Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-33-2014.pdf
PDF · 123.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Mesto Púchov, so sídlom v Púchove, ul. Štefánikova 821/21, IČO: 00317748, zastúpený JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Slovenských partizánov 1131/51, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 2, IČO: 00151866, o zaplatenie 3.756,66 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 26.06.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti pôvodnému odporcovi, Správe katastra Trenčín, domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.756,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z tejto sumy od 06.06.2013 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že dňa 23.02.2011 uzatvoril s pôvodným odporcom zmluvu o prenájme nebytového priestoru na dobu určitú do 31.12.2013. Predmetom nájmu bol dom - nebytový priestor nachádzajúci sa v Meste Púchov na A. slobody, súpisné číslo XXXX. Tento nebytový priestor pozostáva z 15 miestností, troch chodieb a zo sociálneho zariadenia, ktoré sú určené pre účely štátnej správy. Cena nájmu bola stanovená v sume 7.513,32 eur na rok, pričom nájomca sa zaviazal nájomné platiť v mesačných splátkach vopred. Dňa 25.01.2013 bola navrhovateľovi doručená listina od nájomcu označená ako Oznámenie o ukončení užívania nebytových priestorov. V tejto listine nájomca vyjadril svoj záujem ukončiť užívanie predmetných priestorov ku dňu 31.01.2013. Odôvodnil to nevyhovujúcimi zdravotnými podmienkami v priestoroch. S týmto tvrdením navrhovateľ nesúhlasí, pretože nájomca nikdy takéto vady navrhovateľovi nevytkol. Nebytové priestory sú v stave ako ich nájomca prevzal v roku 2011 pri podpise nájomnej zmluvy. Ako podstatný dôvod, pre ktorý nájomca zmluvu nevypovedal, ale oznámil ukončenie užívania predmetných priestorov, považuje nájomca porušenie zákona č. 211/2000 Z.z.. Nájomnú zmluvu nájomca, aj keď je povinnou osobou, nezverejnil, a preto ju považuje za neúčinnú. Sám nájomca v oznámení uvádza, že pôvodne mala Správa katastra Trenčín v úmysle zmluvu vypovedať. Toto však do dnešného dňa neučinila. Navrhovateľ považuje nájomnú zmluvu za platnú a účinnú, nakoľko splnila všetky zákonné predpoklady na to, aby sa ňou stala a nebola platne vypovedaná. Navrhovateľ ako mesto spadá do okruhu povinných osôb, ktoré sú povinné zverejňovať určité informácie. Navrhovateľ zmluvu zverejnil na webových stránkach mesta dňa 30.03.2011. Zmluva teda nadobudla účinnosť dňa 31.03.2013 (zrejme správne malo byť uvedené 31.03.2011). K účinnosti dôjde aj po zverejnení čo i len jednou zmluvnou stranou, ak sú obidve povinnými osobami. Je nemožné, aby nezverejnenie zo strany nájomcu a teda aj porušenie zákona bolo na ťarchu navrhovateľa, ako zmluvnej strany, ktorá si túto povinnosť riadne splnila. V konaní si uplatňuje úhrady splátky nájomného za mesiace február až júl 2013.
Na základe návrhu navrhovateľa vydal súd dňa 06.09.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca riadny odpor. V ňom okrem iného uviedol, že pri pravidelnej previerke bezpečnosti a zdravia pri práci vykonanej dňa 16.11.2012 technikom BOZP katastrálneho úradu, boli v prenajímaných priestoroch zistené nedostatky, ktoré sa opakujú už viac rokov. Ide o smrad z WC a cigaretový dym z krčmy vo vestibule na prízemí budovy. Nie je zabezpečený bezbariérový prístup občanov ŤZP, budova je bez výťahu. Schodisko má olámané rohy, prahy dverí majú výtlky, steny sú popraskané, vlhké a niektoré aj plesnivé. V miestnosti dokumentácie v daždivom počasí tečie zo stropu voda na regále s archivovanými dokumentmi, atď.. Vzhľadom k zisteným nedostatkom z previerky BOZP vyplynul záver nájsť iné vhodné priestory pre Správu katastra Púchov. Preto dospela k ďalšiemu záveru, že nájomnú zmluvu je potrebné vypovedať. Pri realizácii úmyslu vypovedať zmluvu zistila, že vypovedaniu bráni skutočnosť, že táto zmluva nebola v zmysle § 47a ods.4 Občianskeho zákonníka uzavretá. Preto musela od pôvodného úmyslu nájomnú zmluvu vypovedať ustúpiť. Vypracovala Oznámenie o ukončení užívania nebytových priestorov zo dňa 24.01.2013. V ňom podrobne opísala skutočnosti, pre ktoré dospela k záveru, že užívanie nebytových priestorov je z jej strany nevyhnutné ukončiť, ako aj skutočnosti, pre ktoré nie je možné ukončiť nájom výpoveďou. Súčasťou oznámenia bola aj výzva na protokolárne prevzatie objektu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 29.01.2013 o 10.00 hod.. Keďže navrhovateľ sa k odovzdaniu nedostavil, Správa katastra Púchov požiadala notárku U.. B. H. o spísanie zápisnice o vykonanie obhliadky odovzdávaných priestorov a prevzatie kľúčov od nebytových priestorov do notárskej úschovy. Dôvodom, pre ktorý Správa katastra Púchov dospela k záveru, že k uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy nedošlo je skutočnosť, že táto zmluva nebola zverejnená v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z.. Navrhovateľ aj Katastrálny úrad v Trenčíne boli k 23.02.2011 povinnými osobami podľa uvedeného zákona, ktoré mali, vzhľadom predmetu zmluvy ako aj subjektom právneho vzťahu, povinnosť zverejniť uvedenú zmluvu. Navrhovateľ na webovej stránke mesta, ktorou je www.puchov.sk a Katastrálny úrad v Trenčíne v Centrálnom registri zmlúv. Právne dôsledky zverejnenia, resp. nezverejnenia zmluvy upravuje § 47a Občianskeho zákonníka. Odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že predmetnú zmluvu zverejnil v súlade so zákonom a trvá na tom, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Takisto trvá na tom, že zmluva nebola zverejnená ani v Centrálnom registri zmlúv, a nie je tomu tak doposiaľ. Pritom s poukázaním na ustanovenie § 54 ods.14 zákona č. 211/2000 Z.z. sa povinne zverejňovaná zmluva zverejňuje nepretržite počas existencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Ústnu formu zmluvy o nájme nebytových priestorov zákon č. 116/1990 Zb. vylučuje pod následkom absolútnej neplatnosti. Na oboch stranách preto vzhľadom k uvedeným skutočnostiam došlo k plneniu bez právneho dôvodu, a to až do času, kým nedošlo zo strany Správy katastra Púchov k ukončeniu užívania nebytových priestorov. Nároky z bezdôvodného obohatenia však vzhľadom na vzájomnosť daného plnenia nevznikli.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zotrváva na dovtedy uvedených skutočnostiach, pričom na doplnenie uviedol, že predmet nájmu bol prevedený do správy Mestského bytového podniku, ktorý vykonáva správu tohto majetku. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je informovať verejnosť o uzatvorených zmluvách, pričom nie je rozhodujúce, akou formou k zverejneniu dôjde. Zmluvu uzatvoril v mene navrhovateľa konateľ Mestského bytového podniku, ktorý bol pre uzatvorenie tejto zmluvy jeho zástupcom, takže ho je možné chápať ako účastníka zmluvy. Pritom tento účastník zmluvy ju zverejnil na svojom webovom sídle. Preto zmluva bola riadne zverejnená. Obe zmluvné strany na základe tejto zmluvy konali a plnili z nej. Neplnil akurát odporca, ktorý nezaplatil nájomné. Celý problém ohľadne tejto veci vznikol z dôvodu nezhôd medzi JUDr. O., bývalou riaditeľkou správy katastra a primátorom Mesta Púchov. JUDr. O. je poslankyňou mestského zastupiteľstva Mesta Púchov a titulom tejto funkcie vie, kde sa zmluvy, ktoré uzatvára mesto, a ktoré sú povinne zverejňované, aj zverejňujú. Samotný odporca mal možnosť a zároveň povinnosť zverejniť túto zmluvu, avšak tak neurobil. Túto skutočnosť teraz zneužíva, čo navrhovateľ považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konaním odporcu nedošlo k riadnemu ukončeniu zmluvy spôsobom, ktorý je upravený v tejto zmluve. JUDr. O. ako štatutárny orgán orgánu štátnej správy konala sama v rozpore so zákonom, keď túto zmluvu nezverejnila. Za navrhovateľa, teda za Mesto Púchov konal pri uzatváraní nájomnej zmluvy Ing. Q. P., a to na základe mandátnej zmluvy. Mesto Púchov inú webovú stránku ako www.puchov.sk, podľa jeho vedomostí nemá. Zverejnenie nájomnej zmluvy na webovej stránke Mestského bytového podniku v časti zmluvy Mesta Púchov bolo splnením si povinnosti navrhovateľa riadne zverejniť zmluvu. O možnosti takéhoto zverejnenia nasvedčuje aj to, že zákonodarca v súčasnosti už v rámci novelizácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám umožnil povinným osobám zverejniť zmluvy na webových
stránkach právnických osôb zriaďovaných povinnými osobami. V rámci takejto analógie je možné dospieť k záveru, že mandatár mohol zverejniť nájomnú zmluvu na svojej webovej stránke. Nájomná zmluva bola uzatvorená na niekoľko rokov, bolo na základe nej plnené a účelová obrana odporcu spočíva len v dosiahnutí toho, aby odporca nemusel platiť nájomné za užívanie nebytového priestoru. Považoval ju za platnú a účinnú, dôkazom čoho je aj jeho plnenie z tejto zmluvy. V danom prípade je podľa názoru navrhovateľa potrebné zákon o slobodnom prístupe k informáciám vykladať nie striktne formálne, ale tak, aby bolo výkladom dosiahnutý účel sledovaný zákonom. Účelom je práve to, aby verejnosť bola informovaná o uzatvorených zmluvách. V danom prípade tí, ktorí chceli vedieť o uzatvorení zmluvy a o jej obsahu, mali možnosť tak zistiť, nakoľko zmluva bola zverejnená.
Odporcu na pojednávaní uviedol, že podstata jeho argumentácie spočíva v tom, že zo zákona nastala domnienka o tom, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu nedošlo. Zmluva bola podpísaná medzi Mestom Púchov a Katastrálnym úradom Trenčín. V čase uzatvorenia zmluvy bol platný a účinný § 47a Občianskeho zákonníka, rovnako ako platila povinnosť zverejniť túto zmluvu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Riaditeľka Správy katastra Trenčín sa rozhodla nájomnú zmluvu pre zlý technický stav prenajímaných nebytových priestorov, vypovedať. Vtedy zistila, že zmluva nebola riadne zverejnená žiadnym z účastníkov zmluvy. To malo zásadný význam preto, aby sa rozhodla zmluvu nevypovedať, nakoľko podľa právneho názoru odporcu, resp. aj jeho právneho predchodcu, nie je možné vypovedať zmluvu, ktorá nebola uzatvorená. JUDr. O. ako riaditeľka správy katastra bola zodpovedná za ukončenie nájomného vzťahu, resp. za toto rozhodnutie. Keďže v tom čase zmluva nebola zverejnená takmer dva roky od jej podpísania, nastal právny následok uvedený v § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nezverejnením zmluvy nemohol byť naplnený ani účel zákona, ktorým je informovanie verejnosti. Zo samotnej nájomnej zmluvy vyplýva, že táto mala byť zverejnená na webovej stránke Mesta Púchov, preto právny predchodca odporcu zmluvu nezverejnil a spoliehal sa na to, že navrhovateľ túto zmluvu zverejnil na svojej webovej stránke.
Súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu konania zanikol pôvodný odporca, a to Správa katastra Trenčín (podľa § 8 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom jeho právnym nástupcom sa stal súčasný odporca (podľa § 9 ods.10 uvedeného zákona). Aj keď pôsobnosť zaniknutých správ katastra vykonávajú okresné úrady, tieto nemajú postavenie právnických osôb. V zmysle § 2 ods.5 uvedeného zákona, síce majú okresné úrady spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, avšak iba v rozsahu svojej pôsobnosti. V tomto konaní súd však nekoná o pôsobnosti okresného úradu na úseku štátnej správy katastra nehnuteľností, ale koná a rozhoduje o splnení povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzkového vzťahu, ktorého účastníkom bola aj Správa katastra Trenčín.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa. Na pojednávaní súd oboznámil obsah predložených listinných dôkazov, a to: Zmluvu o prenájme nebytového priestoru č. XX/XXXX/XXX zo dňa 23.02.2011, oznámenie o ukončení užívania nebytových priestorov, notársku zápisnicu zo dňa 29.01.2013, kópie výtlačkov webovej stránky Mesta Púchov, výpis zo stránky Mestského bytového podniku Púchov, kópiu mandátnej zmluvy zo dňa 12.11.2001. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o návrhu tento podstatný skutkový stav, ktorý po aplikácii nižšie citovaných právnych predpisov aj právne posúdil:
Dňa 23.02.2011 uzatvoril navrhovateľ s právnym predchodcom pôvodného odporcu, t.j. s Katastrálnym úradom v Trenčíne, Zmluvu č. XX/XXXX/XXX o prenájme nebytového priestoru. Navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal nájomcovi, Katastrálnemu úradu v Trenčíne do užívania dom so súp.č. XXXX - nebytový priestor v Meste Púchov na A. slobody, pričom sa zaviazal aj na zabezpečovanie poskytovania služieb spojených s jeho užívaním. Tento nebytový priestor a služby boli v nájomnej zmluve bližšie špecifikované. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 7.513,32 eur ročne, ktoré bol nájomca povinný platiť v mesačných splátkach vopred, do 5. dňa príslušného mesiaca. Okrem iného bola dohodnutá aj doba nájmu, a to od 01.01.2011 do 31.12.2013, spôsoby skončenia nájmu, bol uvedený účel nájmu a ďalšie skutočnosti. V záverečných ustanovenia zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po zverejnení na webovom sídle Mesta Púchov. Za navrhovateľa uzatvoril nájomnú zmluvu Ing. Q. P., konateľ MsBP Správa, s.r.o., a to na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 12.11.2001. Podľa
čl.3 bod 3.1.1. a čl.8 uvedenej mandátnej zmluvy bola obchodná spoločnosť MsBP Správa, s.r.o. ako mandatár oprávnená okrem iného pripravovať a uzatvárať nájomné zmluvy pre byty a nebytové priestory. Listom zo dňa 24.01.2013, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 25.01.2013, oznámil pôvodný odporca navrhovateľovi, že ukončuje ku dňu 31.01.2013 užívanie nebytového priestoru z dôvodov nevyhovujúcich kancelárskych a iných priestorov, a že nájomnú zmluvu považuje za neúčinnú. Ako dôvod jej neúčinnosti uviedol to, že nebola riadne zverejnená v súlade so zákonom. Takisto vyzval navrhovateľa na dostavenie sa dňa 29.01.2013 do nebytového priestoru, za účelom odovzdania a prevzatia objektu. Dňa 29.01.2013 sa navrhovateľ do nebytového priestoru nedostavil, pričom o odovzdaní objektu bola notárkou JUDr. B. H. spísaná zápisnica. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľ nájomnú zmluvu nezverejnil na svojom webovom sídle, t.j. na stránke www.puchov.sk.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 3 ods.1 až ods.4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 ods.1 až ods.4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Podľa § 47a ods. 1, ods.2, ods.4 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Podľa § 5a ods.1 zákona č. 211/200 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v znení účinnom do 31.12.2011, ďalej len "zákon o slobode informácií" povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
Podľa § 5a ods.4 zákona o slobode informácií povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba, v ktorej vlastnia väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel alebo ktorú ovládajú väčšinovým podielom na hlasovacích právach alebo vymenúvajú viac ako polovicu členov správneho orgánu alebo iného výkonného orgánu, alebo kontrolného orgánu, sa zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len "register"). V registri sa zverejňuje aj zmluva, ktorej účastníkom je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená povinnými osobami uvedenými v prvej vete. Povinná osoba zašle bezodkladne Úradu vlády Slovenskej republiky zmluvu na zverejnenie. Register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe; register je informačný systém verejnej správy.
Podľa § 5a ods.5 až ods.8 zákona o slobode informácií povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je iná povinná osoba, ako je uvedená v odseku 4, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzaviera. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje bezodplatne v Obchodnom vestníku. Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Povinná osoba a Úrad vlády Slovenskej republiky vydajú účastníkovi zmluvy na jeho požiadanie písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy. Ak sa zverejnila zmluva, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu, povinná osoba bezodkladne zasiela písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy príslušnej správe katastra. Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy. Povinná osoba alebo účastník zmluvy, podávajúci návrh na zverejnenie podľa odseku 6, sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom a nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje.
Navrhovateľ sa návrhom domáha rozhodnutia súdu o splnení zmluvnej povinnosti odporcu zo zmluvného záväzkového vzťahu na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 23.02.2011. Ako predbežnú otázku súd posudzoval v prvom rade platné uzatvorenie tejto zmluvy a existenciu povinnosti, splnenia ktorej sa navrhovateľ domáha. Účastníkmi predložená nájomná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V danom prípade, vzhľadom k účastníkom tejto zmluvy, ide o zmluvu podľa § 5a zákona o slobode informácií, teda o tzv. povinne zverejňovanú zmluvu. Navrhovateľ ako jeden z účastníkov zmluvy je obcou, resp. mestom a odporca je, a v čase uzatvorenia zmluvy jeho právny predchodca bol, štátnym orgánom. Uvedenou nájomnou zmluvou bolo nakladané s majetkom obce. Navrhovateľ ako obec mal v zmysle § 5a ods.5 zákona o slobode informácií, povinnosť zverejniť nájomnú zmluvu na svojom webovom sídle a odporca, resp. jeho právny predchodca mal povinnosť v zmysle § 5a ods.4 zákona o slobode informácií, zverejniť nájomnú zmluvu v Centrálnom registri zmlúv.
V zmysle kogentnej zákonnej úpravy v ustanovení § 47a ods.4 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy táto zmluva nezverejnila, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Táto zákonná fikcia nastáva priamo zo zákona a súd na túto skutočnosť musí prihliadať. Pre aplikáciu tejto fikcie Občiansky zákonník nepripúšťa žiadnu modifikáciu, ani možnosť túto právnu skutočnosť vylúčiť. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné neprihliadať na túto fikciu ani pre to, že odporca ako povinná osoba mal takisto povinnosť zverejniť zmluvu a túto porušil, ako sa na to vo svojej argumentácii snažil poukázať právny zástupca navrhovateľa.
Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania a na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy došlo, avšak k jej riadnemu zverejneniu podľa názoru súdu nedošlo. Zmluva síce bola zverejnená na webovom sídle, avšak nie na webovom sídle účastníka zmluvy (navrhovateľa) a takisto nebola zverejnená ani v Centrálnom registri zmlúv. Je zrejmé, že navrhovateľ ako účastník zmluvy, má jedno webové sídlo, a to www.puchov.sk. Túto skutočnosť navrhovateľ ani nerozporoval. Na tomto webovom sídle zmluva zverejnená nebola. Bola zverejnená na webovom sídle tretej osoby, obchodnej spoločnosti MESTSKÝ BYTOVÝ PODNIK, s.r.o., v ktorej je navrhovateľ iba jedným z viacerých spoločníkov. Navyše z bodu 2 článku VIII. Nájomnej zmluvy vyplýva, že zmluva nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po zverejnení na webovom sídle Mesta Púchov.
Je zrejmé, že účastníkom neplatnej nájomnej zmluvy bol navrhovateľ, a teda on bol povinnou osobou. Znenie zákona o slobode informácií je jasné, keď uvádza, že povinná osoba zverejňuje povinne zverejňovanú zmluvu na svojom webovom sídle, resp. v Centrálnom registri zmlúv. Ide o kogentnú normu verejného práva, ktorú účastníci zmluvy musia rešpektovať, s následkami uvedenými v inom právnom predpise, a to v Občianskom zákonníku. Následok nezverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 47a Občianskeho zákonníka nastáva zo zákona a nie je ho možné následne odvrátiť, resp. zneplatnenú zmluvu opätovne konvalidovať. Preto nie je miesto pre akýkoľvek iný súdny výklad tohto jasného ustanovenia v tom zmysle, že aj navrhovateľ zmluvu riadne zverejnil, ak ju zverejnil na webovom sídle inej právnickej osoby. V opačnom prípade, by súd na seba vzal úlohu normotvorcu, ktorým nie je. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, na ktorú poukazoval právny zástupca navrhovateľa, že konateľka právneho predchodcu odporcu ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva Mesta Púchov vedela, kde sa povinne zverejňované zmluvy, ktoré uzatvára navrhovateľ, aj zverejňujú. Zákon o slobode informácií pamätá aj na prípad, keď zmluvná strana poruší povinnosť riadneho zverejnenia zmluvy, preto argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa, spočívajúca v tom, že odporca sám porušil povinnosť zverejniť nájomnú zmluvu, a preto nie je možné, aby jej nezverejnenie zo strany nájomcu bolo na ťarchu navrhovateľa, nie je relevantná. V prvom rade v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak by si navrhovateľ svoju povinnosť riadne splnil, následok spojený s nezverejnením zmluvy by nenastal. Aj navrhovateľ aj právny predchodca odporcu boli povinnými osobami, a preto bolo postačujúce aj zverejnenie čo i len jedného z jej účastníkov.
Okrem vyššie uvedených skutočností pri výklade ustanovenia § 5a zákona o slobode informácií súd dospel k záveru, že povinná osoba nemôže zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu na inom webovom sídle ako je jej vlastné webové sídlo. Tento záver súdu vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 5a ods.5 zákona o slobode informácií, podľa ktorého ak táto osoba (povinná osoba - obec) nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje bezodplatne v Obchodnom vestníku. To znamená, že ak nemá obec vlastné webové sídlo (čo nie je daný prípad), zmluva sa zverejňuje (bez zákonného pripustenia inej možnosti, alternatívy) bezodplatne v Obchodnom vestníku, a nie na webovom sídle inej osoby.
Zákonná požiadavka na zverejnenie zmluvy na webovom sídle povinnej osoby má za cieľ umožnenie verejnej kontroly nad spôsobom akým dochádza k nakladaniu s verejným majetkom a verejnými hodnotami. Je zrejmé, že zverejňovanie na inom ako existujúcom webovom sídle povinnej osoby sťažuje dosiahnutie tohto sledovaného účelu. Takýto postup je spôsobilý k zavádzaniu verejnosti, teda k vyvolania dojmu, že takúto zmluvu povinná osoba neeviduje, teda nie je účastníkom takejto zmluvy. Je zrejmé, že účelom zákona o slobode informácií je informovanie o uzatvorení určitých druhov zmlúv, ktorých zverejnenie je povinné. Zverejňovanie zmlúv na webových sídlach tretích osôb tak nedôvodne a navyše aj v rozpore so znením ustanovenia, sťažuje dosiahnutie tohto cieľa. Takýto postup tak kladie na verejnosť neoprávnenú požiadavku zisťovania toho, ktorý subjekt, iný ako samotný účastník zmluvy, má na svojom webovom sídle zverejnenú povinne zverejňovanú zmluvu. V danom prípade má navyše navrhovateľ svoje webové sídlo, na ktorom aj zverejňuje ním uzatvorené iné zmluvy. Ak predmetná nájomná zmluva, ktorá je takisto povinne zverejňovanou zmluvou nebola spolu s ostatnými zverejnená na webovom sídle navrhovateľa súd konštatuje, že podľa jeho názoru je takáto prax (že časť povinne zverejňovaných zmlúv navrhovateľ zverejňuje na svojom webovom sídle a časť na webovom sídle tretej osoby) zavádzajúca, nezodpovedá ustanoveniu zákona o slobode informácií, a zamedzuje, resp. sťažuje dosiahnutie účelu tohto zákona, teda riadne informovanie verejnosti o uzatvorení a o obsahu povinne zverejňovaných zmlúv.
Ďalšia argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa, o ktorú sa pokúsil, a ktorá spočívala v tom, že nájomnú zmluvu uzatvoril v mene navrhovateľa konateľ Mestského bytového podniku, takže ho je možné chápať ako účastníka zmluvy je nesprávna, nakoľko nie je možné zamieňať účastníka zmluvy s jeho zástupcom. Je celkom zrejmé, že zástupca účastníka právneho úkonu nie je samotným účastníkom právneho úkonu. Zástupca robí právny úkon v mene zastúpeného, pričom práva a povinnosti z právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému a nie zástupcovi. MsBP Správa s.r.o. bol pri uzatvorení nájomnej zmluvy zástupcom navrhovateľa na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 12.11.2001 (oprávnenie konať za navrhovateľa vyplýva z čl.3 bod 3.1.1. Mandátnej zmluvy). Navyše ako vyplýva z Obchodného registra Slovenskej republiky, táto obchodná spoločnosť zanikla, pričom jej právnym nástupcom je MsBP
Servis s.r.o. a nie MESTSKÝ BYTOVÝ PODNIK, s.r.o., na ktorého webovom sídle je nájomná zmluva zverejnená. Preto aj táto argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa je nedôvodná.
Ďalšia argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že účelová obrana odporcu spočíva len v dosiahnutí toho, aby odporca nemusel platiť nájomné za užívanie nebytového priestoru takisto nie je dôvodná. Odporca, resp. jeho právny predchodca nájomné do času, kedy prestal užívať (odovzdal) nebytové priestory, riadne zaplatil. Teda domnelý účel obrany odporcu (aby nemusel platiť za užívanie nebytových priestorov) nie je možné na základe vykonaného dokazovania vydedukovať.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd konštatuje, že neexistuje povinnosť odporcu na zaplatenie nájomného navrhovateľovi na základe platnej a účinnej nájomnej zmluvy. Preto je návrh navrhovateľa v celom rozsahu nedôvodný. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí mali ozrejmiť bližšie okolnosti zverejnenia, resp. nezverejnenia zmluvy na webovom sídle obchodnej spoločnosti MESTSKÝ BYTOVÝ PODNIK, s.r.o..
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.