Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_7C-74-2014.pdf
PDF · 68.92 KB
No categories available
7C/74/2014
Uznesenie
Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcov: 1/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX a 2/ P.. P. L., F.., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 389, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: Mgr. Pavel Gavorník, advokát, Trnava, Hornopotočná 18, proti žalovanej: Erika L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, v tomto prípade o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia, takto :
rozhodol:
Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu 01. 07. 2014 žalobcovia 1/ a 2/ žiadali, aby súd určil, že pozemok parcela registra " C " č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, evidovaný na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Liesek, patrí do dedičstva po poručiteľovi U. Garekovi, nar. XX. XX. XXXX, zosnulom dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Liesek 389. Žalobu odôvodnili tým, že hoci je žalovaná evidovaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka uvedeného pozemku, tento zápis onie je v súlade s právnym stavom, pretože skutočným vlastníkom pozemku bol neb. Jozef Garek - ich právny predchodca, ktorý pozemok nadobudol vydržaním.
Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej zakáže nakladať s uvedeným pozemkom a to najmä ho založiť, previesť vlastnícke právo k nej na tretiu osobu, zaťažiť ju vecným bremenom a vykonávať na nej akékoľvek stavebné práce s výnimkou bežných udržiavacích prác. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva z ich obavy, že v prípade nakladania žalovanej ( podľa názoru žalobcov nepravého dediča ) s pozemkom, nebude možné v prípade preukázania dôvodnosti žaloby vykonať rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. výkon súdneho rozhodnutia môže byť sťažený a právne vzťahy medzi účastníkmi konania v súvislosti s pozemkom sa môžu značne skomplikovať v prípade eventuálnej realizácie výstavby na pozemku zo strany žalovanej.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len " OSP " ) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 75 ods. 2 prvá veta OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Súd, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a so žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný.
Jednou z podstatných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že žalobcovia nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidia v tom, že žalovaná, ktorý je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, by mohla pozemok previesť, resp. zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom. Ako ďalší dôvod, ktorým odôvodnili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je, že by žalovaná na pozemku mohla realizovať výstavbu, čím by sa podľa žalobcov značne skomplikovali právne vzťahy medzi účastníkmi. Čo sa týka prvého dôvodu, ktorým žalobcovia odôvodnili návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ sa žalobcovia obávajú, že žalovaná prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, nakoľko predovšetkým tým v návrhu odôvodnili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nie je nevyhnutný zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia. Žalobcovia majú totiž možnosť požiadať príslušný okresný úrad, ktorý vedie kataster nehnuteľností, o zápis poznámky na list vlastníctva, že je ohľadne tohtopozemku začaté súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam ( § 44a OSP ). Potom v prípade, že by žalovaná počas tohto konania nakladala s pozemkom, ktorý je predmetom žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a za predpokladu, že by žalobcovia boli v tomto konaní úspešní, podľa § 159a OSP by právoplatný rozsudok v tejto veci bol záväzný aj pre osoby, ktoré nadobudli vecné práva v čase, keď už v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o prebiehajúcom konaní. Súd je toho názoru, že účel, ktorý žalobcovia chcú dosiahnuť predbežným opatrením súdu, t.j. predovšetkým zabrániť prevodu nehnuteľnosti, možno dosiahnuť zápisom tejto poznámky do katastra nehnuteľností, aj bez nariadenia predbežného opatrenia. Čo sa týka druhého dôvodu, t.j. obavy žalobcov z výstavby na uvedenom pozemku žalovanou, tu žalobcovia ani bližšie nekonkretizovali, akým spôsobom by výstavba na predmetnom pozemku mala značne skomplikovať právne vzťahy medzi nimi a tiež ani netvrdili, že by žalovaná doposiaľ podnikla nejaké reálne kroky smerujúce k výstavbe na pozemku. Za týchto okolností súd konštatuje, že neexistuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktoré by súd mal nariadiť predbežné opatrenie a preto návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 7C/87/2010
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).