Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-29-2014.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky D. X., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX proti odporcovi U. X., nar. X.XX.XXXX, bytom U.. O. XXXX/XX I., Č., zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierová 1725, Čadca, za účasti maloletej Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a prísl. takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky D. X., H.. F., nar. X.X.XXXX a odporcu U. X., nar. X.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. W., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X r o z v á d z a.
II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Z v e r u j e maloletú Q. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky - H. XXX do s t r i e d a v ej starostlivosti otca a matky, ktorí budú striedavo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Do starostlivosti matky - D. X., H.. F., nar. X.X.XXXX, zveruje dieťa prvé dva týždne toho-ktorého mesiaca v čase prevzatia od 17.00 hod. v nedeľu do odovzdania do 17.00 hod. v nedeľu.
Do starostlivosti otca - U. X., nar. X.XX.XXXX druhé dva týždne toho-ktorého mesiaca v čase prevzatia od 17.00 hod. v nedeľu do odovzdania do 17.00 hod. v nedeľu.
Každý z rodičov j e p o v i n n ý dieťa pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi v stanovený čas v mieste trvalého bydliska dieťaťa u matky.
Výživné na maloletú Q., nar. XX.X.XXXX n e u r č u j e.
Rodinný prídavok na dieťa b u d e p o b e r a ť matka.
III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 22.5.2014 navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu - Q., A.. XX.X.XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že je to manželstvo prvé, ktoré uzavrela s odporcom dňa 11.7.2009 v rímsko-katolíckom kostole v H.. Pred uzavretím manželstva sa narodila dcéra Q.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti po dobu 1 roka. Navrhovateľka býva v H. XXX a odporca v Čadci na ulicu U. O. XX/C. S odporcom sa poznala 5 rokov, po trojročnej známosti sa im narodila dcéra, rok na to uzavreli manželstvo. Na pojednávaní svoj písomný prejav doplnila tak, že odporcu si brala z lásky, ale aj z iných dôvodov. Odporca mal problémy so zákonom, bolo mu odňaté vodičské oprávnenie, mal dlžoby, bral rýchle pôžičky, chcela mu pomôcť. Problémy vznikali aj z toho dôvodu, že boli odkázaní na spolužitie s jednými i druhými rodičmi, čo konflikty prehlbovalo, okrem ekonomických problémov. Na pojednávaní však pripustila, že vedela o pôžičke na auto, matrac, televízor, DVD. Nevedela o pôžičke 30 000,- Sk. Pripustila, že auto, matrac, televízor, DVD bolo zakúpené do spoločnej domácnosti. Uviedla, že výdavky na dieťa predstavujú oblečenie 50,- €, škôlka 20,- €, strava pre dieťa 100,- €, lieky 10,- €, hygiena 20,- €. Súčet výdavkov na dieťa prezentovaný matkou predstavoval 200,- € a celý sumár výdavkov žiadala určiť ako výživné, ktoré by bol povinný platiť otec. Nad rámec toho žiadala jednorázový príspevok na školské pomôcky vo výške 200,- € a doplatenie výživného za čas, kedy nebývali v spoločnej domácnosti. Bola poučená, že súd určuje výživné len na čas po rozvode, na čas do rozvodu si musí podať samostatný návrh. Taktiež súd považoval za neprípustné podľa zákona, aby celú sumu výdavkov na dieťa znášal titulom výživného len otec, keď vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia. Rozdiel je len v rozsahu stanovenia vyživovacej povinnosti medzi rodičmi, či tento rozsahu bude stanovený v rozsahu 1 každému rodičovi alebo v inom pomere vzhľadom k osobnej starostlivosti o dieťa. V písomnom podaní tvrdila, že odporca jej zakazoval chodiť k rodičom, kontroloval ju a obťažoval okolie. Tieto skutočnosti v ústnom prednese na pojednávaní neuviedla a súd z nich nevychádzal, pretože k takýmto tvrdeniam neprodukovala žiadne dôkazy. Uviedla, že opustila spoločnú domácnosť, vrátila sa k svojim rodičom. Rok nežijú v spoločnej domácnosti. Na pojednávaní pripustila, že má intímny vzťah s iným mužom.
Odporca sa vyjadril písomne dňa 4.7.2014 na čl. 32 spisu. S rozvodom manželstva súhlasil, nesúhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a s výživným 200,- € ako aj s jednorázovým príspevkom 200,- €. Nesúhlasil, aby v tomto konaní bolo rozhodované o doplatku výživného na čas do rozvodu, z rovnakých dôvodov ako prezentoval súd na pojednávaní. Uviedol, že pracuje v spoločnosti O. s priemerným mesačným čistým zárobkom 550,- €, výdavky 200,- €, byt, elektrika 38,- €, úver na osobné motorové vozidlo 90,- €, telefón 40,- €, internet 22,- €, poistka na osobné motorové vozidlo 7,50 € (90,- € ročne). V písomnom podaní uviedol, že matka sa o dieťa nestará, zanedbáva starostlivosť, jej osobnú hygienu. Maloletá nechce ísť k matke, plače, chce ostať s otcom. Matka na pojednávaní oponovala, že to isté tvrdí dieťa aj jej. Otec navrhol zveriť maloletú otcovi, zaviazať matku platením výživného vo výške 30,- € mesačne a upraviť matke styk s maloletým dieťaťom. Svoj prednes písomný doplnil otec ústne na pojednávaní tak, že pôžičky na auto, matrace, televízor, DVD boli pôžičky, o ktorých manželka vedela, bola prítomná, mala vedomosť, že boli použité do domácnosti. O pôžičke vo výške 30 000,- Sk nevedela. Bol bez práce a vedel, že keď sa zamestná, túto pôžičku splatí. Uviedol, že navrhovateľku si bral z lásky, ale pripustil, že mal problém so zákonom a taktiež, že bol zadĺžený, teda že tu boli aj iné dôvody. Pripustil, že bývanie s rodičmi jednými i druhými spôsobovalo problémy, aj keď kým bývali u rodičov odporcu, matka nebola v byte, vtedy žili dobre. Keď sa matka vrátila, začali kolízie. Chceli sa osamostatniť, nenašli cez internet vhodné bývanie, ktoré by si mohli dovoliť.
Kolízny opatrovník na čl. 31 spisu uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu čerpania dovolenky. Súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Po prešetrení pomerov zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2013. Matka s maloletou obýva jednu izbu v murovanom rodičovskom dome na poschodí. Ostatné priestory sú spoločné so starými rodičmi a slobodným bratom. Matka je zamestnaná ako živnostníčka v oblasti kaderníctva X. U. Č., čistý priemerný zárobok predstavuje minimálnu mzdu plus prídavok 23,52 €. Otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne v rôznych sumách, maximálne 50,- €, naposledy poskytol výživné v máji 2014. Maloletá navštevovala predškolské zariadenie. Od septembra 2014 nastúpi do prvého ročníka Základnej školy H.. S tým vzniknú matke zvýšené výdaje na školské potreby a pomôcky. Bude sa stravovať v škole, navštevovať školský klub. Zdravotný stav ani matkin, ani dcérin nevyžaduje zvýšené náklady na lieky a lekársku starostlivosť. Rodičia nekomunikujú, obmedzujúc sa len na SMS správy. Matka nebráni kontaktu otcovi s maloletým dieťaťom.
Na pojednávaní dňa 10.7.2014 rodičia bez prítomnosti kolízneho opatrovníka uzavreli rodičovskú dohodu. Obsahom rodičovskej dohody bolo, že sa dohodli na striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletej Q. X., nar. XX.X.XXXX, v dôsledku čoho nežiadali určiť výživné.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 113 ods. 1 OSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Manželstvo účastníkov konania súd považoval za trvalo a hlboko rozvrátené. Ide o dlhodobý rozvrat. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti takmer rok a nie je nádej na obnovu spolužitia vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nadviazala vzťah s iným mužom, manželia nechcú obnoviť spolužitie. Rozvrat je hlboký, pretože boli narušené viaceré funkcie manželstva a to intenzívnym spôsobom. Príčinu rozvratu manželstva v nadväznosti na § 1 Zákona o rodine súd videl v ľahkomyseľnom prístupe obidvoch účastníkov konania k inštitúcii manželstva, ktorý nezaložili svoje manželstvo len na základe, ktorý predpokladá § 1 ods. 1 Zákona o rodine (dobrovoľnosť, sloboda, cieľ vytvoriť trvalé životné spoločenstvo, trvalú spoločnosť pre výchovu detí po predchádzajúcom poznaní svojich charakterových vlastností, zdravotného stavu), ale okrem lásky dôvodom uzavretia manželstva boli aj iné otázky, problémy so zákonom, zadĺženosť, ktoré nie sú vhodným základom pre uzavretie manželstva v nadväznosti na § 1 Zákona o rodine. V rozpore s § 1 Zákona o rodine manželia nemali pred uzavretím manželstva ustálenú ani otázku bývania po uzavretí bývania, ktorá taktiež spôsobila rozvrat v manželstve. Uvedené problémy viedli k porušeniu ďalšej funkcie manželstva, podľa § 18 Zákona o rodine bola porušená funkcia „povinnosť žiť spolu“, pretože navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a manželia spoločne nežijú takmer 1 rok. V dôsledku toho došlo aj porušeniu ostatných funkcií manželstva - porušeniu funkcie intímneho spolužitia, vzájomného hospodárenia, spoločnej výchovy maloletého dieťaťa a tým aj k porušeniu funkcie vytvárania zdravého rodinného prostredia. Navrhovateľka porušila funkciu manželstva podľa § 18 Zákona o rodine „byť si verní“, pretože počas trvania manželstva nadviazala intímny vzťah s iným mužom.
Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol ako trvalo, hlboko rozvrátené.
V nadväznosti na § 113 ods. 1 OSP rozhodol aj o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine súd schválil rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti maloletého dieťaťa a o tom, že žiadny z rodičov nebude platiť výživné. Domnieval sa, že dohoda rodičov má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a má pozitívnejší vplyv na výchovu maloletého dieťaťa, ktorá podlieha aj vzájomnej komunikácii a vzájomným vzťahom rodičov. Táto dohoda je teda v
súlade so zákonom, v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a súd ju schválil. Rodičia jej schválenie navrhli. Kolízny opatrovník nebol prítomný.
Súd v nadväznosti na § 144 OSP nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania a účastníci náhradu trov ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.