Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/194/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporcovi: Š. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 52,19 € s prísl., takto

rozhodol:

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 52,19 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 52,19 € od 24.7.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom uzavretej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Rozsudkom zo dňa 14.3.2013 súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 52,19 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 52,19 € od 24.7.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 € a iné trovy v sume 16,50 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozsudok, okrem zamietajúcej časti, nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2013. Navrhovateľ sa voči rozsudku súdu v jeho zamietajúcej časti odvolal, pričom v odvolaní okrem iného uviedol, že podľa čl. I. bod 6. VOP je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov obsahuje v časti D) Depozitné produkty - povolené prečerpanie na osobnom účte, bod 1.D.4 sankčnú úrokovú sadzbu vo výške 20% p.a. Navrhovateľ mal za to, že jeho nárok na sankčný úrok vo výške 20% p.a. je oprávnený a žiadal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20% ročne zo sumy 52,19 € od 24.7.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ si žiadal priznať náhradu trov konania tak, ako boli vyčíslené v pôvodnom návrhu zo dňa 17.8.2012 a náhradu odvolacieho konania v celkovej výške 29,08 € s DPH na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 16.4.2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť naplnenie zákonných podmienok pre priznanie navrhovateľovi žalobou uplatňovaného nároku v zamietajúcej časti preskúmavaného rozsudku. V odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, že sankčný úrok z omeškania právna úprava nepozná, skôr sa tento nárok približuje k zmluvnej pokute, o ktorej dojednaní zákon vyžaduje písomnú formu. Dojednanie zmluvnej pokuty obsahovo vyžaduje určenie ich výšky alebo aspoň spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom súkromného práva, ktorého účelom je donútiť dlžníka pod hrozbou

majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Podstatnou črtou zmluvnej pokuty je jej závislosť na existencii hlavného zabezpečovaného záväzku, rovnako ako aj jej sankčná povaha. Použitie zmluvnej pokuty si musia zmluvné strany výslovne dohodnúť a to v písomnej forme. V tejto dohode musí byť určená aj výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, treba opísať povinnosť ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa je v zmysle viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, po zrušení veci v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, vec opätovne prejednal v naznačenom smere a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 3.3.2008 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu uzavretá v súlade s ustanovením a nasl. . Súčasťou zmluvy boli v zmysle čl. VII. Bod 2 Obchodné podmienky, ktoré sa odporca zaviazal dodržiavať.

Z výpisu z účtu odporcu zo dňa 23.7.2009 navrhovateľ evidoval na účte odporcu debetný zostatok v sume 52,19.

Podľa čl. I. bod 6. Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko a.s. za poskytovanie bankových produktov a služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Banka má právo meniť sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny.

Sadzobník poplatkov obsahuje v časti D) Depozitné produkty - povolené prečerpanie na osobnom účte bod 1.D.5 sankčnú úrokovú sadzbu 20% p.a.

Podľa čl. III. bod 23 ods. druhý Všeobecných obchodných podmienok ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/ nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.

Podľa

(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola v súlade s ustanovením a nasl. uzavretá zmluva o bežnom účte, ktorá patrí medzi tzv. absolútne obchody. Keďže odporca uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ na daný právny vzťah sa vzťah sa vzťahujú ust. . Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Predmetom daného konania bol nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 20% sankčného úroku ( v návrhu označený ako úrok z omeškania) zo sumy 52,19 € od 24.7.2009 do zaplatenia, pričom v rozsudku zo dňa 14.3.2013 súd priznal, okrem žalovanej istiny spolu s prísl. navrhovateľovi aj 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 52,19 € od 24.7.2009 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania tak zostal rozdiel medzi priznaným 9% ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny a medzi požadovaným 20% sankčným úrokom, teda úrok vo výške 11% ročne zo sumy 52,19 od 24.7.2009.

Odporca porušil zmluvu a VOP tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok. Sankčný úrok, ktorý je predmetom tohto konania bol dojednaný v čl. III. bod 23 VOP ako sankčný poplatok. Navrhovateľ tento sankčný poplatok v návrhu a ani v písomnom vyjadrení, na výzvu súdu, doručenom súdu dňa 11.3.2013 bližšie nešpecifikoval, súd preto vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.3.2013 vychádzal z toho, že ide o úrok z omeškania, nakoľko takto bol označený aj v samotnom návrhu. Navrhovateľ až vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu označil sankčný úrok pojmom zmluvná pokuta. Z uvedeného je zrejmé, že samotný navrhovateľ tento nárok označoval rôzne, v návrhu na začatie konania ho označil ako sankčnú úrokovú sadzbu, v petite návrhu zasa ako úrok z omeškania, v sadzobníku poplatkov je uvedený ako sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete, navrhovateľ odkazoval na čl. III. bod 23 VOP, kde sa uvádza sankčný poplatok. Z uvedeného je teda zrejmá nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca neurčitosť takého dojednania, keď je potrebné rozlišovať inštitúty ako zmluvná pokuta, úrok, úrok z omeškania. V danom zmluvnom vzťahu o to viac, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou odporcu ako spotrebiteľa, ktorého môžu platne zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočne určité a zrozumiteľné. V danom prípade si navrhovateľ neuplatňuje zaplatenie 20% ročného úroku z dlžnej sumy titulom dohodnutého úroku a ani titulom úroku z omeškania, ale navrhovateľ sa domáha zaplatenia tohto úroku titulom zmluvnej pokuty v zmysle podmienok uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach. Túto zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatňuje z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu v zmysle čl. III. bod 23 VOP. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov používaných na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Zmluvnú

pokutu je možné dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu, pričom musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, ktorý musí byť jednoznačný. Výška zmluvnej pokuty pritom nie je zákonom nijako limitovaná, nesmi byť však v rozopre so zásadou zakotvenou v ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozopre s dobrými mravmi. Z ustanovení predmetnej zmluvy vyplýva, že za neoddeliteľnú súčasť zmluvy boli jednoznačne prehlásené obchodné podmienky, ktoré odporca podľa čl. VII. Pri podpísaní zmluvy prevzal. Za neoddeliteľnú súčasť zmluvy nebol prehlásený Sadzobník poplatkov. Súd má za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný, nakoľko zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadne dojednaná v písomnej forme, tak ako to vyžaduje ustanovenie , keďže Všeobecné obchodné podmienky v čl. III. bod 23 neobsahujú výšku tejto zmluvnej pokuty a ani spôsob jej určenia a absencia týchto údajov v zmluve, resp. zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy spôsobujú absolútnu neplatnosť takejto dohody o zmluvnej pokute. Výška zmluvnej pokuty bola len jednoznačne deklarovaná navrhovateľom vo svojom sadzobníku poplatkov a nie je riadne obsiahnutá v samotnej zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s obsahom ktorej bol odporca oboznámený a ktorú aj podpísal, a jej výška nie je ani uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd má za to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o zmluvnej pokute a preto nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodne súd v súlade s ustanovením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )