Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-10-2023.pdf
PDF · 101.62 KB
Case nature
Subarea
8CoP/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Benačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: K., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, 010 01 Žilina, deti rodičov - matky: C. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt P. E. XXXX/X, XXX XX X., t. č. bytom Q. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Gíreth, advokátkou so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, IČO: 42 349 214, a otca: K. O., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt Q. XXXX/X, XXX XX D., t. č. bytom C. XXX, V., XXX XX V. G. V., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/198/2022-125 zo dňa 29. novembra 2022, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu v poradí druhom výroku o povinnosti otca platiť výživné a v poradí treťom výroku, ktorým súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol, potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 30P/198/2022-125 zo dňa 29. 11. 2022 maloletého K. a E. zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého K. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletú E. vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom nariadenia rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Platnosť neodkladného opatrenia súd obmedzil na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 02. 11. 2022 sa matka maloletých detí domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v rámci ktorej sa domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého K. výživným v sume 200,- eur mesačne s na výživu maloletej E. výživným v sume 200,- eur mesačne. Matka sa zároveň domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi. V podanom návrhu sa matka domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého K. výživným v sume 200,- eur mesačne a na výživu maloletej E. v sume 200,- Eur mesačne a zákazu styku otca s maloletými deťmi. 3. Matka návrh odôvodnila tým, že sa o maloleté deti osobne stará, okrem rodičovského príspevku a prídavku na deti nemá iný príjem a otec sa odmieta podieľať na financovaní výdavkov spojených s výživou maloletých detí. V roku 2021 začal otec detí nadmerne požívať alkoholické nápoje, prestal sa zaujímať o deti. Otec výživné na maloleté deti neplatí, výživu maloletým deťom neposkytuje ani vecnými plneniami, dlhodobo jej odmieta dať peniaze, či už na nákup potravín pre deti, ale aj iných potrebných vecí týkajúcich sa maloletých detí. Vzťah medzi ňou a otcom je napätý, otec ju viackrát fyzicky napadol, aj pred maloletými deťmi. V minulosti ju vyhadzoval aj so synom z bytu, v ktorom spoločne v tom
čase bývali. Otec neustále opakuje, že s nimi odmieta žiť, chce, aby odišla, pritom mu je jedno kam. S deťmi prakticky čas netrávi, takmer vôbec sa im nevenuje. Psychicky ju deptá, týra, neustále ju atakuje urážkami, a to aj pred maloletými deťmi. Maloleté deti tento stav už vnímajú. Otcova agresivita voči nej sa stupňuje, dokonca sa prenáša aj na maloleté deti, ktoré z neho majú strach, sú vzdorovité a nervózne. Otec bežné situácie s deťmi nezvláda, preto ho nenecháva bežne samého s deťmi bez dozoru. Otec celkovo nemá záujem o deti, nestará sa o ne. 4. Vlastné výdavky matka vyčíslila na sumu 267,50 eur mesačne, na mal. K. na sumu 333,33 eur mesačne, rovnako na mal. E., bez výdavkov na bývanie, ktoré toho času platí otec, preto žiadala pri určovaní výživného zohľadniť aj výdavky na bývanie, ktoré jej v budúcnosti budú vznikať. Od septembra 2023 začne mal. K. chodiť do materskej školy, s čím budú spojené ďalšie výdavky. Nakoľko nemá žiadnu istotu či a dokedy bude môcť s maloletými deťmi zotrvať v prenajatom byte, v ktorom spoločne žila s otcom a z akých finančných prostriedkov bude financovať výdavky na potreby maloletých detí, keďže jej príjem na to nestačí a otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplní, je nevyhnuté, aby bola bezodkladná úprava. 5. Otec sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril. 6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca sa otec vyjadril, že uhrádza výživné vo výške 200,- eur matke na účet, v čase spolužitia uhrádzal všetky náklady na domácnosť, oblečenie, hračky, energie. S deťmi chce udržiavať kontakt, má s nimi dobrý vzťah. Nesúhlasil so zákazom styku s maloletými deťmi, chce s nimi udržiavať vzťah. Súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, chce sa s deťmi stretávať počas víkendov, Vianočných sviatkov a letných prázdnin. Výživné navrhol vo výške 100,- eur na každé dieťa. Matka uviedla, že náklady spojené s bývaním uhrádza partner naďalej, pred mesiacom kúpil deťom pyžamá, papučky, hračky, 12. 11. 2022 jej na účet zaslal 200,- eur. 7. O návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1, 2, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 366 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o rodine“). 8. Po preskúmaní návrhu matky, správy kolízneho opatrovníka a vyjadrenia otca pri šetrení pomerov dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, preto úprava práv a povinností je v záujme maloletých detí. Aktuálne starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, v starostlivosti ktorej kolízny opatrovník nezistil nedostatky. Otec pri šetrení pomerov v rodine súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, preto súd maloleté deti neodkladným opatrením zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. 9. Pri určení nevyhnutného výživného súd vychádzal zo zistenia, že matka je poberateľka rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, otec je zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 1.172,81 eur. Rodičia sa na výške výživného nedokázali dohodnúť. Otec navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa. Vychádzajúc z uvedeného súd, majúc zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné vo vyššej výške ako je minimálne výživné, avšak v nižšej miere ako žiadala matka vo svojom návrhu, určil výživné na maloleté deti vo výške 100,- eur na každé z detí, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Súd zároveň poukázal na to, že vo veci samej bude podrobne skúmať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, z ktorých bude vychádzať pri určení výživného rodičovi, ktorému nebudú deti zverené do starostlivosti. 10. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol, nakoľko nemal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy zákazu styku otca s maloletými deťmi. Matka návrh na zákaz styku odôvodnila najmä nezhodami medzi rodičmi a útokmi (fyzickými aj psychickými) otca voči jej osobe, pričom ani kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by otec maloleté deti ohrozoval alebo mohol ohroziť na zdraví. Na základe uvedeného súd nevidel dôvod na úplné obmedzenie styku otca s maloletými deťmi.
11. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletých detí odvolanie. 12. V odôvodnení namietala výšku výživného určenú súdom prvej inštancie. Poukázala na výdavky, ktoré sú spojené s uspokojovaním potrieb detí, jej výdavky a jej príjem, ktorý predstavuje len rodičovský príspevok v sume 280,- eur mesačne a prídavky na deti v sume 51,76 eur mesačne. Vo výdavkoch pritom nie sú zahrnuté výdavky na bývanie, ktoré toho času platí otec. Pri výpočte výživného je preto potrebné zohľadniť aj výdavky na bývanie, ktoré jej v budúcnosti budú vznikať. Od septembra 2023 začne mal. K. chodiť do materskej školy, s čím budú spojené ďalšie výdavky. Výživné vo výške 100,- eur je teda na uspokojovanie potrieb detí nedostačujúce.
13. Namietala tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že jej príjem je oveľa nižší ako príjem otca, že sa o obidve maloleté deti osobne stará a nemá ich kde nechať, teda nemá možnosť sama zarobiť peniaze, aby uspokojila ich potreby. 14. Matka zároveň predložil rozkaz Okresného úradu Čadca o uložení sankcie za priestupok zo dňa 18. 07. 2022 č. spisu OU-CA-OVVS-2022/009252-002, ktoré preukazuje agresívne správanie sa otca. Otec ju fyzicky napadol pred maloletými deťmi, s potrebou lekárskeho ošetrenia. Otec sa správa agresívne aj voči maloletým deťom, pravidelne bije maloletého K., v ktorej súvislosti žiadala o vyžiadanie si lekárskej správy od pediatričky maloletého MUDr. P.). Otec sa k deťom správa necitlivo a nevypočítateľne, maloleté deti majú z otca strach, sú v jeho prítomnosti vzdorovité a nervózne. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej tvrdenia týkajúce sa správania otca voči nej a maloletým deťom, ktoré odôvodňujú zákaz styku otca s maloletými deťmi. Otec jej nadáva a fyzicky ju napáda aj pred maloletými deťmi, ktoré jeho útoky vnímajú a vyvolávajú v nich plač, stres a problémy so zaspávaním. Takéto správanie sa otca voči nej a ich deťom nevytvára zdravé rodinné prostredie pre výchovu a vývin maloletých detí a je v rozpore so záujmami maloletých detí. Za daných okolností je v najlepšom záujme maloletých detí, aby súd zakázal styk maloletých detí s otcom.
15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol len, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, k dôvodom odvolania sa nevyjadril.
16. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.
17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v celom rozsahu (§ 65, § 66 C. m. p.) a toto v napadnutej časti (v poradí druhom výroku o povinnosti otca platiť výživné na mal. deti a v poradí treťom výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti) podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
19. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konaní podľa Civilného mimosporového poriadku aj v prípade ak to vyžaduje verejný záujem (§ 325 ods. 1 C. s. p., § 361 C. m. p.). Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie), pričom práve záujmom maloletého dieťaťa je v danom prípade odôvodnená potreba nariadenia neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby sa osvedčili dôvody na jeho nariadenie, t. j. potreba neodkladnej úpravy pomerov. Súd sa obmedzí na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov.
20. Matka maloletých detí sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo veci samej, v rámci ktorého návrhu žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s uložením povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne, zároveň žiadala zakázať styk otca s maloletými deťmi.
21. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že úlohou inštitútu neodkladného opatrenia v prejednávanej veci by malo byť zabezpečenie efektívnosti základného konania (konania o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom) súdnym zásahom do práv a povinností účastníkov konania do času, kým sa nevyriešia všetky potrebné právne otázky v konaní vo veci samej. V takom prípade je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ je to vo vzťahu k prejednávanej veci potrebné.
22. Súd matke maloletých detí v časti osobnej starostlivosti o maloleté deti vyhovel, pokiaľ ide o uloženie povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti návrhu matky vyhovel len čiastočne, keď otcovi maloletých detí uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti vo výške 100,- eur mesačne. Odvolací súd sa s uvedeným rozhodnutím súdu prvej inštancie, považujúc toto za správne, stotožnil.
23. Pokiaľ matka v odvolaní poukázala na príjem otca a vyčíslené výdavky na maloleté deti (vrátane výdavkov na hračky, výlety, darčeky, oslavy, cestovné náklady), namietajúc neprimeranosť súdom určeného výživného a príjmu otca, odvolací súd konštatuje, že z ust. § 366 C. m. p. vyplýva, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie už presahuje rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Vychádzajúc z osvedčených pomerov rodičov, príjmu matky pozostávajúceho z rodičovského príspevku vo výške 280,- eur mesačne a prídavkov na deti vo výške 60,- eur mesačne, príjmu otca 1.172,81 eur, prihliadajúc na výdavky matky v súvislosti so zabezpečením nevyhnutnej starostlivosti o deti (základná strava, nevyhnutné výdavky na základnú hygienu, oblečenie a zdravotnú starostlivosť, a to s prihliadnutím na vek maloletých detí), ako aj hmotné plnenia poskytované otcom (zakúpenie pyžama, papúč, hračiek), považuje výšku výživného určeného súdom prvej inštancie za správnu. V súvislosti s poukazom matky na výšku príjmu otca odvolací súd konštatuje, že práve výška príjmu otca a absencia odvolania otca bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd akceptoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý výživné určil vo výške presahujúcej výšku minimálneho výživného, ktoré je povinný platiť každý z rodičov (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie v danom prípade nie je rozhodnutím konečným, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie a náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bude môcť súd vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletých detí.
25. Pokiaľ matka výšku súdom určeného výživného namietala aj s poukazom na výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti (napr. v súvislosti s nástupom mal. K. na základnú školu v septembri 2023), odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, nie stav, ktorý môže nastať v budúcnosti.
26. Ako vecne správne odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti zamietnutia návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd uvádza, že rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo podieľať sa na výchove dieťaťa, majú obaja rodičia, tak matka ako aj otec dieťaťa. Nielen rodič, ale aj dieťa má právo na starostlivosť od oboch rodičov, ktoré vyplýva z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchovu maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie si citových vzťahov je práve osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom. V záujme zdravého vývoja dieťaťa je preto nevyhnutné, aby si obaja rodičia vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva toho rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
stýkať sa s dieťaťom. Rodič, ktorému bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, nemôže druhému rodičovi brániť v styku s dieťaťom, práve naopak, je povinný vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Je rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí. Právo na výchovu, vrátane práva na styk rodiča s dieťaťom môže byť obmedzené a maloleté dieťa od rodiča odlúčené proti vôli rodiča len rozhodnutím súdu na základe zákona. Jedná sa o prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané, pričom ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu dovtedy neobmedzených rodičovských práv a povinností dotknutého rodiča, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt (§ 25 ods. 3 zákona o rodine). Jediným kritériom je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa.
27. Z obsahu spisu však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ani dôvodnosť a trvanie nároku, t. j. zákazu styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu spisu nevyplýva, že by stretávaním sa otca s maloletými deťmi bol ohrozený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých. I keď z obsahu spisu, ako aj odvolania matky vyplýva, že medzi rodičmi maloletých detí v minulosti došlo ku konfliktom, ktoré vyústili aj do zranenia matky maloletých detí, v konaní nebolo osvedčené, že by zo strany otca došlo aj k fyzickému ohrozeniu maloletých detí. Vzťah medzi rodičmi nemôže byť sám osebe dôvodom na zásah do styku toho- ktorého rodiča s dieťaťom. Pokiaľ matka v odvolaní uvádzala, že otec sa agresívne správa aj voči maloletým deťom a mal. K. pravidelne bije, žiadnu takúto skutočnosť vo svojom návrhu, ani pred kolíznym opatrovníkom neuvádzala a ani neosvedčila. Ak matka v odvolaní poukazovala na spôsobenú podliatinu maloletému otcom, tejto nič nebránilo pripojiť k odvolaniu správu z lekárskeho ošetrenia maloletého. Matka pritom v odvolaní ani nekonkretizovala kedy malo k ublíženiu maloletému otcom dôjsť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení naliehavej potreby zákazu styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd zároveň dodáva, že preverenie uvedených tvrdení matky, ako aj zisťovanie vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi bude rovnako predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s rozhodnutím súdu prvej inštancie, toto v napadnutej časti, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
29. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, keď vo vzťahu k výroku o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a výroku, ktorým určil trvanie neodkladného opatrenia, po jeho preskúmaní v tejto časti podľa § 65 C. m. p. nezistil pochybenie súdu prvej inštancie.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. nerozhodoval.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)