Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cob-56-2013.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Bencovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Lindner Mobilier, s.r.o., so sídlom v Maduniciach, Družstevná 7, IČO: 36 245 119, právne zast.: advokátska kancelária Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 30, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: BK Construction, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Dopravná 19, IČO: 36 269 115, o zaplatenie sumy 37.131,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/130/2011-334 zo dňa 01.03.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/130/2011-334 zo dňa 01.03.2013 p o t v r d z u j e.
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 20.5.2011, doplnenou podaním zo dňa 25.6.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 37.801,15 Eur s príslušenstvom z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 10.2.2010 a následne nezaplatených faktúr za vykonanie diela.
Okresný súd v Piešťanoch napadnutým rozsudkom č. k. 7Cb/130/2011-334 zo dňa 01.03.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 37.131,16 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8099,93 Eur a vo výške 0,05% denne zo sumy 35.992,94 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, vo výške 0,05% denne zo sumy 745,88 Eur od 13.11.2010 do zaplatenia, vo výške 0,05% denne zo sumy 392,34 Eur od 08.03.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo dňa 10.2.2010, predmetom ktorej bola dodávka a montáž interiérového zariadenia nábytkom a interiérových dverí v rozsahu podľa prílohy č. 1 - špecifikácia diela. Žalobca evidoval v čase podania žaloby nezaplatené faktúry a to zálohovej faktúry č. 2010005, kde nezaplatený zostatok tvorí 745,88 Eur, faktúry č. 20107066, kde nezaplatené zádržné predstavuje 10.958,69 Eur, faktúry č. 20107076 - zádržné vo výške 2362,54 Eur, faktúry č. 20107077 - zádržné vo výške 11.689,47 Eur, faktúry č. 20107085 - zádržné vo výške 9602,42 Eur, faktúra č. 20107091 zádržné vo výške 1379,82 Eur. Žalobca teda evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 37.131,16 Eur.
Dňa 10.06.2010 zmluvné strany uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, v ktorom si dohodli cenu za dielo v celkovej výške 359.523,82 Eur bez DPH. Dohodli sa, že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi zálohu na rozdiel medzi cenou za dielo aktualizovanou v tomto Dodatku č. 1 (359.523,82 Eur bez DPH) a cenou za dielo v pôvodnej zmluve (321.956,10 Eur bez DPH) vo výške 90 % z ceny rozdielu s DPH. Splatnosť zálohy je 14 dní od podpisu tohto Dodatku č. 1. Celková výška zálohovej platby bola 40.235,03 Eur vrátane DPH.
Dňa 10.06.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č.2010005 splatnú dňa 24.06.2010 na sumu 40.235,03 Eur. Z tejto faktúry žalovaný nezaplatil zostatok vo výške 745,88 Eur. Dňa 02.07.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201070085, ktorá sa stala splatnou dňa 15.08.2010 na sumu 1824,46 Eur, z ktorej nebol zaplatený zostatok vo výške 392,34 Eur a zároveň bolo odpočítané zádržné vo výške 9602,42 Eur, ktorého zaplatenie žalobca si uplatňuje v návrhu. Dňa 14.05.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č.201070066 splatnú dňa 28.06.2010 na sumu 2082,15 Eur, v ktorej bolo odpočítané zádržné vo výške 10.958,69 Eur, ktorého zaplatenie si žalobca nárokuje, dňa 31.05.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201070076 splatnú dňa 15.07.2010 na sumu 448,88 Eur, ktorá suma bola žalovaným zaplatená, avšak v tejto faktúre bolo odpočítané zádržné vo výške 2362,54 Eur, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha. Dňa 31.05.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č.201070077 splatnú dňa 15.07.2010 na sumu 2221,- Eur, v ktorej bolo odpočítané zádržné vo výške 11.689,47 Eur, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha a dňa 23.07.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201070091 splatnú dňa 05.09.2010 na sumu 696,56 Eur, v ktorej bolo odpočítané zádržné vo výške 1379,82 Eur, ktorého zaplatenia žalobca požaduje. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 71100023 na sumu 29.480,95 Eur titulom zmluvnej pokuty za 164 dní omeškania vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania.
Žalovaný uhradil žalobcovi na základe faktúry č. 2010002 dňa 23.03.2010 sumu 289.847,88 Eur, dňa 28.04.2010 sumu 34.967,98 Eur, dňa 10.05.2010 sumu 19.999,12 Eur, na základe faktúry č. 201005 dňa 16.09.2010 sumu 19.489,15 Eur, dňa 23.09.2010 vo výške 3000,-Eur, dňa 06.10.2010 vo výške 12.000,-Eur, dňa 12.11.2010 vo výške 5000,-Eur, na základe faktúry č. 20107066 dňa 16.09.2010 sumu 2082,15 Eur, na základe faktúry č. 20107076 dňa 16.09.2010 sumu 448,88 Eur, na základe faktúry č. 20107077 dňa 16.09.2010 sumu 548,81 Eur, na základe faktúry č. 20107085 dňa 11.11.2010 sumu 462,12 Eur, dňa 13.01.2011 sumu 300,- Eur, dňa 14.06.2011 sumu 70,- Eur, dňa 13.09.2011 sumu 500,- Eur, dňa 07.03.2012 sumu 100,-Eur, na základe faktúry č. 20107091 dňa 16.09.2010 sumu 696,56 Eur, na základe faktúry č. 20107097 dňa 16.09.2010 sumu 976,99 Eur.
Prvostupňový súd skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný zaplatil 90% z ceny diela, pričom všetky platby žalovaného žalobca preukázal výpismi z účtov. Sporná bola však skutočnosť, že žalovaný z 90% ceny diela nezaplatil sumu 1138,22 Eur, ktorá pozostávala z fakt.č.2010005 na sumu 745,88 Eur a fakt.č.20107085 na sumu 392,34 Eur ako aj zádržné vo výške 35.992,94 Eur. Celkovo teda žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 37.131,16 Eur. Zádržné vo výške 35.992,94 Eur bolo žalovanému vyúčtované fakt.č.201070092 splatnou 05.09.2010, pričom toto zádržné bolo zložené ako banková záruka vo výške 10% z ceny diela z dôvodu prípadnej reklamácie vád diela zo strany žalovaného.
Prvostupňový súd skonštatoval, že žalobca síce nevykonal a neodovzdal dielo v súlade s dohodnutým časovým harmonogramom, avšak z dôvodu na strane žalovaného, ktorý nevykonal potrebnú súčinnosť a na ktorú bol žalovaný zo strany žalobcu viackrát upozorňovaný, čo znamená, že žalobca sa dostal do omeškania vinou žalovaného.
Pokiaľ ide o vady diela ktoré mal žalovaný reklamovať, prvostupňový súd skonštatoval, že žalovaný síce u žalobcu reklamoval vady diela, avšak jednalo sa o jedny kúpeľňové dvere, pričom ďalšie dvere ktoré reklamoval žalovaný neboli dodané žalobcom. Reklamácia bola zo strany žalobcu vybavená nastavením dverí. Prvostupňový súd skonštatoval, že dielo zo strany žalobcu bolo odovzdané žalovanému bez vád resp. vady boli odstránené žalobcom a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na vrátenie zádržného vo výške 35.992,94 Eur.
Prvostupňový súd skonštatoval, že nárok žalobcu bol oprávnený v plnej výške a tento mu priznal a zároveň mu priznal aj úroky z omeškania ktoré boli dohodnuté v zmluve v článku XIV. bod 3 zmluvy.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dňa 18.3.2013, v ktorom namietal, že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k vadám, prvostupňový súd dospel vykonaním dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vady ktorých sa mal prvostupňový súd dopustiť spočívali v tom, že prvostupňový súd nepostupoval v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. a neuviedol ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Týmito otázkami sa nezaoberal v priebehu celého prejednania veci a riešil ich až pri vyhlásení rozsudku v rámci jeho odôvodnenia.
Nesprávne skutkové zistenia zo strany prvostupňového súdu spočívali v tom, že prvostupňový súd vyhodnotil posledné čiastkové odovzdanie diela dňa 23.7.2010 ako odovzdanie celého diela, ďalej vyhodnotil omeškanie žalobcu ako dôsledok neposkytnutia dostatočnej súčinnosti zo strany žalovaného pri vykonaní diela, vyhodnotil uplatnené vady diela žalovaným ako nepreukázané a na uvedené nezohľadnil uplatnenie nákladov pri odstraňovaní vád diela a s ním súvisiace uplatnenie zmluvnej pokuty za omeškanie diela s odstránením vád diela a nesprávne vyhodnotil, že zápočty resp. uplatnenie kompenzačných námietok žalovaného nespĺňali formálne predpoklady a požiadavky, aby boli zohľadnené prvostupňovým súdom.
Nesprávne posúdenie veci zo strany prvostupňového súdu spočívalo v tom, že prvostupňový súd pri posudzovaní nároku žalobcu nezohľadnil skutočnosť, že tento jeho nárok zanikol v plnom rozsahu v dôsledku jednostranných zápočtov vykonaných žalovaným resp. v dôsledku uplatnenia kompenzačných námietok žalovaného.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o námietku zániku nároku žalobcu v dôsledku započítania a kompenzačnej námietky, krajský súd konštatuje, že žalovaný si prvý a druhý zápočet uplatnil z titulu zmluvnej pokuty a nákladov na odstránenie vád diela, avšak k takémuto započítaniu zo strany žalovaného nemohlo dôjsť, keďže žalobca sa dostal do omeškania z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalovaným, teda vinou žalovaného. Prvostupňový súd správne konštatuje, že hoci žalobca nevykonal a neodovzdal dielo v súlade s dohodnutým časovým harmonogramom, bolo to z dôvodu prekážok ktoré boli na strane žalovaného a pre nedostatok súčinnosti zo strany žalovaného, čo bolo preukázané jednak e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, ako aj listami ktoré zaslal žalobca žalovanému. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal právo na započítanie zmluvnej pokuty ktorú si vyčíslil za 164 dní omeškania žalobcu s odovzdaním diela v zmysle článku XVI. bod 3 zmluvy o dielo.
Prvostupňový súd skonštatoval, že neuznal ani započítanie pohľadávky zo strany žalovaného z titulu vyúčtovania nákladov spojených s odstránením vád, keďže žalobca argumentoval, že vady ním dodaných dverí boli spôsobené priamym kontaktom vody s dverami a žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že žalobca dvere dodal s vadami.
Krajský súd konštatuje, že omeškanie žalobcu spôsobené vinou žalovaného vyplýva z dokumentov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli na č.l.115 a 124, z ktorých vyplýva, že došlo zo strany žalobcu k prerušeniu vykonávania diela z dôvodu, že neboli odsúhlasené vzorové miestnosti ACOR, že žalobca nemal k dispozícii platnú projektovú dokumentáciu k vykonávaniu diela, platný výkaz/ výmer so špecifikáciami prevedenia rozmerov povrchov a že neboli odsúhlasené úpravy rozmerov na základe čiastočného zamerania a stavba nebola pripravená na kompletné zameranie diela. Jednalo sa o e-mailovú komunikáciu z 18.3.2010 a 22.3.2010. Okrem toho v tejto e-mailovej komunikácii je skonštatované, že žalovaný neuhradil zálohovú platbu splatnú 24.2.2010, ako aj z listov zaslaných žalobcom na adresu žalovaného dňa 3.5.2010 a 10.5.2010 vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému prerušenie vykonávania diela do doby odstránenia prekážok a dodania potrebných dokumentov zo strany žalovaného, ako aj úhrady zálohovej platby splatnej 24.2.2010.
Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že námietka započítania pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty nie je spôsobilá na započítanie, pretože k omeškaniu žalobcu došlo vinou žalovaného. Rovnako nebolo možné ani započítať pohľadávku nákladov súvisiacich s odstraňovaním vád diela, pretože išlo o pohľadávku spornú a nebolo jednoznačne preukázané, že k vadám diela došlo chybou zo strany žalobcu resp. žalovaného a žalovaný nepredložil prvostupňovému súdu žiadny relevantný dôkaz, že vady diela spôsobil žalobca.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa skutočnosti, že prvostupňový súd vyhodnotil posledné čiastkové odovzdanie diela dňa 23.7.2010 ako odovzdanie celého diela, krajský súd konštatuje, že písomné odovzdanie diela tak ako to určila zmluva o dielo je možné považovať za administratívny právny úkon, ktorým obe strany potvrdzujú, že dielo bolo zhotoviteľom vykonané a prevzaté objednávateľom. Posledným preberacím protokolom o odovzdaní diela došlo k prechodu vlastníckeho práva k nemu na žalovaného. Tým, že objednávateľ dielo v celom rozsahu užíva, došlo z jeho strany k faktickému prevzatiu diela. Formalistický výklad odovzdania a prevzatia diela by v každom prípade zvýhodňoval objednávateľa, ktorý by mohol odďaľovať podpísanie preberacieho protokolu, hoci dielo už užíva. Vznik nároku na zaplatenie ceny diela posúdil prvostupňový súd od momentu vykonania diela žalobcom. Okrem toho v článku IX. zmluvy o vykonaní diela bod 2 vyplýva, že cena za dielo bude platená po častiach a to na základe mesačných výkazov prác zhotoviteľa a vo výške zodpovedajúcej rozpočtu a prácam schváleným v jednotlivom výkaze TDO; tento výkaz spolu s rekapituláciou celkových nákladov diela ku
dňu vystavenia príslušnej faktúry bude tvoriť vždy prílohu príslušnej faktúry zhotoviteľa. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dielo bolo vykonávané priebežne a jeho jednotlivé časti boli odovzdávané na základe preberacích protokolov. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov (preberacích protokolov), ako aj z výpovedí vypočutých svedkov Ing. J. E. a Ing. H. N.. Okrem toho bolo preukázané, že pri poslednom čiastkovom preberacom protokole vystavenom na konci júla 2010 bola žalovanému zaslaná aj záverečná faktúra.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval v konaní v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho došlo k vadám konania pred prvostupňovým súdom, odvolací súd uvádza, že prípadné porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nemá žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom, keď prvostupňový súd vykonával dokazovanie výsluchmi svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať a na záverečnom pojednávaní prvostupňový súd zhrnul všetky skutočnosti a vyzval účastníkov, aby taktiež predniesli svoje záverečné návrhy.
Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné), možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá sama o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť. Nedodržaním procesného postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany prvostupňového súdu nebola týmto súdom účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, keď procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.