Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_8C-13-2014.pdf
PDF · 79.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľky: C. W., rodená Q., narodená XX.X.XXXX, bytom Vl. K. XX, A., toho času A. X, A., proti odporcovi: I. W., narodený XX. X. XXXX, bytom A. X, A., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 20. 2. 1988 na Mestskom národnom výbore v Trnave, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Trnave, vo zväzku 46, ročník 1988, na strane 116, pod poradovým číslom 47 r o z v á d z a .
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 1. 2014 domáha rozvodu manželstva s odporcom.
Odporca sa písomne vyjadril, že s rozvodom súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 21. 1. 2014, sobášnym listom, čestným vyhlásením odporcu zo dňa 9. 6. 2014, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový, keď pojednával v neprítomnosti odporcu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil postupom v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho súdneho poriadku.
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, žijúci v platnom manželstve. Manželstvo uzavreli dňa 20. 2. 1988, po dvojročnej známosti, z dôvodu tehotenstva navrhovateľky. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola Trnava, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod ich manželstva.
Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 20.2.1988 po dvojročnej známosti z dôvodu jej tehotenstva. Fungovalo prvé dva roky. Už pred narodeným syna Q. podala návrh na rozvod, ktorý zobrala späť z dôvodu tehotenstva. Ďalšie roky manželstvo fungoval z toho dôvodu, aby deti nezostali bez otca. Od začiatku manželstva odporca požíval alkohol, bol agresívny voči navrhovateľke, čo neriešila na polícii ani u lekára. Postupom času rezignovala a už sa ani nehádala. Odporca sľuboval, že prestane požívať alkohol, ale nestalo sa. Posledný rok požíva alkohol v menšej miere zo zdravotných
dôvodov, odmieta skutočnosť, že by sa mal liečiť. V domácnosti žije aj s odporcom a dospelými deťmi. Po podaní návrhu sa správanie odporcu nezmenilo. Spoločne s odporcom nehospodária 5 rokov, rok a pol intímne nežijú. Z odporcu má strach, cíti odpor. O obnovenie manželského spolužitia nemá záujem.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, ods. 1 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ods. 2 súd prvá veta zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada, ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. V konaní mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca s návrhom na rozvod súhlasí, vzťahy v manželstve sú tak hlboko a vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov dva roky neplní žiadnu zo svojich funkcií a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietaný postoj navrhovateľky nereálne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci spoločne nehospodária viac ako päť rokov. Ďalšie trvanie iba formálneho manželstva, nie je v spoločenskom záujme, pričom z manželstva toho času nepochádzajú žiadne maloleté deti.
Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd stanovil vzájomné citové odcudzenie účastníkov, správanie sa odporcu voči navrhovateľke, nezáujem navrhovateľky o bnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou, ktorým odôvodňovala svoj návrh. Keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu navrhovateľky. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.
Podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď nezistil iný dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.