Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/72/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2014, v trestnej veci proti G. E., obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.5.2014 sp.zn.3 T 183/2011 takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa u obžalovaného G. E., F.. XX.X.XXXX R. U., bytom T., G. X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice, podľa Tr.zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na výrok o treste rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 3.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2014 a ktorým mu bol pre zločin krádeže podľa Tr.zák., Tr.zák., Tr.zák., Tr.zák., , Tr.zák., s použitím Tr.zák., Tr.zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, pre ktorého výkon podľa Tr.zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že tento trest považuje za dostatočný.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. zo dňa 15.5.2014 bol obžalovaný G. E. uznaný za vinného z pokusu prečinu krádeže podľa § 14 ods.1 Tr.zák. k § 212 ods. písm. a/ Tr.zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 9.6.2011 v čase od 14.00 hod. do 10.6.2011 do 06.10 hod. vošiel do objektu E. Š.P. F. K. P. Č.. XXXX/ XX v meste Q. tak, že nezisteným predmetom a spôsobom rozbil sklenenú výplň na okne o rozmeroch 120 cm x 41 cm, cez ktoré sa dostal do triedy II, potom schodišťom prišiel na 1.poschodie, kde vošiel do triedy IV., ale z miesta činu nič neodcudzil, pretože nič vhodné na odcudzenie nenašiel a tak chcel spôsobiť poškodenej strane E. Š., K.. P. Č.. XXXX/XX R. Q. škodu v nezistenej výške a spôsobil škodu na zariadení vo výške 400,00 €.

Obžalovanému G. E. za to bol podľa § 212 ods.4, § 37 písm.h/, § 38 ods.4, § 42 ods.1 Tr.zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. súd prvého stupňa zároveň zrušil výroky o trestoch z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 3.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2014 a ktorým bol obžalovanému G. E. pre zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a, ods.4 písm.a/ Tr.zák., zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1,2 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov nepodmienečne, pre výkonu ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. sp.zn. zo dňa 13.6.2011 a rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. zo dňa 4.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2014 a ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 3.3.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd poškodenú stranu E. Š. F. K. P. Č.. XXXX/XX R. Q., O.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný G. E., ktoré zdôvodnil prostredníctvom obhajcu, ale aj sám.

Z dôvodov odvolania, ktoré bolo podané v prospech obžalovaného G. E. v podstate vyplýva, že odvolateľ namieta otázku viny, nakoľko podľa jeho názoru ani po opakovanom dokazovaní pred súdom prvého stupňa sa prokurátorovi nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, aby sa bol dopustil žalovaného konania.

Obžalovaný G. E. navyše vyslovil názor, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ zrušil trest, ktorý mu bol uložený na základe dohody o vine a treste v predchádzajúcej trestnej veci Okresným súdom v Pezinku. Rovnako zopakoval svoju obhajobu o nevine, t.j. že do objektu E. Š. R. Q. vošiel až potom, keď niekto iný pred ním na tomto objekte rozbil sklenenú výplň okna.

Biologické stopy pochádzajúce od jeho osoby zaistené na mieste činu sa našli len z toho dôvodu, že do objektu skutočne vošiel, ale bez úmyslu zmocniť sa cudzej veci.

Obžalovaný G. E. preto z dôvodov uvádzaných v odvolaní, keďže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa dopustil žalovaného konania, a to ani v takom rozsahu, ako súd upravil skutok, nakoľko nebol mu preukázaný úmysel naplniť znaky žalovaných prečinov, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby prokurátora oslobodiť. Alternatívne navrhol, pre prípad, ak by odvolací súd bol toho názoru, že skutok sa stal a spáchal ho, aby súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudkom Okresného súdu v Pezinku vo výmere 2 (dvoch) rokov odňatia slobody, pre ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je možné považovať za trest postačujúci na dosiahnutie účelu trestu.

Na podklade odvolania obžalovaného G. E. krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že na podklade výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením - t.j. kontradiktórnym spôsobom konania pred súdom prvého stupňa bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný G. E. sa dopustil konania v rozsahu, ako to vyplýva zo skutkovej vety v teraz napadnutom rozsudku.

Nepochybil preto okresný súd, pokiaľ toto konanie právne kvalifikoval ako pokus prečinu krádeže podľa § 14 ods.1 Tr.zák. k § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák., spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák.

K argumentom obžalovaného G. E., že vošiel do objektu, na ktorom niekto iný rozbil sklenenú výplň na okne, považuje aj odvolací súd za nutné uviesť, že tejto obhajobe práve vzhľadom na zaistené biologické stopy, ktoré jednoznačne pochádzali od obžalovaného, nebolo možné uveriť.

V predmetnej trestnej veci súd prvého stupňa už raz rozhodol, a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 9.2.2012 sp.zn. , ktorým obžalovaný G. E. bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Tr.zák., v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák., za čo mu bol podľa § 212 ods.1, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods.4, § 41 ods.1 Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaný G. E. pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa poškodená strana E. Š. F. K.. P. Č.. XXXX/XX R. Q., O.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie.

Na odvolanie obžalovaného G. E. vyššie uvádzaný rozsudok súdu prvého stupňa bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.3.2012 sp.zn. podľa , , , zrušený v celom rozsahu a podľa vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa došlo predovšetkým pre procesné pochybenia súdu prvého stupňa a tiež z dôvodu, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie trestnými spismi o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného G. E..

Súd prvého stupňa po vrátení veci riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania urobil záver o vine obžalovaného G. E., ako je to zrejmé z výroku teraz napadnutého rozsudku. Obžalovanému G. E. následne uložil súhrnný trest odňatia slobody aplikujúc ustanovenie § 42 ods.1, s poukazom na § 38 ods.4 Tr.zák. vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, pričom zrušil výroky o trestoch z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 3.3.2014 a z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 4.3.2014.

S takýmto postupom súdu prvého stupňa nie je možné v žiadnom prípade sa stotožniť, nakoľko ak má byť na základe odvolania podaného len v prospech obžalovaného uložený súhrnný trest odňatia slobody, pre jeho najvyššiu výmeru z hľadiska zákazu reformatio in peius (zmena nie k horšiemu) je určujúci súčet samostatného trestu uloženého súdom prvého stupňa a trestu, ktorý v dôsledku uloženia súhrnného trestu má byť zrušený.

Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolací súd na odvolanie obžalovaného G. E. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste a upustil podľa § 44 Tr.zák. od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. zo dňa 3.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2014 a ktorým mu bol pre zločin krádeže podľa § 212 ods.4 Tr.zák., § 36 písm.l/ Tr.zák., § 37 písm.h/ Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 39 ods.2 písm.d/, ods.4 Tr.zák., s použitím § 41 ods.2 Tr.zák., § 42 ods.1 Tr.zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, pre ktorého výkon podľa § 48 ods.4 Tr.zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že tento trest považuje za dostatočný.

Pre takýto záver odvolací súd zobral do úvahy skutočnosť, že od spáchania teraz posudzovaného skutku uplynula už dlhšia doba a trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na osobu páchateľa považuje odvolací súd za postačujúci na dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy, ale aj generálnej prevencie.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ostal nezmenený, t.j. v platnosti, pokiaľ sa týka výroku o vine obžalovaného a výroku o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.