Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Martin Bicko, advokát s. r. o., so sídlom Dukelská štvrť 972/7-3, Považská Bystrica, IČO: 53 559 002, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, so sídlom Hurbanova 27, Martin, právne zastúpený: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom F., V. XXXXX/XX, o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 14. júla 2022 č. k. -222, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 133,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.03.2020 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni odmenu do výške 1.000,- eur s príslušenstvom, ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). Podľa podľa pomeru úspechu v strán v spore úspešnejšiemu žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,34 % (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 04.02.2020 uzatvorila žalobkyňa a žalovaný prostredníctvom vtedajšej riaditeľky školy Mgr. M. A. Dohodu o pracovnej činnosti, ktorej obsahom bolo vykonanie dohodnutých prác, a to zabezpečenie spracovania personálnej agendy zamestnávateľa v zmysle bodu 1.1. dohody, odmena bola dohodnutá vo výške 500,- eur mesačne, dohoda bola uzatvorená na dobu určitú od 10.02.2020 do 30.06.2020 v rozsahu prác 10 hod. týždenne. V zmysle bodu 2.2. ako miesto výkonu práce bolo uvedené Hurbanova 25, Martin, pričom odmena bola splatná po odpracovanom mesiaci, a to najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Z výsluchu žalobkyne mal zistené, že predmetnú dohodu vypracovala žalobkyňa, ktorá ju predložila na podpis štatutárnemu zástupcovi žalovanej Mgr. M. A., pričom odmena bola stanovená voľnou úvahou bez použitia príslušných predpisov na vec sa vzťahujúcich. Na základe vykonanej dohody žalobkyňa vykonávala práce v dohodnutom mieste výkonu práce s tým, že výsledok zaslala priamo vtedajšej riaditeľke žalovaného Mgr. M. A. emailom, a to v dňoch 10.02.2020, 20.02.2020, 23.02.2020, 24.02.2020, 02.03.2020, 22.03.2020. Dochádzku a výkon pracovnej činnosti evidovala predchádzajúca riaditeľa žalovaného Mgr. M. A. až do 09.03.2020, t.j. od nástupu M. A. na PN, ktorá však po jej odchode na PN a neskôr v dôsledku ukončenia pracovného pomeru u žalovaného, sa táto u žalovaného nenašla. Uvedenú

skutočnosť nevyhodnotil v neprospech žalobkyne ako aj to, že nedošlo k prihláseniu žalobkyne do Sociálnej poisťovne, nakoľko toto bolo povinnosťou zamestnávateľa. Nepovažoval preto za dôvodnú námietku žalovaného o neplatnosť uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v rovnakom období mesiaca február 2020 mala žalobkyňa uzatvorenú aj Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo kompletné spracovanie evidencie osobných zložiek zamestnancov, pričom za obdobie výkonu práce od 04.02.2020 do 28.02.2020 bola žalobkyni vyplatená odmena vo výške 350,- eur. Z oznámenia žalovaného mal ďalej preukázané, že pani O., ktorá na základe hlavného pracovného pomeru vykonávala u žalovaného výkon práce v oblasti personálnej a mzdovej agendy, bola zaradená do 5. platovej triedy, platový stupeň 14, v ktorom zariadení sa priznáva plat vo výške 830,50 eur. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, že žalobkyňa v konaní preukázala uzatvorenie (platnosť) Dohody o vykonaní pracovnej činnosti z 04.02.2020 a taktiež vykonávanie uvedenej činnosti pre žalovaného v mesiaci február 2020 dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie odmeny za výkon pracovnej činnosti za mesiac február je čiastočne dôvodný vo výške 133,32 eur s príslušným úrokom z omeškania. Vo vzťahu k posúdeniu výšky priznania odmeny za uvedené obdobie vychádzal zo skutočností, že žalobkyňa nemohla požívať ochranu podľa , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, keďže v oblasti personálnej a mzdovej agendy u žalovaného bola zaradená pracovníčka v 5. platovej triede a v 14. stupni, kde pri plnom pracovnom úväzku prináleží zamestnancovi mesačná mzda 830,50 eur, pri pracovnom úväzku 37,5 hod. týždenne - 150 hod. mesačne potom hodinová mzda je 5,53 eur. V zmysle Dohody o pracovnej činnosti za odpracovaných 40 hodín by žalovaná dosiahla hodinovú mzdu 12,50 eur (pri plnom úväzku 1.875,- eur), čo odporuje ust. . Preto vychádzajúc z podmienok uvedených v s použitím žalobkyni priznal odmenu najmenej vo výške minimálnej mzdy za hodinu, ktorá patrí pre 1. stupeň náročnosti práce, čo v roku 2020 predstavovalo 3,333 eur; pri výkone práce za 40 hodín vo výške 133,32 eur a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie odmeny za jeden mesiac február 2020 zamietol. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania ďalej dospel k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno pri preukazovaní výkonu práce a nároku na zaplatenie odmeny v zmysle Dohody o pracovnej činnosti za mesiac marec 2020 v konaní nepreukázala. Je zrejmé, že predchádzajúca riaditeľka Mgr. M. A. už od 09.03.2020 bola práceneschopná, túto ukončila 19.04. alebo 20.04.2020 a nemohla za mesiac marec 2020 evidovať pracovný čas žalobkyne a nemohla ani vykonávať žiadne úkony štatutára, vychádzajúc z emailovej komunikácie z 22.03.2020. Nemohol prihliadať ani na čestné prehlásenia Mgr. M. Art, Mgr. Art. F. H. PhD., Mgr. L. B., Mgr. P. A., keď napr. hodnovernosť týchto čestných prehlásení bola spochybnená skutočnosťou, keď podľa pracovnej zmluvy Mgr. Art. F. H. PhD. tento so žalovanou uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 23.03.2020 s nástupom 01.04.2020. Opačne, na základe ďalších čestných prehlásení bývalých zamestnancov žalovaného, títo v spornom období žalovanú na pracovisku nevideli, resp. ju neevidovali. Dokazovanie výsluchom svedkov - MVDr. J. I., MUDr. a Mgr. K. G. nevykonal vzhľadom k tomu, že sa jednalo o skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli sporné.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala na situáciu žalovaného v čase, keď práce na základe Dohody o výkone pracovnej činnosti vykonávala, nejednalo sa o systematickú prácu, ale pomoc pani O. pri zvýšenej činnosti. Poukázala na zmysel a účel Dohody o pracovnej činnosti ako je prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR, publikovaného pod č. R 27/1980, a to vo výklade ust. . Ďalej poukázal na ust. , , vo význame k právnemu posúdeniu k . Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 40. odôvodnenia rozsudku a má za to, že bez ohľadu na to, akú činnosť pracovníci v škole vykonávajú, sú zaradení do platových tried s prihliadnutím na výšku vzdelania, ktoré dosiahli a bez ohľadu na to, či je potrebná k ich výkonu práce. Jej platové zariadenie malo byť v 7. triede a v platovom stupni 10, pričom mzda pani O. bola tvorená nielen tarifnou triedou, ale aj inými zložkami mzdy. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje tvrdenia, že by v uvedenom období bol uskutočnený výkon takej pracovnej činnosti, ako tvrdila žalobkyňa. Vychádzajúc tak z výpovedí samotnej žalobkyne, ako aj svedkyne Mgr. A. ako bývalej riaditeľky vyplynulo, že táto v mesiaci marec 2020 nepracovala pre neho vôbec, napriek jednoznačnosti skutkových záverov sa proti rozsudku odvolala. Tvrdenia o štrajku a hromadnom prepúšťaní nemajú

žiadny význam k predmetu prejednávanej veci, nakoľko tieto sa skončili skôr, než bola podpísaná Dohoda o pracovnej činnosti so žalobkyňou. Súd prvej inštancie správne vyložil podmienky , ako aj Nariadenia vlády č. pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej výšky odmeny za dohodnuté práce, keď odmena dohodnutá so žalobkyňou pôsobí diskriminačne vo vzťahu v tom čase zamestnanej personalistke a mzdovej účtovníčke pani O.. Žalobkyňa v konaní sama potvrdila, že výšku odmeny určila ona sama voľnou úvahou. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala v bode 3. na rozhodnutie NS ČSR č.k. R 27/1980, nie je zrejmé, čo ňou (citáciou) chcela povedať a ako má jej odvolanie podporovať. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že pre určenie výšky platu zamestnanca v pracovnom pomere, resp. odmeny v pracovnoprávnom vzťahu nie je rozhodujúce, aké vzdelanie dosiahol, ale aké vzdelanie je potrebné pre výkon danej práce v zmysle legislatívy. Napriek tomu, že žalobkyňa v mesiaci február podľa ňou predložených emailov, pracovala len 10.02., 20.02., 23.02. a 24.02.2020 v rozsahu 30 hodín, keď konkrétne výsledky jej práce nebola schopná predložiť, podľa jeho názoru by žalobkyni nemala byť priznaná žiadna odmena vo vzťahu k tomu, že pred podaním žaloby žiadala v zmysle Dohody o pracovnej činnosti vyplatiť až sumu 2.375,- eur za celé obdobie dohodnutej pracovnej činnosti, priznanie sumy 113,32 eur je pre neho dostatočnou satisfakciou.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ako správny potvrdil.

6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že na základe uzatvorenej Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 04.02.2020 a podmienkach v nich uvedených vo vzťahu k zisteným okolnostiam prejednávanej veci je dôvodné žalobkyni priznať odmenu za výkon takej pracovnej činnosti za mesiac február 2020 vo výške 133,32 eur a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie odmeny do výšky 500,- eur zamietnuť vychádzajúc z podmienok v spojení s Nariadením vlády SR č. , , ,, , vychádzajúc ďalej z podmienok , , , a ďalej zamietnutie žaloby na zaplatenie odmeny za mesiac marec 2020 pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou v konaní, je správny.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolania žalobkyňa (, , ), ako aj následnom písomnom vyjadrení žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje v súlade s ust. . Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnené rozhodnutie ( ). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnym spôsobom neargumentovala ( ) na prijaté skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o zamietnutí žaloby na zaplatenie odmeny za výkon pracovnej činnosti za mesiac marec 2020, ako je konštatované v bode 44. odôvodnenia rozsudku. Taktiež, pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, poukazujúc citáciou na niektoré ustanovenia (v časti „Pojem odmena“), a poukazujúc aj na rozhodnutie R 27/1980, tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú aplikáciu ustanovení právnych predpisov súdom prvej inštancie na predmetnú prejednávanú vec v bode 36. odôvodnenia rozsudku, najmä vychádzajúc z podmienok , , ,, , Nariadenia vlády č. a ďalších v rozhodnutí citovaných právnych predpisov, pričom odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by uvádzané rozhodnutie R 27/1980 malo dopad na závery súdu prvej inštancie v negatívnom slova zmysle, t.j. vo vyslovení opačného záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Preto aj závery vyslovené

v bodoch 40. a 41. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné považovať za konzistentné a v súlade s rozhodovacou praxou súdov pri výklade citovaných (v rozhodnutí aplikovaných) právnych predpisov.

9. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých odvolaním žalobkyňou ako vecne správny podľa potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )