Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1T-88-2012.pdf
PDF · 181.78 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Husťáka a prísediacich B. D. a L. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.07.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. B. E. K. , M.. XX.XX.XXXX F. B., U. Q. B., L. E. Č.. XX, W. U. Q. F. B. M. F., A.. Č.. G. XX.XX.XXXX F. F. F. Ú.P. M. F. F. F. B.,
je vinný, že
v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo a donútiť vládu štátu vykonať opatrenia obmedzujúce usmrcovanie zvierat, čiastočne sa vydávajúc za člena neexistujúcej organizácie ANIMALS RIGHTS ARMY
1. od presne nezisteného mesiaca roku 2009 v úmysle vyrobiť hromadne účinné zbrane a výbušniny v Košiciach a inde, si zadovažoval voľne dostupné komponenty ako náboje do plynových a poplašných revolverov, elektrické a mechanické časovače, čierny pušný prach, zábavnú pyrotechniku, vodárenské rúrky, plynové zapaľovače, elektrické a mechanické zápalnice, balené klince rôznych veľkostí, olovené gulôčky, manuály na výrobu nástražných výbušných systémov, granátov, tlmičov, manuály na výrobu a úpravu strelných zbraní a hromadne účinných zbraní, ktoré zhromažďoval a držal v mieste svojho prechodného bydliska v Košiciach M. E. L. Č.. XX, kde boli nájdené pri domovej prehliadke dňa 01.01.2012,
2. v presne nezistenej dobe od roku 2009 v Košiciach a inde, si zadovážil voľne dostupné komponenty
- konkrétne zábavnú pyrotechniku, plynové zapaľovače, klince a lepiace pásky a vyrobil z nich 2 kusy výbušných predmetov s črepinovým účinkom podobným ručnému granátu a tieto držal a prechovával v mieste svojho prechodného bydliska v Košiciach M. E. L. Č.. XX, kde boli nájdené pri domovej prehliadke dňa 01.01.2012,
3. v priebehu rokov 2008-2010 na presne nezistenom mieste si zadovážil 3 plynové revolvery S.. Q. L. L. Xmm B..XXX F. Č.Í. L., S.. Q., L. L. Xmm B..XXX, S.. Q., L. G. X, B. XX, na ktorých vymenil hlavne a zbrane prispôsobil na streľbu olovenými guličkami i slepými nábojmi, čím takto nedovolenou úpravou zmenil ich charakter z legálnych expanzných zbraní na zakázané strelné zbrane kategórie A v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), g) zák. č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive a tieto držal v mieste svojho prechodné bydliska v Košiciach, M. E. L. Č.. XX, kde dve boli nájdené pri domovej prehliadke dňa 01.01.2012, a jeden revolver S.. L. bez výrobného čísla vydal otec obvineného C. B. P.. dňa 28.01.2012,
4. dňa 13.01.2011 prostredníctvom Slovenskej pošty B. X S. L.. L. B., majiteľovi veterinárnej a asanačnej služby v Košiciach na jeho domácu adresu 2 výhražné listy s identickým textom: NEPRESTAL SI ZABIJAT ZVIERATA. OK. TVOJA VOLBA. ZVAZOVAL SM ZE TA VYKLAKAM CEZ TELEFON NA ODCHYT PSIKA A TAK SI TA PODAME. ZIAL MAS NA TO 2 CHLAPCOV. UVAZOVAL SOM ZE
TA ZASTRELIM V ORDINACII ZIALBOHU NEDARI SA MI VYROBIT TLMIC - SOM TRPEZLIVY A VYNALIEZABY A TEBA ZABIJEM ANIMALS RIGHTS ARMY
5. dňa 17.02.2011 prostredníctvom Slovenskej pošty B. XX doručil do administratívnej centrály spoločnosti A.V. P. J..P.. Q. v Bratislave 2 výhražné listy s identickým textom: SME OCHRANCI ZVIERAT ZODPOVEDNY ZA PODPLACSKE UTOKY NA POLOVNICKE ZARIADENIE NA VYCHODNOM SLOVENSKU. O NASICH AKTIVITACH SME INFORMOVALI DENNIKY SME A NOVY CAS AJ S PODROBNOSTAMI O UTOKOCH NA DOKAZ ZE JE TO NASE DIELO. OD VAS CHCEME 100 000 SLOVOM STOTISIC EUR. AK NAM NEZAPLATITE ZACNEME ZABIJAT VASICH ZAMESTNANCOV. PENIAZE NAM VYPLATITE TAKTO. V KAZDOM MAJOVOM CISLE VLOZENA BANKOMATOVA KARTA S DENNYM LIMITOM 10 000 SLOVOM DESAT TISÍC EUR. CISLO PIN BUDE 8521 ANIMALS RIGHTS ARMY
6. dňa 19.05.2011 prostredníctvom Slovenskej pošty B. XX doručil L.. L. B. na jeho domácu adresu v Košiciach výhražný list s textom: „UPRIMNE DUFAM ZE SI SA POREZAL. ZILETKY SU OTRAVENE JEDOM NA POTKANY. TY POJDES PRVY POTOM ZDOCHNE AJ F. AJ A.. DODRZIM SLUB ZE TA ZABIJEME. BY SI NEVERIL AKO TA NENAVIDIM. SI KOSICKY SARHA ZABIJAS PSOV A BUDES ZA TO NIEST NASLEDKY A AJ TVOJI PRIBUZNY. SPISOL SOM PRE ISTOTU ZAVET. VYROBIL SOM BOMBU PRE ISTOTU AK BY VYBCHULA AK AJU PONESIEM NA MIESTO UTOKU. TAKTO LAHKO SA ROBI CASOVANA BOMBA. STACI OVLADAT ANGLICKY JAZYK MAT INTERNET A CLOVEK NAJDE CO CHCE. BOJIM SA LEN TOHO ZE KED JU BUDEM PRENASAT ZE MI VYBUCHNE. V ZIME ZIAL KOLI POCASIU STRELNY PRACH MOZE ZLYHAT. ZABIJEME TA CIM SKÔR CI NESKÔR. ANIMALS RIGHTS ARMY.“, K listu priložil obálku s prilepenými dvoma žiletkami S.. J. P. U. a náčrt bomby s popisom jednotlivých častí,
7. dňa 22.11.2011 prostredníctvom Slovenskej pošty F. B. zaslal E. F. C. M. E. B. F. B. výhražný list s textom: „HLASIME SA K TYMTO PODPALACSKYM UTOKOM 14 7 ROVNE N. K. 11 11 CIERNA NAD TIS - SENNIK 14 11 SKAROS POLOV. CHATKA OKAMZITE PRESTAN SPOLUPRACOVAT S ASANACO. SLUZ. L. B. INAK UBLIZIME ZAMESTNANCOM ANIMALS ARMY“,
8. v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zostrojil nástražný výbušný systém zložený z knihy E. H. Remarqua „Čas žitia a čas umierania“ so zábavnou pyrotechnikou a iniciačným mechanizmom, ktorý by po otvorení knihy explodoval a dňa 21.12.2011 ho doručil prostredníctvom Slovenskej pošty F. B.I. L.. L. B. na jeho domácu adresu v Košiciach a ohrozil tým jeho zdravie a zdravie členov jeho domácnosti,
9. v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zostrojil nástražný výbušný systém pozostávajúci z knihy Umberta Eca „Meno ruže“ so zábavnou pyrotechnikou a iniciačným mechanizmom, ktorý by po otvorení knihy explodoval a dňa 22.12.2011 ho doručil prostredníctvom Slovenskej pošty F. B. do Centrálnej kancelárie spoločnosti A. P. P. J..P.. R. Q. a ohrozil tak zamestnancov, L. M. J. M. F.,
10. v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zostrojil nástražný výbušný systém pozostávajúci z obojstranne uzavretej kovovej rúrky o dĺžke 18 cm naplnenej výbušným čiernym prachom s 21 kusmi klincov dĺžky 12,5 cm s aktívnym časovacím elektronickým mechanizmom a dňa 28.12.2011 o 17.13 hod. ho umiestnil do kovového odpadkového koša pri vchode do prevádzky rýchleho občerstvenia P.. N. W. L. R., ktorú prevádzkuje spol. A. P.. D.. G.. M. E. U. Q. Č.. X v Košiciach. O 17:32 hod. počas riadnej prevádzky občerstvenia došlo k jeho výbuchu a explóziou došlo k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu hostí prevádzky i okoloidúcich osôb a súčasne ku škode na budove a zariadení, čím spoločnosti A. P..D..G.. vznikla škoda vo výške najmenej 1.927,70 EUR a k vážnejšiemu následku nedošlo len v dôsledku nesprávneho konštrukčného riešenia nástražného výbušného systému, teda
v skutku 1, 2 v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo a donútiť vládu štátu, aby niečo konala, neoprávnene vyrobil výbušniny a zadovažoval si prostriedky na ich výrobu,
v skutku 3 v úmysle spáchať trestný čin terorizmu podľa § 419 Trestného zákona neoprávnene vyrobil strelnú zbraň a spáchal tento čin vo väčšom rozsahu,
v skutkoch 4, 5, 6, 7 v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo a donútiť vládu štátu, aby niečo konala hrozil spáchaním zločinov ohrozujúcich život a zdravie ľudí,
v skutkoch 8, 9, 10 v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo a donútiť vládu štátu, aby niečo konala neoprávnene vyrobil výbušniny a spáchal zločiny ohrozujúce život a zdravie ľudí a majetok,
tým spáchal
v skutkoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 pokračujúci obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v skutku 1 v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona,
v skutku 3 zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b), c) Trestného zákona za použitia ustanovenia § 140 písm. e) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 419 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane A., P..D..G.., U. Q. X, B., I.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.927,70,- Eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, vykonal znalecké dokazovanie, vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením všetkých listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti zistil a ustálil skutkový stav, tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V trestnej veci obžalovaného C. B. po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I, už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 19.06.2013. Tento na základe podaného odvolania bol na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7 To 66/2013, zo dňa 30.10.2013 podľa § 321 ods. 1, písm. b , c / Tr. por., v celom rozsahu zrušený a vec bola podľa § 322 ods. 1 / Tr. por. vrátená Okresnému súdu Košice I s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu uložil okresného súdu podľa § 147 ods. 1 / Tr. por. pribrať do konania znaleckú organizáciu za účelom objektívneho vyšetrenia a posúdenia duševného stavu obžalovaného, ktoré je nevyhnutné na určenie jeho príčetnosti ako okolnosti, podľa § 23 Tr. zák., čo má za následok posúdenie jeho trestnej zodpovednosti. Rovnako tak bude povinnosťou prvostupňového súdu vysporiadať sa s argumentmi obhajoby spochybňujúcimi podanú obžalobu, týkajúcich sa najmä dôvodnosti a zákonnosti namietanej právnej kvalifikácie konania obžalovaného.
Obžalovaný C. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Vo svojej výpovedi zo dňa 15.02.2012 uviedol, že čo sa týka veci, z ktorej je obvinený - zo zločinu všeobecného ohrozenia, využíva svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Ku skutku právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu sa priznal. Skutok spáchal z dôvodu, že sa mu nepáči akým spôsobom L.. L. B. zabíja zdravých psov a nepáči sa mu
ani pohnútka z ktorej to robí. Z uvedených dôvodov zhotovil knihy a do ich vnútra vložil delobuch so škrkátkom zo zápaliek. Celkovo zhotovil 5 knižiek pričom 4 z nich použil na testovanie. 1 knihu zaslal L.. B.. K mechanizmu knihy, ktorý zostrojil uviedol, že pri otvorení knihy sa mali o škrkátka chytiť zápalky a po 5 sekundách mal delobuch vybuchnúť. Delobuch, ktorý bol zaslaný L.. L. B. mal úlohu ho postrašiť. Kniha bola zhotovená tak, aby na prvý pohľad bola táto kniha podozrivá. Bol presvedčený, že po doručení pôjde rovno na políciu a knihu ani neotvorí.
Rovnako priznal, že v jeho zaistenom počítači sa nachádzali adresáre so súbormi, ktoré obsahovali konkrétne údaje na konkrétne osoby, ako boli L.. B. s jeho rodinou, pán A., primátor a viceprimátor mesta Košíc a poslanci mestského zastupiteľstva. Dôvodom zhromažďovania informácii a fotodokumentácii o uvedených osobách bola skutočnosť, že dali súhlas L.. B. na zabíjanie zdravých psov. V prípade, ak by sa mu podarilo získať dostatočné množstvo kompromitujúcich materiálov, tak by s nimi vyšiel na verejnosť.
K organizácii J. uviedol, že túto organizáciu pozná a vie o čo tejto organizácii ide. Nie je jej členom, nakoľko táto organizácia členov nemá. Je však jej sympatizantom.
Vo svojej výpovedi zo dňa 03.05.2012 ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu uviedol, že tieto svoje činnosti musel vykonávať, nakoľko už predtým poukazoval na týranie zvierat, avšak nikto ho nechcel vypočuť. Preto sa odhodlal k takejto činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. To bol aj dôvod, prečo si vymyslel neexistujúcu organizáciu Animal Rights Army, pričom sa chcel dostať do médií, aby sa o jeho osobe písalo. Snažil sa, aby zo strany asanačnej služby L. B. nedochádzalo k zabíjaniu psov. Písal do všetkých novín, televízii avšak každý ho ignoroval a na jeho listy nikto nereagoval. To bol aj dôvod, prečo sa nakontaktoval na islamistiskú obec na Slovensku, nakoľko mal v úmysle spáchať samovražedný útok a chcel mať vedomosti ako zhotoviť mučeníckú vestu. S touto vestou chcel spáchať samovraždu za prítomnosti L.. B. a docieliť, aby L.. B. videl, že je ochotný zomrieť kvôli týraným psom.
Rovnako nepopiera, že si zadovážil súčiastky z ktorých sa dajú zostrojiť výbušniny ako aj to, že poslal listové zásielky, ktoré obsahovali delobuchy. Tieto zaslal L.. B. a do spoločnosti A.. Podľa jeho názoru, tieto nemohli nikomu ublížiť.
Dňa 24.05.2012 obvinený C. B. po upovedomení o zmene právnej kvalifikácie pri skutkoch pod bodom č. 1,2,4,5,6,7,8,9 a 10 na skutky právne kvalifikované ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 1, písm. a / Tr. zák. v skutku 1 v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 / Tr. zák. v skutku 3 zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4, písm. b, c / Tr. zák. za použitia § 140 písm. e / Tr. zák., využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedok-poškodený L.. L. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si spomína, na doručenie listových zásielok, ktoré boli písané rukou. Prvý list mu bol doručený pred Vianocami 2010, kde následne zavolal políciu a list odovzdal polícii. Druhý list, čiže balík s knihou po predchádzajúcich skúsenostiach ani neotváral a kontaktoval ihneď políciu. Policajti mu následne oznámili, že v knihe bol nástražný výbušný systém, ktorý bol funkčný a mohol spôsobiť zranenie. Uvedené zásielky znášal ťažko, nakoľko mal obavu o svoj život a život svojej rodiny. Zásielky boli doručované v nepravidelných intervaloch v počte 5 až 7 zásielok. Od doby zadržania obžalovaného C. B. mu žiadne listy, resp. zásielky doručené neboli.
Samotné doručovanie zásielok nebolo pravidelným, listov mohlo byt spolu 5-7, ich presný počet uviesť nevedel.
Svedok T. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná asi 7 rokov. V tom čase chodili spolu na karate a rovnako aj na prechádzky so psami. K útoku na L. sa vyjadriť nevedel. Rovnako s útokom nemá nič spoločné a takéto konanie odcudzuje.
K obžalovanému uviedol, že tento požadoval, aby mu zadovážil zbraň. Vždy mu prezentoval skutočnosti ohľadom ochrany zvierat a nadával na veterinára L.. L. B. v spojitosti so zabíjaním zvierat. Potom sa už s obžalovaným nestretával. Následne sa s obžalovaným stretol v roku 2011, konkrétne to bol obžalovaný, ktorý za ním prišiel a to za účelom nahratia hudby do mp3 prehrávača. Navádzanie obžalovaného na spáchanie skutku pred L. poprel. Zároveň uviedol, že sa obžalovaný zaujímal o teroristické organizácie a
podobné záležitosti. Nevedel uviesť, prečo ho obžalovaný kontaktoval za účelom kúpy zbrane. Ohľadom nástražného výbušného systému sa s ním nikdy nebavil.
Svedok-poškodený I.. A. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je majiteľom prevádzky L. v Košiciach. Dňa 28.12.2011 mu volala manažérka prevádzky L., že vo vonkajších priestoroch prevádzky nastal výbuch. Po čase sa dostavili policajné zložky, ktoré miesto zabezpečili a zadokumentovali. Následne, keď sa dostavil na prevádzku, reštaurácia bola zatvorená a hostia boli vykázaní vonku. V čase, keď došlo k výbuchu bolo v prevádzke L. okolo 150 hostí. Medzi hosťami sa nachádzali aj deti vo veku od 7 do 12 rokov, nakoľko sa v tom čase konala detská oslava.
Svedok C. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vyrába plošné spoje. Svoje výrobky označuje značkou X.. V roku 2011 vyrobil zhruba cca 150 plošných spojov, ktoré vyrobil tak pre vlastnú potrebu ako aj na zákazky. Rovnako potvrdil, že plošný spoj, ktorý bol zaistený políciou na mieste výbuchu M. E.. U. Q. pri prevádzke L. je jeho výrobkom. Vykonávaním označenia slovom X., ktoré umiestňuje na vlastné zhotovené zariadenia - plošných spojov vylúčil, akúkoľvek možnosť zámeny s iným výrobcom.
Potvrdil, že jedným zo zákazníkov, pre ktorého takéto plošné spoje vyrobil bol obžalovaný C. B.. Obžalovaný sa s ním kontaktoval prostredníctvom mailovej komunikácie a vystupoval pod menom U. U.. Až pri posledných mailových komunikáciách sa podpísal ako B. alebo B.. Obžalovaný svoju požiadavku na výrobu plošného spoja zdôvodnil, že túto potrebuje za účelom odpálenia rakety. Samotný plošný spoj ma za úlohu spojenie jednotlivých častí do celku. Plošný spoj fungoval na báze zopnutia obvodu. Pre obžalovaného navrhol a následne vyrobil tri plošné spoje, konkrétne v lete 2010 a 2011.
Svedok C. B. P.., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Súd preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Uviedol, že dňa 01.01.2012 bola v ich rodinnom dome M. E. L. XX F. B. M. F. vykonaná domová prehliadka. K výbuchu, ku ktorému došlo pred reštauráciou rýchleho občerstvenia L. sa nevedel vyjadriť. Informácie mal len z médií. Nepredpokladal, aby jeho syn bol niečoho takého schopný. Čo sa týka jeho syna, tento bol tichej povahy, uzavretý do seba. Počas základnej školy so synom nemali temer žiadne problémy, až neskôr po príchode na strednú školu syn oznámil, že nebude navštevovať školu. Dôvod prečo sa tak rozhodol, im neoznámil. Tento sa dozvedeli až o niekoľko rokov neskôr. Dôvod prečo prestal navštevovať strednú škodu bol ten, že bol šikanovaný spolužiakmi. Po odchodne zo strednej školy začal navštevovať psychiatrickú ambulanciu. Následne začal navštevovať stredné odborné učilište, kde mal so štúdiom problémy. Zo školy začali chodiť sťažnosti, ktoré sa týkali poskytovania liekov spolužiakom. To boli dôvody prečo prestal navštevovať aj strednú odbornú školu.
Svedkyňa R. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným pozná asi druhý rok. Spoznali sa cez sociálnu sieť. Vedela, že obžalovaný ma pozitívny vzťah ku zvieratám a zaujímal sa o ich ochranu, sám údajne prišiel o psa. Rovnako mal aj výhrady voči veterinárom z Košíc. Obžalovaný mal podľa svedkyne pozitívny vzťah ku zbraniam, mal rôzne knihy a sledoval rôzne akčné filmy. Raz jej dokonca chcel poslať návod, ako vyrobiť bombu, ale ona tomu neprikladala veľký záujem, nakoľko si myslela, že si robí iba ”srandu”. Tiež opisoval jednu knihu, resp. film, kde oslavoval Islam ako náboženstvo. Raz spomenul aj Breivika. Pri osobnom rozhovore uviedol, že mal nejaké problémy v detstve, ktoré súviseli so stratou psa. Nespomína si, aby obžalovaný mal nejakú zlú skúsenosť s veterinárom.
Znalec I.. T. U. z Kriminalistického a expertízneho ústavu odbor kriminalistika - odvetvie pyrotechnika na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2011/4427 uviedol, že v prvom znaleckom posudku na č.l. 460 vyšetrovacieho spisu zväzku č. II, popisuje výbuch a následky nástražného výbušného systému, ktorý vybuchol dňa 28.12.2011 v čase okolo 17.23 hod., pred reštauráciou L. v Košiciach. Z obhliadky, ktorú na mieste činu vykonal usúdil, že sa jedná o výbuch nástražného výbušného systému. Na mieste boli zaistené komponenty už explodovaného nástražného výbušného systému. Išlo o klasickú rúrovú bombu, ktorá je po okrajoch zaslepená, do vnútra ktorej boli naložené komponenty, ktoré majú spôsobiť trieštivý efekt. Samotná explózia má za účel trieštivú explóziu. Do bomby bol nasypaný čierny pušný prach o váhe 211 gramov spolu s časovacím zariadením nastaveným na 30 minút riadené jednočipovým mikroprocesorom, zhotoveným na vysokej úrovni. Rúrová bomba bola odpálená originálnym elektrickým palníkom. Na posilnenie účinku rúrovej bomby bolo použitých aj spolu 21 klincov s hrúbkou 4.5 mm a dĺžkou 130 mm. Po explózii boli časti kontajnera odhodené do vzdialenosti 8 metrov.
K posudku pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2011/4414 ktorým bola posudzovaná kniha, (ktorá bola zaslaná poškodeným L.. L. B. a spoločnosti A. J..P.. Q.), ktorá bola upravená tak, že po otvorení explodovala. Išlo konkrétne o knihu Erich Mária Remarque - Čas žitia a čas umierania. Kniha bola upravená výrezom do strán a do nej bola vložená pyrotechnika, ktorá po otvorení explodovala. Tento výbušný systém mohol obeti spôsobiť psychickú traumu a teoreticky aj nejaké iné zranenie v oblasti hlavy a kože, nakoľko reakčný čas na výbuch bol veľmi krátky.
Ohľadom rúrkovej bomby nedošlo k horším následkom len vďaka tomu, že materiál použitý pri jej výrobe, konkrétne zaslepenie (šrubovania) boli z iného materiálu (nekvalitného) ako rúrka a následkom explózie povolili tieto šrubovania. Nebyť tejto vady, došlo by k širokosiahlejším následkom. Rovnako vyjadril aj skutočnosť, že dôležitú úlohu zohral aj samotný kontajner, ktorý bol konštrukčne z kvalitného materiálu, mal dvojité dno a sám stlmil samotný výbuch.
Ohľadom výbušného systému uloženého v knihe znalec dodal, že bola konštrukčne riešená z klasickej mega petardy a jednak svojím zvukovým efektom mohla spôsobiť aj poškodenie sluchu, nakoľko samotné použitie takejto petardy je zakázané v uzavretých priestoroch a samozrejme v prípade explózie v rukách mohlo dôjsť k poškodeniu na mäkkých tkanivách a na zrakovom aparáte. Samotný čas na explóziu tejto petardy je výrobcom uvádzaný v trvaní 3 sekúnd. Vo všeobecnosti sa ten čas však pohybuje v rozmedzí od 1,5 sekundy do 4,5 sekundy. Pri skúške bol ten čas 3,2-3,3 sekundy.
K znaleckému posudku vedeným pod číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2012/207, znalec uviedol, že ide o obdobnú knihu, ktorá bola zaslaná do spoločnosti A. P. J..P.. Q.. Kniha bola podrobená znaleckému skúmaniu. Išlo o knihu s pevnou tvrdou väzbou, kde do vnútra bol namontovaný zhotovený komponent na jej iniciovanie. Upravené časti knihy boli prekryté, aby nevzbudili podozrenie. Svojou úrovňou išlo o stredne odborný výrobok.
Znaleckému skúmaniu boli podrobené veci, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke zo dňa 01.01.2012 v rodinnom dome M. E.. L. Č.. XX, B.Á. M. F.. Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/80 vyplýva, že zaistené veci pri domovej prehliadke boli totožné s vecami, ktoré boli zaistené na mieste výbuchu M. E.. U. Q. pri rýchlom občerstvení L. v Košiciach.
Z predložených a skúmaných predmetov konkrétne z povrchov obidvoch koncoviek na č.l 472 obr. 2, z elektronickej súčiastky s pripojeným červeným a čiernym drôtom s izoláciou zadokumentovanej na č.l. 473 obr. 7, zápalnička zelenej farby o dĺžke 400 mm na č.l. 474 obr. 10, z okrajových častí matice 3 na č.l. 474 obr. 11, adaptéra S.. M. na č.l. 474 obr. 13, z koncových častí 15 iniciátorov na č.l. 474 obr. 15, valca v pravo na č.l. 475 obr. 17, zápalničkach zelenej farby na č.l. 476 obr. 21, z povrchu matice na č.l. 477 obr. 27, platového obalu na mydlo červenej farby na č.l. 472 obr. 28, DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom všetkých vyššie uvedených stôp bola osoba od ktorej bol zaistný porovnávajúci materiál označený ako „ C. B., M.. XX.XX.XXXX, B.-B. M. F.“.
Z DNA analýzy predmetov označených pod č. 5 škatuľky megatresk, č.l. 473 obr. 6, strednej časti valca na č.l. 475 obr. 17 miesto označené zelenou šípkou, štyroch petárd na č.l. 476 obr. 22, šnúrach na č.l. 477 obr. 26 vyplýva, že bližšie nešpecifikované biologické materiály zistené z vyššie uvedených predmetov pochádzajú najmenej od dvoch osôb. Osoba, od ktorej bola zaistená porovnávacia vzorka bukálneho výteru označená ako C. B., M.. XX.XX.XXXX/XXXX, B.-B. M. F., svojim DNA profilom spadá do zmiešaných DNA profilov vyššie uvedených biologických stôp. Na základe výsledkov DNA analýzy nie je možné vylúčiť osobu, od ktorej bol odobratý porovnávací materiál označený C. B., M.. XX.XX.XXXX/ XXXX, B.-B. M. F. ako jedného z pôvodcov zmiešaných biologických materiálov.
Znaleckému skúmaniu bola podrobená aj zaistená červená plastová krabička na mydlo v ktorej sa nachádzala petarda mechanicky spojená s plynovým zapaľovačom obtiahnutá páskou. Zhotoviteľovi išlo o znásobenie tohto účinku, keďže samotný plynový zapaľovač spôsobí po explózii horenie.
V závere sa znalec vyjadril aj k stopám pod č. 13, konkrétne k dvom kusom valcovitých predmetov na č.l. 493 obr. 17 zaistenej pri domovej prehliadke, pričom predmety predstavovali výbušný predmet s črepinovým účinkom obdobnému ručnému granátu. Zapálením zápalníčky po jej prehorení dôjde
k iniciácii megapetardy, ktorá bola obsypaná 95 gramami klincov 20 x 1,5 mm a následnej explózii plynových zapaľovačov. S predloženými predmetmi bol vykonaný pokus na overenie funkčnosti. Predmety vybuchli pričom došlo k rozhodeniu klincov do okolia, čím bol vytvorený črepinový účinok na vzdialenosť cca 7 metrov.
Účinkom to možno to prirovnať k ručnému granátu s rozptylom do 4 metrov.
Súd považuje za dôležité uviesť skutočnosť, že pri právnej kvalifikácii skutkov ako obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 1, písm. a / Tr. zák. v skutku 1 v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 / Tr. zák. je potrebné pre posúdenie skutočnosti dôležitých pre trestné konanie odborných znalostí z príslušného odboru, a keďže z objektívnych dôvodov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky neeviduje znalcov v oblasti extrémizmu a terorizmu bolo potrebné pribrať do konania znalca v rámci iných krajín EÚ, konkrétne z ČR za predpokladu, že obor a zameranie činnosti zodpovedá prejednávanej veci.
Znalec T.. U.. I. P., U.. z odboru kriminalistika, so špecifikáciou spoločenská závadnosť textov a zástupné symboly a pre odbor sociálne vedy so špecializáciou politológia, extrémizmus, terorizmus, zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Českej republiky na hlavnom pojednávaní uviedol, že je potrebné pri uvedenej právnej kvalifikácii skúmať obsah a nie formu.
K organizáciám s názvom J. J. C. N. a J. J. D. L. je možné ich bez ďalšieho charakterizovať ako organizácie, ktoré sú nositeľmi a šíriteľmi spoločensky závadového ideového diskurzu extrémizmu a terorizmu s cieľom porušovania práv iných osôb na základe rozdielneho ideového názoru. Ide o propagáciu a realizáciu diskurzu ideového v tomto prípade ekologickej nenávisti a extrémizmu voči výlučným skupinám obyvateľov.
K organizácii ARA Animals Rights Army znalec uviedol, že ide s vysokou pravdepodobnosťou o neexistujúcu organizáciu vytvorenú obžalovaným C. B.. Samotná skutočnosť vytvorenia vlastnej organizácie nie je ničím neobvyklým javom, ba naopak ide o bežný spôsob praktik dekoncentrovaných buniek extrémistov, ktorí týmto spôsobom prezentujú svoju autonómiu a jedinečnosť a to aj v prípade, ak sú formálne ideovo spriaznení s nejakým konkrétnym ideovým diskurzom, či názorovým konceptom.
Tak je tomu aj v posudzovanom prípade obžalovaného C. B., ktorý sa nechal inšpirovať činnosťou organizáciou J. J. C. N. a J. J. D. L., pričom si obžalovaný ponechal svoju ideovú identitu, jedinečnosť a špecifika. Činnosť extrémistov a teroristov od iných priaznivcov rovnakých resp. podobných ideí odlišujú tým, že extrémisti a teroristi používajú k presadeniu svojej ideológie násilie alebo hrozby násilia.
Záverom možno konštatovať, že konanie C. B. je možno bez ďalšieho označiť ako teroristický akt - útok, ekologického extrémistu. U obžalovaného sa jedná o hlbokú sociálnu depriváciu z dlhodobej frustrácii a nespokojnosti s nenaplňovaním svojich potrieb, alebo sklamaní z nejakej skutočnosti, ktorú už nie je možné napraviť, resp. ak tak len veľmi ťažko. Táto uznávaná teória vzniku extrémnych postojov u konkrétnej osoby plne korešponduje s posudzovaným prípadom, teda s pocitom frustrácie a následnej sociálnej deprivácii s aktuálnym stavom spoločnosti vo vzťahu k porušovaniu faktickému, či domnelému práv zvierat, kde obžalovaný C. B. je nespokojný s určitými konkrétnymi skutočnosťami v tejto oblasti spoločenského života, má potrebu tieto skutočnosti či okolnosti meniť a nie je schopný túto situáciu riešiť inými nástrojmi alebo prostriedkami.
Súd so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov.
Svedkyňa-poškodená L. M., uviedla, že dňa 22.12.2011 v čase okolo 11.15 hod. doručila Slovenská pošta na centrálu spoločnosti A. J..P.. F. Q. poštové zásielky. Medzi zásielkami sa nachádzala aj hnedá hrubšia obálka formátu A4. Konkrétny príjemca na tejto zásielke určený nebol. Po otvorení sa v obale nachádzala zabalená bledomodrá kniha previazaná krajčírskou gumičkou s názvom Meno ruže od autora Umberto Eco. Keďže takáto zásielka spoločnosti nikdy predtým doručená nebola túto vyhodnotila ako podozrivú. Rovnako pri zásielke nebol priložený lístok komu má byť táto zásielka určená. V presvedčení, že adresát sa bude nachádzať vo vnútri knihy túto otvorila a zistila, že v knihe je vyrezaná stredová časť. Vo výreze knihy bola nejaká trubička s drátikmi. Uvedené oznámila slečne F., ktorá sedela v jej bezprostrednej vzdialenosti cca 0,5 metra. Okamžite kontaktovali políciu.
Svedkyňa-poškodená M. F. uviedla, že dňa 22.12.2011 v čase okolo 11.15 hod. na ich centrálu spoločnosti W. A. M. S. U. bola doručená zásielka. Počas zatrieďovania pošty jej pani L. M. ukázala modrú knihu s názvom Meno ruže od autora Umberto Eco. Na to oznámila, že v knihe je bomba, keďže v knihe sa nachádzali nejaké drátiky a neznámy šúlok. Z obavy o vlastný život kontaktovali políciu.
Svedkyňa C. U. uviedla, že s obžalovaným sa spoznala zhruba pred štyrmi až piatimi rokmi. Ich komunikácia prebiehala cestou sociálnej siete. Písali si v rôznych intervaloch. Niekedy raz za dva týždne inokedy 1-2 krát za dva mesiace. Témy, o ktorých si písali boli spravidla o ich rodinách, problémoch a zvieratách hlavne o psoch, keďže obaja sú zanietení k tomuto živočíšnemu druhu. Ich vzájomný vzťah sa vyvinul do roviny, že obžalovaný mal pocit, že je jeho spriaznenou dušou, ktorej môže povedať všeličo. Keďže obžalovaný mal problém nájsť si dievča, priateľku tak osobne mu dávala rady ako si vzťahy s inými dievčatami udržať.
Od istého času jej obžalovaný začal zasielať rôzne emaily týkajúce sa ochrany zvierat a taktiež webové linky. Taktiež jej posielal aj webové linky, na ktorých sa mohla dočítať o rôznych akciách rôznych ľudí, ktorí boli za ochranu zvierat a aké skutky vykonali. Z mailovej konverzácie nadobudla dojem, že obžalovaný C. B. bol až fanatik, ktorý sa zaujímal o organizáciu J.. Tá bola jeho vzorom, s ktorou sympatizoval. Obžalovaný jej písal o uvedenej organizácii ako aj o jej činnosti, ktorá vykonáva protesty proti vykonávaniu pokusov na živých zvieratách, proti kozmetickým testom a iným činnostiam. Na uvedené maily nereagovala, aj keď väčšinu tieto pošty otvorila a vzápätí vymazala. Je pravdou, že obžalovaný jej písal aj o rôznych spôsoboch ako vyrobiť výbušninu. Počínanie obžalovaného ju neprekvapilo, keďže vyrastala na Luníku IX, kde sa stretla s rôznymi záujmami rôznych ľudí.
Svedkyňa na požiadavku, či má možnosť zabezpečiť reálne zbrane obžalovanému oznámila, že takéto osoby nepozná. Od zbraní sa dištancuje, nakoľko má z nich strach.
Problémy, o ktorých sa obžalovaný zmienil sa týkali jeho rodiny. Konkrétne jeho švagra, ktorým bol k nemu agresívny a fyzicky ho napádal. Rovnako sa vyjadril, že jeho sestra mohla všetko a on nič. Takisto sa vraj nemohol voľne pohybovať po ostatných miestnostiach v rodinnom dome. Nezhody vyústili v mesiaci marec 2011, keď jej obžalovaný oznámil, že rodičia ho vyhodili z domu. Následne obžalovaný mal prebývať niekde na ubytovni.
K osobe L.. L. B., obžalovaný uviedol, že ho nenávidí. Rovnako mal vedomosť kde L.. L. B. býva ako aj o jeho rodine. Vyjadril sa o situácii, kedy bol osobne prítomný pri vchodových dverách L.. L. B.. K činnosti L.. L. B. mal obžalovaný výhrady konkrétne, že usmrcoval bolestným spôsobom zvieratá. O spôsobe usmrcovania psov zasielal články, ktoré boli zverejnené v novinách a problematiku podrobne sledoval aj na internete.
V máji 2011 obžalovaný napísal svoj závet, v ktorej uviedol, že finančné prostriedky, ktoré má na účte sa majú prerozdeliť. Jedna časť mala pripadnúť združeniu vzájomnej pomoci a druhá mala pripadnúť jeho rodičom. Určitú čiastku mala dostať aj osoba, ktorá prinesie závet, pričom touto osobou mala byť ona sama. Svedok D. P. uviedol, že obžalovaného pozná približne 6 rokov. Pri vzájomných rozhovoroch obžalovaný o sebe uvádzal, že je vegetarián, a že sa zaujíma o ochranu zvierat, a preto väčšinu času trávi na sociálnej sieti „U.”. Na požiadanie obžalovaného sa dostavil do rodinného domu, kde obžalovaný býval kde vykonal preinštalovanie počítača. Počas návštevy obžalovaného nikto neoslovoval menom. Otec ho oslovoval „zlodej” a matka so sestrou „kokot”. Na otázku prečo ho takto oslovujú mu oznámil, že všetci ho nenávidia. Počas svojej návštevy u obžalovaného bol svedkom, že obžalovaný mal v starostlivosti štyroch psov. Na to že obžalovaný o sebe tvrdil, že je ochrancom zvierat, vyzerali dosť zanedbane.
Neskôr sa obžalovaný začal zaujímať o možnosť prerobiť plynovú zbraň na strelnú, čo mu neodporúčal z dôvodu, že je to nebezpečné. S odstupom času mu obžalovaný začal zasielať emailom súbory, v ktorých sa nachádzali manuály na výrobu zbraní, výbušnín, taktika ako zneškodniť nepriateľa. Zaujímal sa akým spôsobom sa starať o zbrane, pričom túto problematiku mu objasnil. Súčasne ho požiadal, či by si u neho zbraň nemohol uschovať, čo rázne odmietol. Po dlhšej dobe odmlčania sa obžalovaný telefonicky ozval v decembri 2010 a naliehal, aby sa osobne stretli. Pri osobnom stretnutí obžalovaný zisťoval, či nepozná osobu, ktorá by bola schopná vyrobiť nepriestrelnú vestu z oceľových plátov, ako
aj či nedisponuje farebnou tlačiarňou. Dôvodom mal byť občiansky preukaz, ktorý mu ukázal, a ktorý si chcel upraviť a následne použiť, aby mohol opustiť územie SR v prípade, ak by ho odhalili, že má v držbe nelegálne zbrane.
Svedok U. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od doby, kedy boli spolu v nemocnici v Trenčíne na izbe. Tam mu povedal o všetkom, od doby kedy mu niekto zobral psa a potom ho našiel u L.. L. B., preto poslal B. žiletky napustené jedom a napísal mu list. Vyhrážal sa mu zabitím, ak neprestane so svojou činnosťou. K jeho veterinárnej ambulancii chodil na bicykli a sledoval ako ho strážia policajti. Pred návštevou psychiatra sa ho vždy pýtal, ako sa má tváriť, aby ho uznali za „blázna”. Hovoril mu, že o ňom ešte budú počuť. Obhajoval Breivika jeho správanie a jeho činy. Spomínal mu presne ako uložil výbušninu pred L. a ako to vybuchlo. Bomba mala obsahovať klince a všetko zhotovil sám. Po otázke, že čo by bolo keby tam boli rodičia s deťmi odvetil, že tam nemali čo hľadať. Zaujímal sa o zbrane, mal v záujme zaobstarať si samovražedný pás a vysvetľoval mu, ako sa dá prerobiť plynová pištoľ na normálnu strelnú zbraň.
Znalci L.. P. R. a L.. T. C. z odboru zdravotníctva a farmácia odvetvie psychiatria vo svojom znaleckom posudku uviedli, že zotrvávajú na záveroch podaného znaleckého posudku (č. 7/2012 R.. R.) a (9/2012 R.. C.). Uviedli, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmyslel choromyseľnosti. U obžalovaného bola diagnostikovaná polymorfná psychopatia, porucha osobnosti ako ju podrobne a v zhode samostatného psychologického posudku popisujú. Obžalovaný C. B. netrpí a v minulosti ani netrpel duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u neho o polymorfnú psychopatiu, poruchu osobnosti, s rysmi schizoidnými i histriónskymi, ktorá sa u obžalovaného rozvinula v rámci psychopatického vývoja osobnosti. Obžalovaný v čase spáchania skutku vedel rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu. Rovnako v plnom rozsahu vedel toto svoje konanie ovládať.
Obžalovaný C. B. sa v čase spáchania skutkov nachádzal v stave prevažne vrodenej v priebehu života málo dynamickej a meniacej sa poruchy osobnosti - psychopatie. V súčasnosti je v stave, keď jeho porucha je v dôsledku špecifičnosti väzenských podmienok vystavená väčšej záťaži a preto je opakovane hospitalizovaný a liečený na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených. Jeho inteligencia je v pásme populačného priemeru, bližšie k jeho hornej hranici.
Obžalovaný C. B. bol a je schopný chápať zmyslel trestného konania v plnom rozsahu.
Znalec L.. P. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vyšetrovaní obžalovaného mali k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, na základe ktorej, ako aj na základe pozorovania obžalovaného vyhotovili znalecký posudok. Vo všeobecne uviedol, že obžalovaný je schizoidný - teda uzavretejší, málo komunikatívny a málo spoločenský. Jeho emocionalita prevažuje nad racionalitou. Ohľadom skutočnosti zo znaleckého posudku, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný dodal, že porucha osobnosti nie je choroba, ktorá by mala nejaký priebeh. Liečiť tento stav sa ani nedá. Samotná ochranná liečba by nesplnila svoj účel, možno liečiť iba isté symptómy tejto poruchy. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku sa znalci zaoberali aj minulosťou obžalovaného konkrétne prihliadali k znaleckému posudku vypracovaného v minulosti. Zároveň podotkol, že by nebolo vhodné aplikovať závery znaleckého posudku starého takmer 10 rokov, nakoľko už prešla veľmi dlhá doba a jeho reálne použitie by nebolo správne. U obžalovaného C. B. bola zistená závislosť od benzodiazepínových anxiolytík. Znaleckým skúmaním nebolo zistené, aby obžalovaný C. B. bol závislý od nealkoholových, najmä tvrdých drog. Agresivita u obžalovaného nie je bazálnym rysom osobnostnej štruktúry obžalovaného C. B.. Predstavuje ale latentnú vlohu, ktorá sa po požití alkoholu, prípade v kombinácii s benzodiazepínovým anxiolytikom môže dezinhibovať - odbrzdiť.
Pobyt obžalovaného C. B. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný zo psychiatrického hľadiska.
Zo znaleckého posudku č. 33/2013 L.. R. K. a č. 48/2013 L.. V. L. predloženého obhajobou vyplýva, že obžalovaný C. B. dlhodobo trpí a v čase páchania trestnej činnosti trpel psychickou poruchou tzv. schizotypovou. Obžalovaný nebol v čase páchania trestnej činnosti vzhľadom na nedostatočnú kontrolu realitou - nekritický postoj plne schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Pre svoju psychickú poruchu v čase spáchania skutku nebol schopný svoje konanie ovládať. Jeho ovládacia a rozpoznávacia schopnosť boli podstatne znížené, avšak neboli vymiznuté.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní a zo záverov znaleckého posudku vypracovaného obhajobou súd nemal inú možnosť ako v zmysle ust. § 147 pribrať do konania znalecký ústav za účelom preskúmania posudkov znalcov.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalecký ústavom N. vyplýva, že obžalovaný C. B. v čase spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu (v rokoch 2008 - 2011) netrpel závažnou duševnou poruchou (duševnou chorobou, choromyseľnosťou) v pravom slova zmysle. Obžalovaný trpel v minulosti, v čase spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu, a aj v súčasností trpí, zmiešanou poruchou osobnosti s dominanciou rysov schizoidných a histriónskych, tikovou poruchou, obsedantne kompulzívnou poruchou a syndrómom závislosti od benzodiazepínov. Zmiešaná porucha osobnosti s dominanciou rysov schizoidných a histriónskych (podľa starších klasifikácií tzv. polymorfná psychopatia) u obžalovaného je charakterizovaná trvalou celoživotnou štruktúrou a prejavmi jeho osobnosti, ktorá je emočne chladná a plochá, neschopná empatie, s preferenciou samotárstva, nezáujmom o blízke aj širšie sociálne vzťahy, s minimálnou schopnosťou adaptácie v sociálnom prostredí, nedostatočne rozvinutými vyššími citmi, zvýrazneným vzťahom k zvieratám, zvýšene egocentrická, vzťahovačná, latentne agresívna, s vysoko pozitívnym sebaobrazom a zvýšeným sebahodnotením, s upriamovaním pozornosti na seba, snahou upútať pozornosť, sklonmi ku klamstvu a manipulácii, s nedostatočne internalizovanými spoločenskými normami. Tiková porucha sa u obžalovaného prejavuje tikmi (opakujúcimi sa bezúčelnými mimovôľovými pohybmi) svalstva tváre a horných končatín. (Táto porucha je vo vzťahu k skutku, ktorý mu je kladený za vinu forenzne nevýznamnou poruchou.) Obsedantne kompulzívna porucha sa u obžalovaného prejavuje obsedantnými (nutkavými, nepríjemnými) myšlienkami (napr. tzv. obsesie kontaminácie), ktoré sa snaží zmierniť kompulzívnym (nutkavým) chovaním (napr. opakovaným umývaním, čistením, opakovaním činností). (Táto porucha je vo vzťahu k skutku, ktorý mu je kladený za vinu, forenzne nevýznamnou poruchou.)
Obžalovaný v čase páchania trestnej činnosti vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, a toto svoje konanie vedel a mohol ovládať. Konanie obžalovaného bolo plánované, premyslené, cieľavedomé, viackrokové, ktoré bolo v plnom súlade s jeho osobnosťou. Jednalo sa o konanie, ktoré obžalovaný v rámci svojho hodnotového systému považoval za správne. Obžalovaný v čase spáchania skutku chápal spoločenský význam svojho konania a bol si vedomý jeho možných následkov a ich rozsahu.
Čo sa týka motivácie skutku, ktorý mu je kladený za vinu, obžalovaný v „teréne“ jeho trvalej zmiešanej poruchy osobnosti (emočne chladnej, neschopnej empatie, s nedostatočne rozvinutými vyššími citmi, s nezáujmom o sociálne vzťahy, zvýrazneným vzťahom k zvieratám, ľahostajnej k spoločenským normám atď.) si v minulosti osvojil radikálne a extrémistické názory v oblasti ochrany zvierat. V ďalšom období bol jeho pes (bez vedomia a súhlasu obžalovaného) usmrtený veterinárnou službou. Následne sa obžalovaný na základe vlastného rozhodnutia aktívne postavil za svoje názory so snahou odplatiť smrť svojho psa, zviditeľniť sa a radikálnym spôsobom bojovať za zvieratá, ich práva a ochranu.
Počas vykonaného pozorovania duševného stavu, obžalovaný pred znalcami prezentoval identické názory, postoje a motívy. Motivácia skutku je v kontexte trvale abnormne štruktúrovanej osobnosti obžalovaného a jeho radikálnych a extrémistických názorov a postojov týkajúcich sa ochrany zvierat, a problematiky s tým súvisiacej, zrozumiteľná. Patologickú (chorobnú) motiváciu skutku bola vylúčená. Obžalovaný C. B., narodený 03.12.1979, v čase spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu (v rokoch 2008 - 2011) vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a toto svoje konanie vedel a mohol ovládať, a rovnako tak bol spôsobilý svoje protiprávne konanie duševnými schopnosťami regulovať.
Rozpoznávacie a ovládacie zložky - schopnosti u obžalovaného C. B., neboli znížené podstatnou mierou.
Obžalovaný je v kontakte s realitou a je schopný chápať zmysel trestného konania. V čase spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa obžalovaný C. B., M. XX.XX.XXXX, nachádzal, aj v súčasnosti nachádza v stave trvalej, celoživotnej poruchy osobnosti popísanej vyššie. V súčasnosti stavia sa do roly „obete“, „nespravodlivo stíhaného“, „politického väzňa“ a podobne, znižuje svoju zodpovednosť za svoje správanie, bagatelizuje a racionalizuje ho, nezaoberá sa jeho negatívnymi dôsledkami, sú mu ľahostajné, pocity viny neprežíva, zodpovednosť a vinu za svoje konanie
externalizuje, presúva na iné osoby, obviňuje okolie. Tieto postoje a prejavy obžalovaného vyplývajú z trvalých vlastností jeho abnormne štruktúrovanej osobnosti a nie sú následkom závažnej duševnej poruchy v pravom slova zmysle. Obžalovaný má kontakt s realitou a je schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného C. B., M. XX.XX.XXXX, bol diagnostikovaný syndróm závislosti od benzodiazepínov (anxiolytík, medikamentov proti úzkosti) s viacročným užívaním týchto medikamentov (od roku 2002 až do súčasnosti), abstinenčnými príznakmi pri pokusoch o ich vysadenie. Známky závislosti od alkoholu, prípadne od iných návykových a psychotropných látok u obžalovaného nezistené neboli.
Obžalovaný je latentne agresívny. Agresivita sa u obžalovaného môže prejaviť pri záťaži, rovnako pri požití alkoholických nápojov, prípadne iných návykových a psychotropných látok. Uvedené môže faktory môžu byť - spúšťačom agresívneho konania.
Užívanie liekov, ktoré vyústilo do chorobnej závislosti nemalo žiaden vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku. Pobyt obžalovaného C. B. na slobode z medicínskeho hľadiska (psychiatrického) nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Znalec U.. U. F. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku č. 25/2012 v ktorom uviedol, že obžalovaný je ľahko intelektuálne nadpriemerný. Zároveň jeho intelektový potenciál dostatočne a zodpovedajúcim spôsobom nevyužíva v sociálnom žiaducom smere. Myslenie je nevyzreté, menej vypravné a stereotypnejšie s tendenciou k povrchnejšej abstrakcii a zároveň s uvoľnenosťou, malou prispôsobivosťou a zníženou konformnosťou.
V subjektívne záťažových situáciách jeho kognitívna výkonnosť klesá a znižuje sa efektívnosť racionálnej kontroly správania.
Štruktúra jeho osobnosti je masívne disharmonická, osobnosť je nedostatočne integrovaná, je najmä výrazne infantilný (nevyzretý), so zvýraznenými schizothýmnimi a pithiatickými (histerickými) rysmi, so zníženou sociálnou adaptabilitou. Patologickú motiváciu jeho trestnej činnosti vylúčil. Motivačné predpolie inkriminovaného konania vytvárajú jeho osobnostné danosti. U obžalovaného sa motivačne uplatnila najmä frustrovaná (neuspokojená) potreba kompenzovať pocity menejcennosti a neúspešnosti získaním ocenenia, uznania a obdivu okolia v súlade so svojim (nereálnym) sebaobrazom. Charakter trestných činov a spôsob ich vykonania zodpovedajú osobnosti obžalovaného.
Schopnosť prevýchovy a resocializácie je negatívna neistá s pomerne výrazným rizikom ďalších sociálnych zlyhaní.
Obžalovaný má sklon k skresľovaniu a interpretácie skutočnosti svojským spôsobom. Postoj obžalovaného ku konkrétnym skutkom bol vysvetlený po svojom a následne aj realizovaný.
Svedkyňa I.. J. B. - matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný mal od detstva neurotické problémy. Tieto sa prejavovali tikmi ako napríklad klipkaním očí a hmkaním. Od detstva sa mu deti vysmievali, čo prešlo až k fyzickým útokom a úplného odčlenenie sa od okolitých ľudí. Absolvoval aj liečenia a pozorovania. Chodil do rôznych psychologických a sociálnych poradní. Navštevoval aj psychiatra. V spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi nekonverzoval. V snahe pomôcť synovi sa zhovárala s obžalovaným, ktorý akúkoľvek pomoc zo strany matky odmietal. Stránenie sa pred okolitým svetom prerástlo do zamedzenia prístupu do izby kde sa zdržiaval. Svoju pozornosť upriamil na psov. Kontakt s okolím bol cez počítač. Keď sa dozvedela o listoch, ktoré adresoval L.. L. B., obžalovaný jej oznámil, že to vykonal pre ochranu zvierat. Obžalovaný nemal vybudovaný vzťah k žiadnemu členovi rodiny. Jedine k čomu mal obžalovaný vzťah bol jeho pes. Zriedkavo sa pozhováral s otcom.
Kontrolu, ktorú vykonávala ako matka - táto spočívala v prekontrolovaní izby, skriniek a pracovného stola. O činnosti syna ako aj o veciach, ktoré boli zaistené pri domej prehliadke vedomosť nemala.
Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že skutky sa stali tak, ako sú uvedené v obžalobe a teda, že ich spáchal obžalovaný. Súd sa stotožnil sa aj s právnou
kvalifikáciou skutkov uvedených v obžalobe krajského prokurátora pod bodom č. 1,2,4,5,6,7,8,9,10, ktorý skutky právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 1, písm. a / Tr. zák. v skutku č. 1 v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 / Tr. zák., ako aj s právnou kvalifikáciou skutku pod bodom č. 3 zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b, c / Tr. zák. za použitia ustanovenia § 140 písm. e / Tr. zák., tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, pričom výrok o vine obžalovaného je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov pri jednotlivých skutkoch ustálený. Z takto vykonaného dokazovania, ktoré vykonal okresný súd nemožno mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Vina obžalovaného bola preukázaná tak súborom priamych ako aj nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a súvislú niť, ktorá bez akýchkoľvek pochybnosti dovoľuje vysloviť záver o vine obžalovaného.
Zákonodarca v ustanovení § 419 ods. 1, písm. a /Tr. zák., terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme definuje „kto v úmysle zastrašiť obyvateľstvo, vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné, politické, hospodárske alebo spoločenské zriadenie štátu alebo usporiadanie medzinárodnej organizácie, alebo donúti vládu štátu alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, hrozí spáchaním alebo spácha zločin ohrozujúci život, zdravie ľudí, ich osobnú slobodu alebo majetok alebo neoprávnene vyrobí, získa, vlastní, drží, prejavuje dodáva alebo inak používa výbušniny, jadrové, biologické alebo chemické zbrane, alebo uskutočňuje nedovolený výskum a vývoj takých zbraní alebo zbraní zakázaných zákonom alebo medzinárodnou zmluvou”.
Súd sa podrobne zaoberal konaním obžalovaného, ktorý naplnil pojmové znaky obzvlášť závažného zločinu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 1, písm. a / Tr. zák. Súd má zato, že je nevyhnutné a potrebné konanie obžalovaného posudzovať nie samostatne ale vo vzájomných súvislostiach s cieľom identifikovať nie vonkajšiu formu konania obžalovaného k okolitému svetu, ale je potrebné sa podrobne zaoberať vlastným obsahom ideového zámeru obžalovaného prezentovaného a následne odkazovaného okolitému svetu.
Vlastný ideový zámer-koncept obžalovaného bol prezentovaný cestou sociálnych sietí, prostredníctvom ktorých svoje ideové zámery šíril. Tento ideový zámer bol ovplyvnený ideológiou extrémizmu a konaním extrémistických skupín, s konaním ktorých obžalovaný prejavoval súhlas a zároveň nabádal aj iné osoby aby si jemu vlastný ideologický zámer osvojili.
Za účelom objektívneho posúdenia skutkového deja je potrebné sa zamerať a obdobie, ktoré predchádzalo spáchaniu skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažného zločinu terorizmu a niektorých foriem terorizmu podľa § 419 ods. 1, písm. a / Tr. zák., ako aj skutku právne kvalifikovaného ako zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b, c / Tr. zák. za použitia ust. § 140 písm. e / Tr. zák.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný po dlhší čas mal vypätý ideový postoj, ktorý bol odrazom postoja spoločnosti, ktorá na jeho upozornenia a výzvy nereagovala.
Vykonaným dokazovaním bola preukázaná a ničím nespochybniteľná skutočnosť, že obžalovaný dlhodobo cestou sociálnych sietí vyhľadával informácie slúžiace na výrobu zariadení, konkrétne schému zhotovenia nástražného výbušného systému - rúrovej bomby, schému zhotovenia knižnej bomby, na základe ktorých tieto zariadenia vlastnoručne zostrojil a použil na presadenie jeho vlastného ideového zámeru. Rovnako u obžalovaného boli zaistené súbory, resp. manuály na zhotovenie tlmiču výstrelov, schému zhotovenia mučeníckej vesty. Obžalovaný cestou sociálnej siete sa snažil získať strelnú zbraň, ktorá v zmysle ust. zák. č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý upravuje podmienky nadobúdania, vlastníctva držania, nosenia a používania zbraní a streliva, práva a povinnosti držiteľa zbraní a streliva a iné podlieha osobitnému povoľovaciemu režimu. Súbežne obžalovaný sledoval svoje ciele (ktoré označil ako „šmejdi”) zhromažďoval o nich konkrétne informácie, cez ktoré chcel realizovať nelegálnym spôsobom svoje ideové zámery, ktoré povýšil na legitímne ciele. Obžalovaný C. B. sa k spáchaným skutkom s výnimkou skutku právne kvalifikovaného ako zločin všeobecného ohrozenia priznal už v prípravnom konaní počas prvého výsluchu dňa 15.02.2012. K dôvodom, ktoré ho viedli k spáchaniu skutkov boli tie, že sa mu nepáči akým spôsobom L.. L. B. zabíja zdravých psov a pohnútka, z ktorej to robí. Odpálenie vlastne zhotovenej rúrovej bomby bolo výsledkom jeho dlhodobej frustrácie a nespokojnosti z nenapĺňania jeho potrieb a sklamania zo skutočnosti, ktorú
už obžalovaný nebol schopný ovplyvniť legitímnou cestou. Následne po zmene právnej kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem terorizmu podľa § 419 ods. 1, písm. a / Tr. zák., ako aj skutku právne kvalifikovaného ako zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b, c / Tr. zák. za použitia ust. § 140 písm. e / Tr. zák. obžalovaný odmietol vypovedať.
Jeho vlastný ideový zámer predstavovali jeho myšlienky k nadobudnutiu moci nad situáciou po odpálení rúrovej bomby, kedy v atmosfére strachu a hrôzy bude obžalovaný môcť realizovať myšlienky osvojené zo subkultúry, ktorá vyjadruje rovnaké názory a presvedčenia. Skúmanie vlastného ideového zámeru rovnako ako skúmanie realizácie ideového zámeru vo forme útokov na spoločnosť zbraňou hromadného ničenia nie je predmetom rozhodovania v tom smere, či má hlbšiu psychologickú príčinu. Do pôsobnosti zákona nespadá posúdenie alebo posudzovanie psychologických príčin, navyše súd poukazuje na to, že psychologická príčina - teda vlastný ideový zámer obžalovaného nie je ani diagnózou a teda jej vyšetrovanie nepatrí ani do mandátu odborníkov.
Obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným znaleckým skúmaním Kriminalistického expertízneho ústavu Košice, odbor kriminalistickej biológie, odvetvia genetickej analýzy, zo záveroch ktorého vyplýva, že zaistený biologický materiál z komponentov rúrovej bomby (stredná časť rúrovej bomby a na povrchu konektora iniciačného zariadenia ) ktorá explodovala M. E.. U. Q. pri rýchlom občerstvení L. sa zhodoval s DNA profilom obžalovaného C. B., M.. XX.XX.XXXX.
Obrana obžalovaného bola z pochopiteľných dôvodov smerovaná na duševnú poruchu, tak aby sa našla koncepcia na obžalovaného chybné vnímanie reality.
Súd sa stotožnil so závermi znaleckého skúmania vypracovaného znaleckým ústavom - organizáciou v celom rozsahu. Rovnako tak so závermi znaleckého skúmania U.. U. F., ktorý uviedol, že štruktúra osobnosti obžalovaného je masívne disharmonická, osobnosť je nedostatočne integrovaná, je najmä výrazne infantilný (nevyzretý), so zvýraznenými schizothýmnimi a pithiatickými (histerickými) rysmi, so zníženou sociálnou adaptabilitou. Patologickú motiváciu jeho trestnej činnosti vylúčil. Motivačné predpolie inkriminovaného konania vytvárajú jeho osobnostné danosti. U obžalovaného sa motivačne uplatnila najmä frustrovaná (neuspokojená) potreba kompenzovať pocity menejcennosti a neúspešnosti získaním ocenenia, uznania a obdivu okolia v súlade so svojim (nereálnym) sebaobrazom. Patologickú motiváciu jeho trestnej činnosti, vylúčil.
Predpoklad na prevýchovu a resocializáciu u obžalovaného je negatívna neistá s pomerne výrazným rizikom ďalších sociálnych zlyhaní.
Vypracovaním znaleckého posudku znaleckým ústavom neboli potvrdené závery znaleckého posudku, vypracovaného L.. R. K. a L.. V. L. z dôvodu, že uvedené znalkyne nemohli vykonať vlastné ústavné pozorovanie duševného stavu obžalovaného, ktoré z objektívnych príčin ani vykonať nemohli. Na to súd poznamenáva, že o záveroch o duševnej poruche nesvedčia ani dokazovaním zistené skutočnosti a to, že si premyslene a cielene zadovažoval prostriedky na zhotovenie zbrane hromadného ničenia, vrátane plánov na zostrojenie, osvojil si technické zručnosti vďaka ktorým prostriedky na spáchanie útokov zostrojil, komunikoval cestou sociálnych sietí za účelom náboru prívržencov, podarilo sa mu jeho plány pre realizáciu svojich útokov ponechať skryté pred okolím, čo nie je príliš kompatibilná schéma z myšlienkami psychotického charakteru, kde nutkanie uplatniť krivdy vedie k rozširovaniu a zverejňovaniu plánov. Stabilita a racionalita konania obžalovaného sa ukázala pri zadovážení si adries a fotografii obydlí budúcich potencionálnych cieľov a ďalej aj pri schopnosti prispôsobovať svoje správanie, vyjadrovanie a vystupovanie v jednotlivých situáciách, keď si vymyslel organizáciu J. D. J. za účelom toho, aby ciele ktoré propaguje a šíri sa zdali byť veľkolepé, ušľachtilé a podporované väčším počtom členov. Súčasne obžalovaný sám v prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 03.05.2012 uviedol, že organizáciu J. D. J. si vymyslel a teda sám si je vedomý svojho konania, keďže sám priznal, že nenesie skutočné psychické presvedčenie o existencii tejto organizácie.
V neposlednom rade s osobami, s ktorými obžalovaný prišiel do kontaktu pred spáchaním skutku bol schopný do podrobnosti a nuansou rozoberať problematiku ochrany zvierat, za účelom nadviazania bližšej známosti so ženou, ktorá sa mu páčila, bol spôsobilý prispôsobiť svoju komunikáciu tak, aby ju okúzlil „siláckymi” rečami a dokázal hrozbu bombového útoku transformovať na sofistikovaný spôsob
získania finančných prostriedkov (bankomatová karta s vopred nadiktovaným PIN kódom v časopise U.) a to tak, aby nebolo možné odhaliť jeho totožnosť. Teroristický čin je kumuláciou hrozby násilného zločinu spáchaného úmyselne s vedomím páchateľa, že vie alebo má dôvod vedieť, že je nebezpečný pre ľudský život, a ktorý je určený na zastrašovanie alebo donútenie civilného obyvateľstva pomocou nátlaku. Teroristický čin teda znamená vedome a úmyselné konanie, ktoré obsahuje nasledovné prvky: Ide o akt násilného zločinu, o ktorom páchateľ vie alebo má dôvod vedieť, že je nebezpečný pre ľudský život, a ktorý má zastrašiť alebo prinútiť civilné obyvateľstvo pomocou nátlaku. Inými slovami skutková podstata terorizmu sa skladá z primárneho trestného činu ohrozujúceho život, zdravie ľudí, ich osobnú slobodu v kombinácii s úmyslom vážne zastrašiť obyvateľstvo. Špecifikom úmyslu páchateľa je vyvolať strach u obyvateľstva a až tento úmysel napĺňa skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu terorizmu podľa § 419 ods. 1 / Tr. zák., nakoľko sa jedná o teroristický zámer. Pri neexistencii tohto teroristického zámeru by sa jednalo o trestný čin, ktorý bude subsumovaný pod iné - ustanovenie Trestného zákona. Z takto vykonaného dokazovania a z vyjadrenia sa obžalovaného, ktorý vyjadril svoj vlastný ideový zámer, s ktorým sa stotožnil, o čom svedčí jeho konanie vonkajšia forma prejavu v kontexte s jeho vlastným obsahom ideového zámeru, ktorý prezentoval pred znalcami, ktorí vykonali pozorovanie duševného stavu obžalovaného nie je možné za žiadnych okolností konanie obžalovaného právne subsumovať pod konanie trestného činu všeobecného ohrozenia uvedené v § 284 / Tr. zák. z vyššie uvedených dôvodov.
K záverom o úmysle obžalovaného vyvolať strach u obyvateľstva viedli súd nasledovné okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania konkrétne, že obžalovaný vlastnoručne zhotovil zbraň hromadného ničenia rúrovú bombu, túto umiestnil na verejnom frekventovanom a vyhľadávanom mieste hlavne rodičmi s maloletými deťmi pri vchode do reštauračného zariadenia nadnárodnej spoločnosti L.. Plánovaná intenzita útoku s poukázaním na obsah trhaviny, ktorú obžalovaný použil v celkovom množstve 211 gramov za súčasného použitia klincov v celkom zaistenom počte 21 kusov, svedčí o vôli obžalovaného spôsobiť vysoké materiálne škody a straty na ľudských životoch, teda vyvolať ďalekosiahle psychologické dôsledky v atmosfére obáv a strachu pri vykonávaní inak obvyklých ľudských činností, ktoré ostatných donútia, aby sa vyhýbali bežným miestam, úradom, kde sa zhromažďuje väčší počet ľudí, ktorí v obave o svoj život a zdravie sa navzájom kontrolovali a podozrievali. Samotný akt uloženia rúrovej bomby nesmeroval voči konkrétnej osobe, ale bol určený širokej verejnosti. Už z povahy použitej zbrane hromadného ničenia, konkrétne rúrovej bomby je možné rezultovať, že prostriedok, ktorý obžalovaný použil bol spôsobilý za riadneho režimu spôsobiť obrovské škody, hromadné straty, vyradenie a usmrtenie ľudí.
Ani ustanovenia Trestného zákona ani iné právne normy, a ani práva na ochranu zvierat, na ktoré sa obžalovaný odvoláva neumožňujú útočiť na ľudské životy, zdravie a majetok pre názory alebo dosiahnutie cieľov.
Z trestnoprávneho hľadiska postačuje hrozba, teda predmetom posudzovania nie je skutočný následok v podobe vyčíslenia materiálnej škody, počtu obetí, počtu zranených alebo iných skutkových dôsledkov činu. Na to súd stručne poznamenáva, že aplikácia skutkovej podstaty terorizmu nezávisí ani na dokázaní obžalovaného schopnosti vykonať konkrétny teroristický čin, respektíve na dokázaní nemožnosti skutočného prevedenia. Odsúdenie je na mieste, aj keď dokazovanie odráža skutočnosť, že obžalovaný konštrukčne nezhotovil rúrovú bombu správne a tak schopnosť vykonať útok, ktorý si zadefinoval bola podstatne znížená.
Teroristický čin je vysoko nebezpečný pre spoločnosť pre obtiažnosť nápravy páchateľa, obtiažnosť potierania, pravdepodobnosť recidívy a potreby izolácie od spoločnosti, ktorej plánoval ubližovať po dlhšiu dobu.
Súd pri rozhodovaní o výmere trestu vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 / Tr. zák., prihliadol na spôsob spáchania skutku jeho následok, zavinenie, ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Súd pri ukladaní trestu nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Z vykonaného dokazovania, najmä z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 2T 329/2002 pre skutok právne kvalifikovaného ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2, písm. b / Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku, avšak na obžalovaného sa v súčasnosti hľadí akoby nebol odsúdený. Právna fikcia vyjadrená v § 52 ods. 4 / Tr. zák., že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol
odsúdený, znamená v podstate zánik skutočnosti odsúdenia a jej účinky sú ako v prípade zahladenia odsúdenia podľa § 93 ods. 1 / Tr. zák. v dôsledku čoho na toto právoplatné odsúdenie nebude možné prihliadať. Táto fikcia však neznamená aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Súd preto, za danej okolnosti k tejto skutočnosti relevantne prihliadol vo vzťahu k osobe obžalovaného a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov nepodmienečne. Súd má za to, že takto uložený trest odňatia slobody splní účel trestu v rámci generálnej a individuálnej prevencie.
Podľa § 48 ods. 3, písm. b / Tr. zák., súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 / Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane A., P..D..G.., U. Q. X, B., I.G.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.927,70,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.