Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-155-2013.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: T. B. A. A..P..U.., C. X, XXX XX K.ava, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: B. C., nar. 1X.X.XXXX, Z.R. XX, XXX XX Š., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Simonou Nagyovou, súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie sumy 212,41 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 212,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % p.a. z dlžnej sumy 212,41 eur od 1.9.2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu v časti príslušenstva zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 82,09 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu , a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 30.08.2011 domáhal zaplatenia sumy 212,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne z dlžnej sumy 212,41 eur od 1.9.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Tatra banka a.s. poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému povolené prekročenie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 5000,-Sk. Žalovaný po poskytnutí prečerpania na účte nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte. Právny predchodca žalobcu v súlade s ust. 2.5.1. Všeobecných podmienok Tatra banky a.s. k zmluve o bežnom účte zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa žalovaného dostal do nepovoleného prečerpania. Na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal do 31.8.2007, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, čím sa dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu v súlade s ust. bodu 4.3.4. písm. b) Všeobecných podmienok Tatra banky a.s. k zmluve o bežnom účte odstúpil od zmluvy o bežnom účte zrušil účet pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou o bežnom účte.
Vo veci bol dňa 12.10.2012 pod sp. zn. XRo/XXX/XXXX vydaný platobný rozkaz. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením podľa § 173 ods. 2 O.s.p.
zrušil. Následne bol žalovanému ustanovený opatrovník pre konanie a to pracovníčka Okresného súdu Pezinok.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 10.7.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk zo dňa 28.10.2006, oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o odstúpení pohľadávky, obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 28.10.2006 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších služieb k tomuto účtu. V zmysle bodu 4.3.4. písm. b) a bodu 4.3.8. Všeobecných obchodných podmienok Banky odstúpil od Zmluvy a zároveň dňa 14.12.2009 zrušil účet vedený v banke, pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou.
Podľa bodu 4.3.4 písm b) Všeobecných obchodných podmienok banky, Banka má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do jedného mesiaca.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v omeškaní.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, (účinné v čase uzatvorenia zmluvy) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Bez ohľadu na to, že
zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), s poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že v prípade zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), jedná sa, ako už bolo uvedené vyššie, o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím je založený občianskoprávny charakter daného zmluvného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi do úvahy (1. Zákon o ochrane spotrebiteľa, 2. Občiansky zákonník a 3. Obchodný zákonník) tak v prípadoch naznačených vyššie panuje ten pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (Zákon o ochrane spotrebiteľa) a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občiansky zákonník nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Súd vyzval žalobcu na úpravu petitu, kde žalobca súdu uviedol, že zmluva o bežnom účte nebola ako zmluvný typ- spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 v tom čase platného a účinného z.č. 40/1964 Zb. Podotýkam, že výpočet spotrebiteľských zmlúv v ust. 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007 má taxatívny charakter, pretože presne stanovuje skupinu zmlúv, ktoré bolo možno považovať za spotrebiteľské.
Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, tieto uplatňoval navrhovateľ vo výške 14,75% ročne. V takomto rozsahu žaloba však nemohla byť dôvodná, pretože medzi účastníkmi išlo o vzťah spotrebiteľský. Ten ako taký podlieha právnej ochrane zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 634/1992 Zb., účinný v čase uzavretia zmluvy), Občianskemu zákonníku (nie Obchodnému), ako aj smernici EÚ o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakazujú neprimeranú výšku úrokov z omeškania ako sankciu spojenú s omeškaním platenia dlhu. Neprimeranou je výška, ktorá presahuje výšku určenú zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho nariadenia k nemu. Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka neumožňuje nevýhodnejšie dojednanie, než aké upravuje Občiansky zákonník a ten považuje vyššie úroky z omeškania, než aké upravuje nar. vlády č. 87/1995 Z.z. za neprípustné.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tak platne vznikol právny vzťah na základe § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Práva a povinnosti zmluvných strán upravovali všeobecné obchodné podmienky, kde sa žalovaný zaviazal dodržiavať kladný zostatok minimálne vo výške splatných poplatkov v zmysle Sadzobníka za služby poskytované bankou. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil vznikol mu na účte nepovolený debetný zostatok, ktorý aj napriek výzve žalobcu nevyrovnal. Žalobcovi tým vzniklo podľa bodu 4.3.4.písm. b) všeobecných podmienok právo na odstúpenie od zmluvy a za zaplatenie nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov vo výške 212,41 eur. V čase omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu titulom nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov predstavoval úrok z omeškania 8,5% ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS predstavoval 4,25%). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď navrhovateľovi priznal úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,5% ročne a vo zvyšnej časti nad priznanú výšku úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur a odmenu advokáta v sume 65,69 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava veci podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky ....................................................................................................19,92 eur,
- písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu podľa § 13a ods. 1 písm.c/ vyhlášky........................................................ 19,92 eur,
- vrátane 20% DPH ,
- režijný paušál 2x 7,42 eur, + 20%DPH,
Odmena advokáta, režijné paušály s DPH.................65,59 eur.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V zmysle citovaného ustanovenia je povinný žalovaný zaplatiť náhradu trov konania žalobcu na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 30.08.2011 domáhal zaplatenia sumy 212,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne z dlžnej sumy 212,41 eur od 1.9.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1
O.s.p.).