žiadal, aby súd voči tomuto žalovanému konanie zastavil s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v 1/. rade nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, pretože nie je a ani nebol v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu ku žalobcovi.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Ak dôjde k zastaveniu konania, súd pri rozhodovaní o trovách skúma mieru zavinenia účastníkov konania na tomto zavinení. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, v prvom rade skúma to, či k späťvzatiu nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného, napr. že žalovaný si po podaní žaloby splnil žalovanú povinnosť. Pokiaľ nejde o takýto prípad, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

V danom prípade si žalobca uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar - ploché sklo, avšak tým, že nesprávne žaloval subjekt, ktorý nie je pasívne legitimovaný, musí znášať následok svojho nesprávneho konania, ktorým je povinnosť nahradiť v spore úspešnému účastníkovi, teda nesprávne žalovanému subjektu, t.j. žalovanému v 1./ rade, vzniklé trovy konania.

Odvolacia námietka žalobcu, že nevedel o obchodnoprávnom vzťahu medzi žalovanými v 1/. a 2/. rade a o tomto sa dozvedel až na pojednávaní dňa 6.12.2011, nie je dôvodná, pretože so spisu je zrejmé, že už dňa 5.11.2010 žalovaný v 1/. rade vrátil faktúru žalobcovi, pričom ako dôvod vrátenia uviedol skutočnosť, že žalovaný v 1/. rade nemá so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dielo, túto má uzatvorenú s p. C. a preto predpokladá, že faktúra mala byť zaslaná jemu. S uvedenými tvrdeniami sa však vysporiadal už aj prvostupňový súd v napadnutom uznesení a v tomto smere svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

Nie sú dôvodné ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu, že v minulosti vo viacerých prípadoch spolupracoval so žalovaným v 2/. rade a preto z objektívnych dôvodov nebolo možné identifikovať a dešifrovať jednotlivé platby uskutočnené žalovaným v 2/. rade, a že existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný v 2/. rade sa svojím konaním dopustil trestnej činnosti, pretože tieto námietky sú pri rozhodovaní o náhrade trov podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z procesného hľadiska právne irelevantné. V danom prípade žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 1/. rade späť v celom rozsahu, pričom sa tak nestalo v dôsledku správania sa žalovaného v 1/. rade. Preto z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania voči tomuto žalovanému a je preto povinný nahradiť mu účelne vynaložené trovy konania (§ 146 ods. 2, veta prvá, O.s.p.). Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu v tejto časti správne a v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému v 1/. rade ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému v 1/. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.1.2014 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) t.j. 151,87 eur + prislúchajúci režijný paušál v sadzbe 8,04 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1/. rade v odvolacom konaní predstavujú sumu 159,91 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.