Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-128-2014.pdf
PDF · 64.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/128/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Tatiany Biednikovej a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci odsúdeného K. U., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.05.2014, sp.zn. 30PP/46/2008 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.07.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.03.2007 sp.zn. 6T/110/2006 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.06.2007 sp.zn. 4To/30/2007, podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona v trvaní 10 rokov nepodmienečne.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v tým, že vykonal tri štvrtiny uloženého trestu. S poukazom na predchádzajúce odsúdenia odsúdeného však dospel k záveru, že opakovaná trestná činnosť, jej stupňujúca sa závažnosť nasvedčujú na to, že sa jedná o kriminálne narušenú osobnosť a nemožno vyvodiť záver, že by v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné, spočíva na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnych skutkových zisteniach súdu I. stupňa. Súd I. stupňa nesprávne prihliadal na jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré sú z rokov 1976 až 1985, všetky tieto odsúdenia sú zahladené. Posudzovanie trestnej činnosti, za ktorú bol v minulosti odsúdený nie je v súlade s ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona. Od roku 1985 až do roku 2007 viedol riadny život, vo výkone trestu si uvedomil nesprávnosť svojho konania, toto úprimne ľutuje. Má záujem viesť riadny život čo preukázal aj tým, že v prípade prepustenia na slobodu má zabezpečenú prácu a má vyriešené aj bývanie v mieste trvalého bydliska. Tiež spochybnil hodnotenie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s poukazom na to, že v roku 2013 si podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (ktorú následne vzal späť), k tejto žiadosti bolo vypracované hodnotenie riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorým podmienečné prepustenie plne doporučil. V hodnotení aktuálne vypracovanom k súčasnej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa , v rozpore s predchádzajúcim hodnotením, uvádza, že len čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania, ktorý rozdiel mu bol vysvetlený tak, že od 01.01.2014 došlo k zmene ústavných interných predpisov a v prípade, že si nenahlásil vyživovaciu povinnosť nemôže byť plne doporučený. Tento postup
ÚVTOS považuje za ústavne neakceptovateľný, bráni mu v prístupe k súdu a v prístupe na spravodlivé súdne rozhodnutie.
Okresný prokurátor sťažnosť nepodal.
Krajský súd na základe podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 67 odsek 1 Trestného zákona tým, že vykonal tri štvrtiny uloženého trestu odňatia slobody. Túto podmienku odsúdený splnil dňom 06.09.2013.
Na základe hodnotenia odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody možno ustáliť aj to, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona, a takto splnil jednu materiálnu podmienku rozhodujúcu pri posudzovaní podmienok na podmienečné prepustenie.
Odvolací súd však konštatuje, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je potrebné, aby v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona spĺňal súčasne dve materiálne podmienky. Prvou materiálnou podmienkou je že odsúdený, plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a druhou je to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Aj odvolací súd mal za to, že trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje pochybnosti o tom , či v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život. Námietka odsúdeného, že na predchádzajúce odsúdenia nemožno prihliadať, nakoľko tieto majú účinky zahladenia nie je dôvodná. Uvedené odsúdenia, aj keď sú zahladené, sú podkladom na vyhodnotenie osoby odsúdeného a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti. Súd I. stupňa preto nepochybil, ak na ich základe dospel k záveru, že odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti, čo odôvodňuje pochybnosť, že v prípade prepustenia na slobodu nebude viesť riadny život.
Odvolací súd považoval uznesenie súdu I. stupňa za správne a zákonné, v podrobnostiach na jeho odôvodnenie poukazuje s tým, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
Z týchto dôvodov sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, keď mal za to, že neboli splnené podmienky ani na postup podľa § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.