Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-103-2014.pdf
PDF · 102.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/103/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. J. W., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky X. W., J.. XX.XX.XXXX, G. N. J. I., N. XXXX/ X a otca D. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. N. J. I., Y..Č.. N. J. I., P. H. X, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. J. W. J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 60,- EUR, počnúc od 01.07.2014, ktoré výživné sa zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 28.08.2013 do 01.07.2014 vo výške 600,- EUR súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod stratu výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom, doručeným súdu dňa 09.06.2014 domáhala, aby súd zveril mal. J. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,- €, počnúc od jej narodenia mesačne vopred, vždy k 15-tému dňu v mesiaci.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej mali krátkodobý, asi dvojmesačný vzťah, z ktorého matka maloletej otehotnela. Otec maloletej po týchto dvoch mesiacoch stratil akýkoľvek záujem o matku maloletej a ako aj o prebiehajúce tehotenstvo. Z ich vzťahu sa narodila dňa XX.XX.XXXX S. J. W.. Od narodenia dieťaťa rodičia nežili v spoločnej domácnosti, každý z nich žije u svojich rodičov. Otec sa o maloletú nezaujíma, nikdy jej nekúpil žiadne veci a ani neprispel žiadnou sumou na jej výživu. Všetky výdavky spojené s narodením dieťaťa musela navrhovateľka hradiť sama (napr. detská postieľka, kočík, autosedačku, výbavička). V deň zápisu otca do rodného listu, rodičia maloletej uzavreli dohodu, že otec bude platiť k rukám matky výživné na maloletú vo výške 100,- € mesačne. Od toho dňa však otec neprejavil žiaden záujem o maloleté dieťa, neposlal žiadne výživné.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z výpovede matky vyplynulo, že matka s maloletou býva v domácnosti svojej matky, s ktorou to majú podelené tak, že stará matka matka platí nájom a matka maloletej kupuje stravu, hygienické potreby. Stará matka maloletej ja zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom okolo 300,- € mesačne. Matka maloletej ďalej platí mesačne 18,90 € internet + televízia, 40,- € mesačne životná poistka, telefón približne 10,- €, cigarety 20,- až 25,- €. Maloletá J. je zdravá. Matka pravidelne zakupuje v lekárni krém proti zapareninám (7,60 € Bephanten, 5,25 € Sudocrem), probiotiká, Espumisan (4,03€). Matka má zvýšené výdavky na detskú stravu, dojčenskú vodu, keďže jej ešte varí zvlášť. Matka predložila súdu na nahliadnutie doklady o zakúpení výbavičky pre dieťa, ako aj doklady preukazujúce ďalšie výdavky vynaložené v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa, napr.: kočiar zakúpený v bazári 120,- €, náušnice 68,- €, detská stolička 27,60 €, autosedačka 47,40 €, nosidlo 20,10 €, drevená postieľka 52,20 €, matrac 7,60 €, chodítko 28,- €, trojdielny komplet do postieľky 13,20 €, vanička 8,- €, náklady na oblečenie a hračky, vakcína dve dávky, pričom jedna dávka stála 44,64 €, odsávačka 15,- € a podobne. Matka ďalej uviedla, že otec maloletej ničím neprispel ani pred pôrodom, ani doteraz neplatí výživné. Otec maloletú nikdy nevidel, nikdy ju nenavštívil, nepozná ju a vôbec sa o ňu nezaujíma.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že okrem maloletej J. má vyživovaciu povinnosť aj k 9-ročnému synovi J., ktorý so svojou matkou žije vo Viedni. Výživné nemal určené slovenským súdom, s matkou maloletého uzavrel dohodu na tamojšom mestskom magistráte a to tak, že od 01.06.2014 platí výživné na syna vo výške 40,- € mesačne. V potvrdení o rodičovskej dohode, spísanom v nemeckom jazyku, ktoré otec predložil súdu na nahliadnutie, bolo uvedené, že otec má mesačný príjem vo výške 350,- €. Otec ďalej uviedol, že momentálne nepracuje, predtým pracoval ako taxikár asi osem rokov, posledné dva roky túto prácu nevykonáva. Momentálne pracuje len príležitostne, nemá pravidelný príjem. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nie je evidovaný, keďže bol pre nespoluprácu dvakrát vyradený. Otec toho času býva v domácnosti svojej matky. Jeho matka má 74 rokov a je chorá, je potrebné jej pomáhať, čím je otec obmedzený pri hľadaní zamestnania. S mamou bývajú v prenajatom 2-izbovom byte. Mesačne zaň platia 300,- €. Jeho mama poberá dôchodok asi vo výške 400,- €. Matka platí nájom a otec maloletej prispieva na nákupy. Otec maloletej si mesačne dobíja kredit na mobilnom telefóne asi vo výške 20,- €, na cigarety minie asi 30,- až 40,- €. Otec ďalej uvádza, že má viacero starších dlhov a exekúcií, ktoré nespláca, keďže nemá z čoho. Otec uviedol, že s matkou maloletej Nely sa naposledy videl na matrike, keď bol podpísať otcovstvo. Matke navrhol, že bude platiť 40,- €, matka však požadovala 100,- €. Otec doposiaľ neplatil výživné, lebo čakal na rozhodnutie súdu. Otec tiež uviedol, že z prvého manželstva má tri dospelé deti a nikdy nebol problém s tým, žeby neplatil výživné.
Otec na záver uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená matke do osobnej starostlivosti a on bol zaviazaný výživným vo výške 40,- € mesačne. Otec je ochotný zaplatiť výživné od narodenia maloletej, s tým, aby mu súd povolil splátkový kalendár.
Kolízny opatrovník, cestou poverenej zamestnankyne, vo svojej výpovedi doporučil, aby maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti matke a navrhol pri určení výšky výživného zohľadniť primerané potreby dieťaťa, ako aj možnosti otca.
Z rodného listu maloletej J. W. mal súd preukázané, že jej rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 07.07.2014, z prešetrenia pomerov u mal. J. vyplynulo, že maloletá býva so svojou matkou u starej matky, bývajú v trojizbovom byte, kde má maloletá vytvorené vhodné podmienky. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Otec maloletej býva v Spišskej Novej Vsi, je dobrovoľne nezamestnaný, rozvedený. Býva v prenajatom byte so svojou matkou. Je ústretový rodičovskej dohode o výživnom na mal. Nelu s tým, že bude platiť výživné po 40,- € mesačne a dĺžne výživné splácať v splátkach po 20,- €.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka maloletej nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je toho času poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a prídavku na dieťa vo výške 23,52 €. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
Otec maloletej podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.11.2010 do 19.12.2010, toho času nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ išlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť, otec o maloletú neprejavil dosiaľ žiaden záujem. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletú riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dcéru. Dcéru ma v celodennej starostlivosti.
Otec maloletej podľa oficiálnych potvrdení nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Otec je nedobrovoľne nezamestnaný, s tým, že príležitostne si zarába na brigádach. Otec neuviedol, žeby jeho zdravotný stav nedovoľoval vykonávať pravidelné zamestnanie. Otec neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nemohol pracovať. Otec, napriek ním deklarovanej finančnej núdzi, spotrebuje na cigarety mesačne 30,- až 40,- €.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy potreby maloletej odôvodnené jej vekom a zdravotným stavom, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú vo výške 60,- €.
Súd určil výživné pre maloleté dieťa spätne, odo dňa narodenia maloletej, t.j. od XX.XX.XXXX. Súd aj v tomto prípade hodnotil schopnosti, možnosti a zárobkové pomery otca, potreby dieťaťa, záujem otca o dieťa. Otec o maloleté dieťa po jeho narodení vôbec neprejavil záujem, ako ani o jeho potreby, všetko ponechal na matku maloletého. Neplatenie výživného odôvodnil tým, že čakal na rozhodnutie súdu, napriek tomu, že musel mať vedomosť, že je povinný platiť výživné a teda, že aj dieťa musí mať uspokojené potreby, bez ohľadu, či je rozhodnuté o povinnosti platiť výživné. Súd pri rozhodovaní o platení výživného spätne od narodenia dieťaťa vychádzal z vyjadrenia otca, ktoré urobil pred kolíznym opatrovníkom, ako aj na súdnom pojednávaní, o tom, že je ochotný splácať výživné od narodenia maloletej J.. Avšak súd rozhodol toto neponechať na dobrovoľnosti otca, vzhľadom na jeho postoj k plateniu výživného pred rozhodnutím súdu.
Súd zároveň oboch rodičov upovedomil o ustanovení § 26 ZoR, že, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.