Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1598-2006.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1598/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, so sídlom v Žiline, Dolný Val 30, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline), IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XXXX/X, XXX XX Ž., E. X., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,67 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného exekútorovi dňa 04.05.2006 a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. AA 1533291 zo dňa 13.05.2004 vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Martin, Okresného riaditeľstva PZ v Martine podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 28.05.2004.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii zo dňa 12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, IČO: 00 735 841, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, ktoré doposiaľ v konaní zastupovalo oprávneného, a to Slovenskú republiku. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné
postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 28.05.2007 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 EP.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 138,66 eur.
Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 04.05.2006), spolu vo výške 42,67 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 26,56 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodiny 50 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a výzva 30 min.
· Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu 2x, 60 min.
· Vyhotovenie opakovanej výzvy 10 min.
· Vyhotovenie výzvy na zaplatenie 10 min.
b/ 13,28 eur za 4 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného
· Zisťovanie majetku povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 9,00 eur (§ 22 vyhlášky):
· Náklady na doručovanie (poštovné) 9,00 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 35,56 eur, priznané DPH celkom vo výške 7,11 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako zaregistrovanie spisu, zrušenie príkazu, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súd zároveň náhradu odmeny podľa počtu hodín nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora, nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 eur za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995). Súdny exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu jeho odmeny. Súdny exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn hodín za jednotlivé úkony, ktoré je súdny exekútor povinný sčítať. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 25.05.2007.
Čo sa týka úpravy časovej špecifikácie určenej súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch, t.j. úprava času potrebného na vykonanie úkonov v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995, súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní zohľadnil náročnosť, účelovosť, nevyhnutnosť ako aj opakovanosť (paušalizáciu) jednotlivých úkonov v danom exekučnom konaní, a preto trvanie času určeného v špecifikácii trov súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch upravil tak ako to je vyššie uvedené.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, žiadosti o poskytnutie súčinnosti SP a vypracovanie úradného záznamu (zisťovanie majetkových pomerov povinného), nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za uplatnenie trov exekúcie, nakoľko nejde o činnosť súdneho exekútora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky, teda nejde o úkon exekučnej činnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, nakoľko z exekučného spisu Ex 1153/2006 má súd preukázané, že súdny exekútor doručoval túto písomnosť prostredníctvom pošty a nie osobne, a teda mu nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky nevznikol.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za úkony podľa 15 ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), súd priznal súdnemu exekútorovi iba náhradu paušálnej odmeny, na ktorú mu v zmysle vyhlášky skutočne vznikol nárok, konkrétne paušálnu odmenu vo výške 6,64 eur za (zisťovanie majetku povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného), kde má súd preukázané, že súdny exekútor zisťoval údaje o majetku povinného a platiteľovi mzdy alebo iného príjmu povinného. Tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp. za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom získania údajov o povinnom alebo o jeho majetku dopytoval príslušné inštitúcie (Sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, daňový úrad a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne prístupných databáz (obchodný register, živnostenský register, kataster nehnuteľností), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu odmenu mu za takéto úkony nevznikol.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 10,75 Eur (spisový obal, obálky, kopírovanie, poplatky za telefón a internet), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1153/2006, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položky spisový obal, obálky, kopírovanie súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položku poplatky za telefón a internet nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v časti poštovné v ním uplatňovanej výške 12,71 eur, ale iba vo výške 9,00 eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 1153/2006 mal súd preukázané iba doručenie 6 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 6 originálov doručeniek).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.