Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-43-2014.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. S. E., J.. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: M. H., J.. XX. XX. XXXX, G. O. XXX, za účasti otca: S. E.H., J.. XX. XX. XXXX, G. S. XX, zastúpeného: JUDr. MIikuláš Drobňák, advokát, M. R. Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu t a k t o
rozhodol:
Z v e r u j e mal. S. E., J.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa sumou 80 eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom február 2014.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 02. 2014 do 30. 06. 2014 v sume 250 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia po právoplatnosti rozsudku sa bude styk realizovať za prítomnosti matky, každé ďalšie stretnutie otca s maloletým dieťaťom bude realizované bez prítomnosti matky.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho pred domom kde býva a otec je p o v i n n ý maloleté dieťa vrátiť matke v stanovenom čase.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril mal. S. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného na maloletého syna po 100 eur mesačne, počnúc dňom 01. 12. 2013; styk otca s maloletým dieťaťom navrhla upraviť každú nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Udržiavali spolu vzťah, otec ich navštevoval. V januári 2014 rodičia vzťah pre dlhotrvajúce nezhody ukončili. Matka
býva s mal. S. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a dvomi súrodencami. Obývajú rodinný dom v obci O.. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Otec žije pri svojom otcovi a bratovi v rodinnom dome v obci S.. Je zamestnaný v spoločnosti Bukóza Holding Hencovce ako zvárač. Maloletý S. trpí astmou, je liečený na imuno-alergologickej ambulancii v Košiciach. Iné zdravotné problémy nemá a jeho potreby sú primerané veku. V súčasnosti otec dieťa navštevuje počas víkendov, najčastejšie v nedeľu, kedy si ho bráva k sebe približne na dve hodiny. Od narodenia dieťaťa otec na jeho výživu neprispieval. Začal tak robiť až od času rozchodu rodičov.
Otec súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Navrhol určiť výživné z jeho strany po 30 eur mesačne a styk s maloletým žiadal upraviť každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin druhý a tretí júlový týždeň, nepárny rok počas Vianočných sviatkov a párny rok počas Veľkej noci.
Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Nakoľko dieťaťu je známe domáce prostredie otca, dieťa je na svojho otca navyknuté, odporučil súdu upraviť styk s dieťaťom v širšom intervale než navrhuje matka, počas víkendu jeden deň bez nocovania. Neskôr, približne po troch mesiacoch, aj s možnosťou nocovania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rodný list maloletého, správa kolízneho opatrovníka, listinné doklady o príjmoch a výdavkoch rodičov, správou obce Michalok, výsluchom svedkyne E. H. a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa rodného listu sa mal. S. E. narodil XX. XX. XXXX z rodičov S. E. M. M. H..
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka otehotnela v 17-tich rokoch, mala ešte študijné povinnosti. Následne sa jej narodil mal. S.. Aj po narodení dieťaťa matka študovala, musela sa starať aj o dieťa a otec jej nikdy s výchovou a výživou syna nepomáhal, ničím do domácnosti neprispieval. Možno jedenkrát na meniny syna obdaroval, na Vianoce mu dal nejakú hračku. Oblečenie otec dieťaťu nikdy nekupoval. Matka musela zabezpečiť všetko sama, či už stravu alebo ošatenie. Otec ich chodil navštevovať jeden-dvakrát do týždňa. V súčasnosti býva matka s maloletým dieťaťom v rodinnom dome so svojimi rodičmi a súrodencami. V dome má vytvorené dobré podmienky na bývanie. Rodičom prispieva na poplatky spojené s bývaním sumou 30-40 eur podľa jej finančných možností. Platí tiež poplatok za telefón a uhrádza si životné poistenie. V súčasnosti je na materskej dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 226,20 eur. Okrem bežných výdavkov na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb má výdavky na lieky. Maloletý syn v Košiciach navštevuje imunologickú ambulanciu. Toho času dieťa lieky neužíva. Matka uhrádza synovi sporenie mesačne 20 eur. Od februára 2014 si otec plní vyživovaciu povinnosť na syna po 30 eur mesačne. Od februára občas kúpil synovi nejaké hračky, sladkosti a výživu. Otec sa so synom stretával vždy v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. Keďže matka chce tiež tráviť nedeľu so svojim dieťaťom, navrhla upraviť stretávanie otca so synom v sobotu. Maloletý S. je na matku veľmi citovo naviazaný, preto nesúhlasila s otcom požadovanou úpravou styku. Žiadala, aby stretávanie bolo upravené len za jej prítomnosti. Maloletý zatiaľ nikdy nespal mimo domácnosti kde býva, ani nezaspával bez matkinej prítomnosti.
Z výpovede otca vyplýva, že tento sa o maloleté dieťa staral od jeho narodenia. Už, keď zistil, že priateľka je tehotná, snažil sa robiť všetko preto, aby sa dokázal o rodinu postarať. Maloletý S. má zdravotné problémy, trpí astmou. Týmto ochorením trpí aj otec, preto vie veľmi dobre ako sa pri tomto ochorení treba správa. So synom navštevoval aj odbornú ambulanciu v Košiciach. Syn by mal užívať lieky, ktoré podľa otcových vedomostí matka dieťaťu nedáva tak, ako by bolo potrebné. Do roku života maloletého dieťaťa žila matka pri otcovi v S.. Keďže pre vzájomné nezhody nežijú rodičia v spoločnej domácnosti, od februára 2014 otec matke pravidelne posiela výživné vo výške 30 eur. Na stravu mesačne vynaloží asi 100 eur, 400 eur predstavujú jeho ďalšie výdavky. Poplatky za bývanie uhrádza otec spolu so svojim bratom a to po 50 eur. Otec uhrádza synovi životné poistenie 15 eur, jeho životné poistenie činí 18
eur. Poplatok za telefón a internet predstavuje 20 eur, 40 eur otec spláca pôžičku za motorové vozidlo. Maloletý syn chodí k otcovi veľmi rád. Pozná prostredie, kde otec býva, nakoľko v tomto prostredí vyrastal, má tam svoje hračky. Maloletý má u otca zabezpečené všetky potreby, nie je dôvod na to, aby sa otec so synom nemohol stretávať aj bez prítomnosti matky. Maloletý S. už dobre rozpráva, je šikovné dieťa, dá sa s ním komunikovať. Otec je schopný a ochotný o dieťa sa postarať. Syna dokáže prebaliť, vie navariť. Doposiaľ sa s dieťaťom stretával každú nedeľu, väčšinou od 14.00 hod. do 17.00 hod. Niekedy mu matka umožnila stretnutie bezproblémovo, inokedy vznikali medzi nimi hádky. Otec vykonáva práce ako živnostník a priemerne mesačne zarobí čiastku od 600 do 800 eur. Z tohto príjmu uhrádza odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 56 eur. Od júla 2014 bude nútený platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne. Celková suma odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne bude činiť sumu do 200 eur.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a prídavku na dieťa 23,52 eur.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 otec v tomto účtovnom období vykázal základ dane z príjmov vo výške 1.148,04 eur. Z doložených výpisov z účtu v peňažnom ústave súd zistil, že otcovi ako živnostníkovi bola na účet zaslaná odmena za vykonanú prácu a to za mesiac február 2014 vo výške 769,51 eur, v marci 2014 v sume 800,77 eur a v apríli 2014 v čiastke 840,14 eur.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária a nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého syna. Matka sa o dieťa riadne a vzorne stará, má zabezpečené vhodné bytové podmienky, preto súd zveril mal. S. do jej osobnej starostlivosti. S takýmto riešením súhlasil aj otec dieťaťa. Otec ako povinný rodič je povinný podieľať sa na zabezpečení výchovy a výživy maloletého syna. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z veku dieťaťa, jeho odôvodnených potrieb, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, z ich možností a schopností pracovať a dosahovať pravidelný príjem. Otec vykonáva práce ako živnostník. Dosahuje pravidelný mesačný príjem vo výške od 600-800 eur. Z tohto príjmu musí ešte ako podnikateľ uhrádzať odvody do zdravotnej a od júla 2014 aj do Sociálnej poisťovne. S prihliadnutím na zákonné kritéria pre určenie vyživovacej povinnosti súd zaviazal otca platením výživného na maloleté dieťa sumou 80 eur mesačne, počnúc mesiacom, kedy matka podala návrh na súd, t.j. mesiacom február 2014. Otec uhrádza dieťaťu mesačne aj životné poistenie, takže súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, ale v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine neboli zistené
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadované zákonom pre priznanie výživného spätne, t,j, pred podaním návrhu na súd.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 02. 2014 do 30. 06. 2014, pozostávajúce z neuhradeného zvýšeného výživného, vo výške 250 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (5 mesiacov x 50 eur, keďže otec si plnil vyživovaciu povinnosť od februára v sume 30 eur mesačne).
Je v záujme zdravého fyzického aj psychického vývoja maloleté dieťaťa, aby udržiavalo a rozvíjalo vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Výpoveďami rodičov bolo potvrdené, že aj keď rodičia nežili v spoločnej domácnosti, otec bol v pravidelnom kontakte so svojim dieťaťom. Aj samotná matka v návrhu žiadala upraviť stretávanie otca s dieťaťom každú nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. bez jej prítomnosti. Svoje stanovisko v priebehu súdneho konania však zmenila, zrejme aj pod vplyvom konfliktnejších vzťahov medzi rodičmi, a požadovala upraviť stretávanie za jej prítomnosti. Počas súdneho konania takéto stretnutia otca so synom aj prebehli a obaja rodičia potvrdili, že išlo o stretnutia bezproblémové. S prihliadnutím na vek dieťaťa súd považoval za optimálne upraviť stretávanie otca s dieťaťom každú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa zrealizujú za prítomnosti matky a nasledujúce stretnutia už bez matkinej prítomnosti. Dieťa je síce ešte v útlom veku, ale svojho otca pozná, je mu známe aj prostredie, v ktorom otec býva, takže prítomnosť matky nie je nevyhnutná a strávenie pár hodín každú sobotu bez matkinej prítomnosti by nemalo dieťaťu spôsobiť stresové situácie. Ak bude stretávanie otca s dieťaťom prebiehať v pokojnej atmosfére, dieťa sa bude na stretnutia tešiť, v budúcnosti bude možné stretávanie otca so synom rozšíriť aj počas celého víkendu a počas prázdnin a sviatkov tak, ako to otec požadoval. Pri úprave stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom musí súd v prvom rade zohľadniť záujem dieťaťa a na záujmy rodičov prihliadať až na druhom mieste. Úpravu stretávania otca s mal. Martinom uvedenú vo výroku rozsudku považuje súd toho času za optimálnu, zodpovedajúcu veku dieťaťa, jeho citovým potrebám, ako aj vzťahom v rodine.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.