Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-20-2007.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/20/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline), IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: T. U., B.. X.X.XXXX, X. U.. X. X, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,47 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd má preukázané, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2012 zrušilo rozpočtovú organizáciu- Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline.
Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku dňu 31.12.2012 bolo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline zrušené a počnúc dňom 1.1.2013 prechádzajú všetky jeho práva a povinnosti na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ďalej pokračuje v konaní s novým oprávneným: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 22.12.2006 a exekučného titulu, ktorým je rozkaz o uložení sankcie za priestupok, vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Žilina, Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, č.p. ORP-P-1407/ODI-2004-R zo dňa 20.10.2004 podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie /poverenie č. 5511 025931*/. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 20.1.2005.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších
právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP): „Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.“
Podľa § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.“
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 20.1.2008 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 alebo 3 EP.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 29,55 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 9,47 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 6,64 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 50 minút(§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
Prevzatie a preštudovanie návrhu 20 min.
Vypracovanie upovedomenie o začatí exekúcie a výzvy povinnému 30 min.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 1,50 eur (§ 22 vyhlášky):
poštovné 1,50 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 6,64 eur, priznané DPH celkom vo výške 1,33 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako zaevidovanie a založenie spisu, vyúčtovanie spisu, archivácia a žurnalizácia, vrátenie poverenia, vystavenie daňového dokladu, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z exekučného spisu Ex 4611/2006 má súd preukázané, že súdny exekútor doručoval túto písomnosť prostredníctvom pošty a nie osobne, a teda mu nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky nevznikol.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko nejde o činnosť súdneho exekútora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky, teda nejde o úkon exekučnej činnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v časti poštovné v ním uplatňovanej výške 4,91 eur, alebo iba vo výške 1,50 eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 4611/2006 mal súd preukázané iba doručenie 1 písomnosti prostredníctvom pošty (t.j. 1 doručenka).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.