Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-84-2021.pdf
PDF · 116.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/84/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu MOGET a. s., Vranovská č. 23, 851 01 Bratislava V, IČO: 31 568 611, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640 proti žalovanému L. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. Č.. XX/XX, XXX XX Č. o zaplatenie 47 852,40 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 7 623,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 622,54 € od 1. 6. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37 709,09 € od 1. 6. 2019 do 31. 8. 2022, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 520,77 € od 1. 8. 2021 do 31. 8. 2022 a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 0,72 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40 229,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 229,14 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia v splátkach vo výške 200,- € mesačne splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,14%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 28. 9. 2021, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 47 852,40 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca pre žalovaného vykonal plnenia, za ktoré mu žalovaný dlh neuhradil. Pohľadávka žalobcu pozostáva zo sumy 45 331,63 € na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019. Dlh mal žalovaný platiť v splátkach po 200,- € mesačne počnúc od 1. 5. 2019. Žalovaný svoju povinnosť neplnil a nezaplatením prvej splátky 31. 5. 2019 sa stal celý dlh splatný. Pohľadávka žalobcu pozostáva aj zo sumy 2 520,77 € ako nedoplatku za poplatky spojené s užívaním a správou bytu za obdobie od 1. 4. 2019 do 31. 7. 2021, a to podľa špecifikácie za obdobie 1. 4. - 31. 12. 2019 predpis platieb 2 633,72 € (2 095,83 € + 537,89 €), hradené 2 960,- €, zostatok - 326,28 €, za obdobie 2020 predpis platieb 3 206,61 € (2 794,44 € + 412,17 €), platené 4 440,- €, zostatok - 1 233,39 €, za obdobie 1. 1. - 31. 7. 2021 predpis platieb 1 628,90 €, platené 2 590,- €, zostatok - 961,10 €. Pohľadávka vznikla titulom zameškaného nájomného za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Č. ako byt č. XX vo vchode č. XX, na druhom poschodí bytového domu č. XX, postaveného na parcele KNC č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX a titulom nedoplatku za poplatky spojené s užívaním a správou bytu za obdobie od 1. 4. 2019 do 31. 7. 2021. Žalovaný svoj dlh neuhradil v lehote splatnosti, neuhradil ho ani na základe
ústnej, či telefonickej výzvy. K úhrade nepristúpil ani na základe písomnej upomienky/pokusu o zmier, ani na základe výzvy na plnenie podanej právnym zástupcom žalobcu dňa 4. 8. 2021.
2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom, sp. zn. 29Up/1514/2021 zo dňa 13. 10. 2021 žalovaného zaviazal, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi uhradil sumu 47 852,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 45 331,63 € od 1. 6. 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 520,77 € od 1. 8. 2021 do zaplatenia alebo v uvedenej lehote podal voči platobnému rozkazu odpor, ako aj žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 3 344,79 €.
3. Žalovaný voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 29Up/1514/2021 zo dňa 13. 10. 2021 podal odpor, v ktorom uviedol, že na základe žalobcom ustanoveného predpisu bol povinný v čase podpisu dohody o oznámení dlhu platiť mesačnú úhradu za služby spojené s užívaním bytu v sume 166,12 € a splátku dlhu na byte po 200,- €, teda určený predpis na bežné nájomné, aj dohodnutú splátku dlhu, a to každý nasledujúci mesiac, o čom prikladá dôkaz v podobe platobných príkazov, teda nebola splnená podmienka zosplatnenia celého dlhu a žaloba by mala byť zamietnutá.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že je pravdou, že stanovil žalovanému dňom 15. 6. 2019 zmeny zálohového predpisu, avšak tieto sa vzťahovali len na pohľadávky, ktoré mali napadnúť a napadli po 15. 6. 2019. Nevzťahuje sa na predchádzajúci dlh, ktorý vznikol za predchádzajúce obdobie, a ktorý bol žalovaným uznaný dňom 26. 4. 2019. Pohľadávka žalobcu vznikla titulom zameškaného nájomného za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Čadca ako byt č. XX v bytovom dome č. XX, postavenom na parcele CKN č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 6888/103523 (45 331,63 €) a titulom nedoplatku za poplatky spojené s užívaním a správou bytu za obdobie od 1. 4. 2019 do 31. 7. 2019 (2 520,77 €). Nezaplatením prvej splátky 31. 5. 2019 sa stal splatný celý dlh. Žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti neuhradil a neuhradil ho ani na základe ústnej, či telefonickej výzvy, ani na základe písomnej upomienky/ pokusu o zmier, ani na základe výzvy na plnenie podanej právnym zástupcom žalobcu zo dňa 4. 8. 2021.
5. Podaním zo dňa 21. 9. 2021 žalobca uviedol, že žalovaný bol jeho nájomcom, avšak nájomný vzťah sa skončil 31. 3. 2003, pretože výpoveď z nájmu bola žalovanému pre neplatenie nájomného doručená už 7. 12. 2002. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1. 1. 2003 a uplynula dňa 31. 3. 2003. Na základe skončenia nájomného vzťahu prebehol medzi sporovými stranami súdny spor o vypratanie bytu žalobcu, kde Okresný súd Čadca rozhodol rozsudkom, č. k. 4C/102/2003-22 zo dňa 23. 3. 2004, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co/36/2005-77 zo dňa 18. 10. 2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 2. 2007. Z uvedeného je nesporné, že žalovaný nie je nájomcom, nie je teda v pozícii spotrebiteľa, pretože sporný byt žalobcu užíval bez právneho dôvodu. Nová nájomná zmluva so žalovaným uzatvorená nebola a žalobca žalovaného trpel ako sociálny prípad. Žalobca účtoval žalovanému platby bezdôvodného obohatenia zodpovedajúce výške obvyklého nájomného, aké účtoval ostatným nájomcom v ostatných bytoch v tej istej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho dlh nepredstavuje 45 000,- €, ale 43 000,- €, vzhľadom k sociálnemu postaveniu žalovaného, ako aj skutočnosti, že akákoľvek pohľadávka voči žalovanému je nedobytná, s týmto tvrdením žalovaného žalobca súhlasí, činí ho nesporným, pričom podľa evidencie žalobcu pohľadávka žalovaného ku dňu 31. 8. 2022 so započítaním čiastočných platieb žalovaného predstavuje sumu 40 229,86 €. Žalobca preto časť žaloby prevyšujúcu sumu 40 229,86 € berie späť. Žalobca navrhol konanie zastaviť čo do sumy 7 622,54 € spolu s úrokom z omeškania od 1. 6. 2019 do zaplatenia a ďalej si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 40 229,86 € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 229,86 € od 1. 6. 2019 do zaplatenia.
6. Podaním zo dňa 16. 1. 2023 žalobca predložil špecifikáciu uplatneného nároku, uviedol, že žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 47 852,40 €, avšak pohľadávka podľa rekapitulácie v skutočnosti predstavovala sumu 42 634,35 €. Stav k 31. 7. 2021: pohľadávka ku dňu 31. 3. 2019 bola vo výške 45 331,63 €, záväzok od 1. 4. 2019 do 31. 12. 2019 bol v sume 2 095,83 €, zaplatená bola suma 2 960,- €, záväzok od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020 bol v sume 2 794,44 €, zaplatená bola suma 4 440,- €, záväzok od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2021 bol 1 630,- €, zaplatené 2 590,- €, nedoplatok za roku 2019 v sume 360,19 €, nedoplatok za rok 2020 v sume 412,17 €. Spolu nárok 52 624,35 €, zaplatené spolu 9 990,- €, zostatok 42 634,35 €. Stav k 31. 8. 2022: pohľadávka ku dňu 31. 3. 2019 bola vo výške 45 331,63 €, záväzok od 1. 4. 2019 do 31. 12. 2019 bol v sume 2 095,83 €, zaplatená bola suma 2 960,- €, záväzok od 1.
1. 2020 do 31. 12. 2020 bol v sume 2 794,44 €, zaplatená bola suma 4 440,- €, záväzok od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2021 bol 2 794,44 €, zaplatené 4 790,- €, záväzok od 1. 1. 2022 do 31. 8. 2022 v sume 2 042,24 €, zaplatená suma 3 700,- €, nedoplatok za rok 2019 bol v sume 360,19 €, za rok 2020 bol nedoplatok v sume 412,17 € a za rok 2021 predstavoval nedoplatok 288,20 €, spolu nárok bol v sume 56 119,14 €, zaplatená suma bola 15 890,- €, zostatok nároku 40 229,14 €. Zároveň žalobca uvedeným podaním zobral podanú žalobu v rozsahu presahujúcom nárok na zaplatenie sumy 40 229,14 € a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 229,14 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia späť.
7. Vykonaným dokazovaním, a to najmä vyjadrením žalovaného, oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli 9C/84/2021, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. Žalovaný bol nájomcom žalobcu, avšak nájomný vzťah skončil ku dňu 31. 3. 2003, odvtedy žalovaný užíva byt bez právneho titulu. K rozporu medzi špecifikáciou záväzku v dohode o uznaní dlhu a vyjadrením v podaní zo dňa 21 9. 2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že v predchádzajúcich podaniach došlo k zlej špecifikácii pohľadávky žalobcu, nakoľko nájomný vzťah skončil ku dňu 31. 3. 2003, ako vyplýva i z predloženého rozsudku. Žalovaný nie je nájomcom bytu, byt užíval bez právneho dôvodu, žalobca ho tam v podstate trpel ako sociálny prípad. Žalovaný tieto skutočnosti ani nerozporuje.
9. Žalovaný uviedol, že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, starú, ešte za komunistov. So žalobcom nájomnú zmluvu uzatvorenú nemal. Dlh nemá 45 000,- €, ale 43 000,- €, všetky bločky má, akurát papier, že má platiť zo sumy 370,- € na sumu 422,- €, ten papier nenašiel. Teraz mu prišlo navýšenie a s tým dlhom platí teraz 530,- €. V mesiaci december 2022 zaplatil asi 530,- €, v novembri asi 350,- €, v októbri nevie, zaplatili 530,- €, ale nevie presne. V januári nezaplatili nič.
10. Podľa záznamu o prerokovaní stavu pohľadávky, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník potvrdili, že žalobca eviduje voči žalovanému ku dňu 31. 3. 2019 pohľadávky vo výške 45 331,63 €, ktoré vznikli titulom zameškaného nájomného za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č. ako byt číslo XX vo vchode číslo XX na druhom poschodí bytového domu číslo 42, postaveného na parcele KNC č. XXX/ X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX. Žalovaný uznal uvedený záväzok vo výške 45 331,63 € čo do dôvodu a výšky vrátane jeho prípadného príslušenstva a zaviazal sa ho žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach vo výške 200,- € počnúc dňom 1. 5. 2019 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky alebo jej časti riadne a včas výhoda zaplatenia dlhu v splátkach zaniká. Výhoda splátok zaniká aj vtedy, ak sa nájomca dostane do omeškania s riadnym nájomným za príslušný kalendárny mesiac. Na úpravu vzájomného právneho vzťahu si žalobca a žalovaný dojednali aplikáciu Obchodného zákonníka.
11. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1. 9. 1983 v spojení so zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 1. 9. 1983 bol žalovanému prenechaný do užívania trojizbový byt číslo X, nachádzajúci sa v bytovom dome číslo XX, na W. D. P. Č..
12. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 4C/102/2003-22 zo dňa 23. 3. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co/36/2005-77 zo dňa 18. 10. 2006 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať trojizbový byt č. XXX nachádzajúci sa na prízemí v bytovom dome č. XX, ktorá nehnuteľnosť je vedená na liste vlastníctva č. XXXX, postavenej na parcele KNC č. XXX/X v lehote 30 dní od zabezpečenia prístrešia. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co/36/2005-77 zo dňa 18. 10. 2006 vyplynulo, že žalovanému bola doručená výpoveď z nájmu dňa 7. 12. 2002. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1. 1. 2003 a uplynula dňa 31. 3. 2003.
13. Podľa ročných vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu na W. Č.. XX/XX, P. Č. predstavoval zálohový predpis za rok 2019 sumu 232,87 € mesačne a vyúčtovaný nedoplatok predstavoval sumu 537,89 €. Za obdobie máj 2019 - december 2019 žalovaný uhradil celkom sumu 2 960,- € (8 x 370,- €). V roku 2020 bol zálohový predpis vo výške 232,87 € a nedoplatok na vyúčtovaní v sume 412,17 €. Žalovaný v roku 2020 uhradil celkom sumu 4 440,- € (12 x 370,- €). Za rok 2021 predstavoval zálohový predpis sumu 232,87 € mesačne a nedoplatok na vyúčtovaní bol vo výške 288,20 €, žalovaný uhradil celkom sumu 4 790,- €.
14. Žalobca v spore predložil aj vyúčtovanie nájomného a služieb v súvislosti s bytom č. XXX na W. D. P. Č. za rok 1996, za rok 1997, za rok 1998, vyúčtovanie služieb a nájomného za rok 1999, vyúčtovanie nákladov za služby a nájom za rok 2000, vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2001, za rok 2002, za rok 2003, za rok 2004, za rok 2005, za rok 2006, za rok 2007, za rok 2008, za rok 2009, za rok 2010, za rok 2011, za rok 2012, za rok 2013, predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platný od 1. 1. 2013 v sume spolu 229,52 €, z toho nájom spolu 96,16 €, ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu číslo XX/XX-XXX na W. D. P. Č. za rok 2014, ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015, ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2016, ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2017, ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2018 s vyčísleným nedoplatkom vo výške 44 456,04 €.
15. Listom zo dňa 4. 8. 2021 označeným ako Pokus o pokonávku - výzva na zaplatenie dlhu žalobca žalovaného vyzval k úhrade sumy spolu 47 852,40 € pozostávajúcej zo sumy 45 331,63 € na základe dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 a sumy 2 520,77 € ako nedoplatku za poplatky spojené s užívaním a správou bytu za obdobie od 1. 4. 2019 - 31. 7. 2021. Výzva bola žalovanému doručená dňa 9. 8. 2021.
16. Okresný súd Čadca rozsudkom, sp. zn. 8C/66/2022 zo dňa 7. 10. 2022 s právoplatnosťou dňa 26. 11. 2022 uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť písanú na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č. ako byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode XX, na prízemí bytového domu číslo XX, postaveného na parcele CKN číslo XXX/X v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia rozsudku tvrdenie žalobcu o neexistencii nového nájomného vzťahu žalovaný nesporoval. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že nebolo možné vypovedať neexistujúci zmluvný vzťah. Keďže nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy a skorší nájomný vzťah bol platne ukončený výpoveďou už v roku 2003, bolo možné prijať záver, že žalovaný sa v nehnuteľnosti - byte patriacom žalobcovi naďalej zdržiava bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní totiž neprodukoval žiadne tvrdenia, či dôkazy, ktorými by preukázal, že má k bytu akékoľvek právo.
17. Žalobca uplatnil dispozičné oprávnenie disponovať s podanou žalobou a podaním zo dňa 21. 9. 2021 zobral podanú žalobu späť čo do istiny vo výške 7 622,54 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 6. 2019 do zaplatenia späť a následne podaním zo dňa 16. 1. 2023 zobral podanú žalobu späť aj v rozsahu presahujúcom nárok na zaplatenie sumy 40 229,14 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa pôvodne voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 47 852,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45 331,63 € od 1. 6. 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 5 % ročne zo sumy 2 520,77 € od 1. 8. 2021 do zaplatenia, prestavuje rozsah čiastočného späťvzatia žaloby v priebehu konania sumu 7 623,26 (pôvodne uplatnený nárok na zaplatenie istiny 47 852,40 € mínus po poslednom späťvzatí uplatnený nárok na zaplatenie istiny 40 229,14 €), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 622,54 € od 1. 6. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37 709,09 € (pôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania zo základu 45 331,63 € znížený o sumu 7 622,54 €, do ktorej žalobca podanú žalobu zobral späť) od 1. 6. 2019 do 31. 8. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 520,77 € od 1. 8. 2021 do 31. 8. 2022 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 0,72 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia, keďže žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 16. 1. 2023 uplatňoval nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 229,14 € až od dátumu 1. 9. 2022 do zaplatenia a nároky na úrok z omeškania vo výške 5% ročne pred dátumom 1. 9. 2022, t. j. nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37 709,09 €, ďalej zo sumy 2 520,77 € do 31. 8. 2022 zobral späť, ako aj zobral späť nárok na úrok z omeškania zo sumy 0,72 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia. Súd preto v súlade s § 144 a nasl. CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 7 623,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 622,54 € od 1. 6. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37 709,09 € od 1. 6. 2019 do 31. 8. 2022, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 520,77 € od 1. 8. 2021 do 31. 8. 2022 a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 0,72 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia zastavil.
19. Po tomto čiastočnom zastavení konania zostal predmetom sporu nárok na zaplatenie sumy vo výške 40 229,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 229,86 € od 1. 9. 2022 do zaplatenia. O tomto nároku súd ďalej konal a rozhodol.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný užíval byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XX na W. D. P. Č., postavenom na parcele KNC č. XXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Č.. Žalovaný užívanie uvedeného bytu v konaní nesporoval. Zároveň jeho užívanie žalovaným mal súd preukázané i žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 4C/102/2003-22 zo dňa 23. 3. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co/36/2005-77 zo dňa 18. 10. 2006 a rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 8C/66/2022 zo dňa 7. 10. 2022, ktorými rozsudkami bola žalovanému uložená povinnosť vypratať predmetný byt. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že žalovaný predmetný byt po uplynutí výpovednej lehoty užíval ďalej bez právneho dôvodu. V tomto smere súd opäť poukazuje na závery citovaných rozhodnutí, keď podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co/36/2005-77 zo dňa 18. 10. 2006 bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu dňa 7. 12. 2002, výpovedná lehota začala plynúť dňa 1. 1. 2003 a uplynula dňa 31. 3. 2003 a podľa rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 8C/66/2022 zo dňa 7. 10. 2022 nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, skorší nájomný vzťah bol platne ukončený výpoveďou už v roku 2003, žalovaný neprodukoval žiadne tvrdenia, či dôkazy, ktorými by preukázal, že má k bytu akékoľvek právo, súd preto v citovanom rozhodnutí prijal záver, že žalovaný sa v byte žalobcu zdržiava bez právneho dôvodu. Rovnako ani v danom spore žalovaný netvrdil a nepreukázal existenciu právneho titulu na jeho strane, existenciu jeho práva k spornému bytu. Na základe uvedeného súd preto vzal za preukázané, že žalovaný nedisponoval právnym titulom oprávňujúcim ho užívať sporný byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XX na Ulici W. P. Č., postavenom na parcele KNC č. XXX/X a vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Č..
21. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporným, žalovaný to žiadnym spôsobom nesporoval, že dňa 26. 4. 2019 písomne v rámci záznamu z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu uznal záväzok voči žalobcovi vo výške 45 331,63 € špecifikovaný ako zameškané nájomné za užívanie bytu č. XX v bytovom dome č. XX, postavenom na parcele KNC č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 6888/103523 a tento záväzok sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- € počnúc od 1. 5. 2019 s tým, že nezaplatením akejkoľvek splátky alebo jej časti riadne a včas, ako aj v prípade omeškania s riadnym nájomným za príslušný mesiac, výhoda splátok žalovanému zaniká. Z uvedeného záznamu z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 tiež vyplynulo dojednanie žalobcu a žalovaného o voľbe Obchodného zákonníka ako právneho predpisu, ktorým sa budú spravovať ich vzájomné právne vzťahy.
22. Keďže v spore nebol preukázaný právny titul oprávňujúci žalovaného užívať sporný byt č. X, v bytovom dome č. XX na Ulici W.B. P. Č., postavenom na parcele KNC číslo XXX/X a zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Č., v dôsledku ktorej skutočnosti žalovaný byt užíva bez právneho titulu, bol súd toho názoru, že v danom prípade sa medzi žalobcom a žalovaným nejedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, medzi žalobcom a žalovaným nejde o spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle § 290 a nasl. CSP. V nadväznosti na uvedené závery, pre ktoré súd právny vzťah žalobcu a žalovaného nehodnotil ako spotrebiteľský vzťah, súd potom nemal zistený ani rozpor dojednania o voľbe práva v zázname z prerokovania stavu pohľadávok zo dňa 26. 4. 2019 s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým ani jeho neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zároveň dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na právne vzťahy žalobcu a žalovaného bolo dojednané v písomnej forme v súlade s § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka a v konaní neboli tvrdené, ani preukázané žiadne okolnosti spôsobilé spochybniť platnosť tohto dojednania voľby Obchodného zákonníka na právne vzťahy žalobcu a žalovaného. Súd preto dojednanie voľby Obchodného zákonníka obsiahnuté v zázname z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 vyhodnotil ako platné dojednanie.
23. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Z citovaného ustanovenia vyplýva hmotno- právna domnienka existencie uznaného záväzku, ktorý trvá dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak.
24. V súdenom spore, ako už bolo uvedené, žalovaný platnosť ním učineného úkonu uznania záväzku žiadnym spôsobom nesporoval, nesporoval svoj podpis na zázname z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019. Uvedené písomné uznanie záväzku žalovaným dňa 26. 4. 2019 obsahuje údaj o osobe dlžníka (žalovaného), veriteľa (žalobcu), výšku pohľadávky 45 331,63 € ku dňu 31. 3. 2019, ako i dôvod (kauzu) vzniku pohľadávky - užívanie bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Č. a prísľub žalovaného ako dlžníka tento dlh zaplatiť v splátkach mesačne v sume 200,- € počnúc od 1. 5. 2019. Ak v bode 2.2 záznamu z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 bolo uvedené číslo bytu XX, hoc žalovaný, ako vyplynulo z predloženého rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 4C/102/2003-22 zo dňa 23. 3. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5Co/36/2005-77 zo dňa 18. 10. 2006 a rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 8C/66/2022 zo dňa 7. 10. 2022, užíval bez právneho dôvodu byt č. X, súd i v nadväznosti na aplikačnú prax, ktorá vychádza z preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a v nadväznosti na to, že medzi stranami sporu ani nebolo sporným, ktorý byt žalovaný užíval a v súvislosti s ktorým uznal svoj záväzok voči žalobcovi, navyše v záhlaví pri žalovanom bol byt označený správnym jeho číslom, bol toho názoru, že uvedená identifikácia bytu v bode 2.2 záznamu z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 predstavuje iba pisársku chybu, ktorá nemá vplyv na platnosť uznania záväzku žalovaným. Uznanie záväzku žalovaným zo dňa 26. 4. 2019 súd preto podľa § 323 Obchodného zákonníka vyhodnotil ako platné, majúce za následok vznik hmotnoprávnej domnienky existencie uznaného záväzku a prenos dôkazného bremena na žalovaného, že ním uznaný záväzok nevznikol, resp. že v čase uznania už netrval.
25. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal zosplatnenie celého dlhu. Súd uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako nie dôvodnú. Ako vyplynulo zo záznamu z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu zo dňa 26. 4. 2019 žalovaný sa zaviazal uznaný záväzok splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- € počnúc od 1. 5. 2019 s tým, že nezaplatením akejkoľvek splátky alebo jej časti riadne a včas, výhoda splatenia dlhu v splátkach zaniká a táto výhoda splátok zaniká aj vtedy, ak sa žalovaný dostane do omeškania aj s riadnym nájomným za príslušný kalendárny mesiac. Žalovaný ku svojmu tvrdeniu o mesačnej úhrade za služby spojené s užívaním bytu vo výške 166,12 € nepredložil žiadny dôkaz. Nepreukázal preto, že suma zodpovedajúca obvyklému nájomnému spojenému s užívaním bytu, zodpovedala sume 166,12 €. Naopak zo žalobcom predloženého listinného dôkazu označeného ako ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2019 vyplynulo, že mesačná úhrada spojená s užívaním sporného bytu bola vo výške 232,87 €, napokon aj žalovaný predložil oznámenie o zmenách zálohového predpisu (čl. 37), podľa ktorého mesačná úhrada za užívanie bytu v roku 2019 bola vo výške 232,87 €. Žalovaný, ak sa zaviazal splácať ním uznaný záväzok počnúc od 1. 5. 2019 vo výške 200,- € mesačne a zároveň mu vznikala povinnosť uhradiť žalobcovi platbu zodpovedajúcu obvyklému nájomnému za užívanie bytu v sume 232,87 €, tak počnúc od dátumu 1. 5. 2019, bol povinný uhradiť žalobcovi spolu sumu 432,87 € mesačne. Žalovaný podľa ročného vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2019 uhradil v mesiaci máj 2019 žalobcovi sumu vo výške 370,- € (a sumy v rovnakej výške uhrádzal aj v ďalších mesiacoch roku 2019). Inú, ďalšiu úhradu už v mesiac máj 2019 žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal. Už v uvedený mesiac máj 2019 žalovaný neuhradil riadne a včas celú mesačnú splátku uznaného záväzku a mesačnej platby za užívanie sporného bytu, v dôsledku ktorej skutočnosti v nadväznosti na bod 3.3 záznamu z prerokovania stavu pohľadávok, dohody o uznaní dlhu stratil výhodu splatenia dlhu v splátkach.
26. Žalovaný tiež v spore namietal výšku svojho záväzku voči žalobcovi. V rámci svojej obrany uvádzal, že dlh nie je 45 000,- €, ale 43 000,- €. Ako už bolo uvedené, uznaním záväzku dňa 26. 4. 2019 na žalovaného prešlo dôkazné bremeno preukázať, že záväzok nevznikol, resp. v čase jeho uznania už netrval. Žalovaný ku svojmu tvrdeniu o inej výške jeho záväzku neoznačil, ani nepredložil žiadny dôkaz. Zostal procesne nečinný. Nepreukázal preto, že jeho záväzok voči žalobcovi za užívanie sporného bytu číslo X, v bytovom dome postavenom na parcele CKN číslo XXX/X, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č. ku dňu jeho uznania vo výške 45 331,63 € neexistoval, resp. bol v inej, nižšej než uznanej výške. Súd preto vzal za preukázané, že žalovaným voči žalobcovi uznaný záväzok ku dňu jeho uznania bol vo výške 45 331,63 €. Zároveň vykonaným dokazovaním, a to žalobcom predloženými listinnými dôkazmi - ročnými vyúčtovaniami služieb spojených s užívaním bytu mal súd preukázané, že žalovaný mal v roku 2019 uhrádzať žalobcovi za užívanie sporného bytu č. 2 platby zodpovedajúce obvyklému nájomnému vo výške 232,87 €, t. j. za obdobie od 1. 4. 2019 do 13. 12. 2019 mal žalobcovi uhradiť sumu zodpovedajúcu obvyklému nájomnému vo výške 2 095,83 € (9 mesiacov x 232,87 €), za obdobie od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020 sumu vo výške 2 794,44 € (12 mesiacov x
232,87 €), od 1. 1. 2021 do 31. 7. 2021 sumu 1 630,09 €. Zároveň bol povinný žalobcovi uhradiť aj vzniknutý nedoplatok za rok 2019, ktorý žalobca v podaní zo dňa 16. 1. 2023 vyčíslil v sume 360,19 € a nedoplatok za rok 2020 v sume 412,17 €. Žalobcovi mal uhradiť z titulu uznaného záväzku a za užívanie sporného bytu č. X bez právneho titulu spolu sumu 52 624,35 €. V uvedenom období žalovaný žalobcovi podľa ním predložených ročných vyúčtovaní uhradil celkom sumu 9 990,- €. Dlh žalovaného spojený s užívaním sporného bytu č. 2 ku 31. 7. 2021 tak bol vo výške 42 634,35 €. Iné, ďalšie úhrady do 31. 7. 2021 žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal. Za ďalšie obdobie od 1. 8. 2021 do 31. 12. 2021 žalobca žalovanému podľa predloženého ročného vyúčtovania za rok 2021 účtoval sumu spolu vo výške 1 164,35 € (5 x 232,87 €) a nedoplatok vo vyúčtovaní v sume 288,20 € a za obdobie od 1. 1. 2022 do 31. 8. 2022 sumu vo výške 2 042,24 € ((6 x 232,87 €) + 2 x 322,51 €)), t. j. sumu spolu 3 494,79 €, žalovaný uhradil od 1. 8. 2021 do 31. 12. 2021 sumu 2 200,- € (5 x 440,- €) a od 1. 1. 2022 do 31. 8. 2022 sumu 3 700,- €, t. j. spolu sumu 5 900,- €. Záväzok žalovaného i so zohľadnením platieb v tomto ďalšom časovom období do 31. 8. 2022 potom predstavuje sumu 40 229,14 €. Pokiaľ žalovaný v spore tvrdil i ďalšie úhrady za ďalšie mesiace október, november, december 2022, k tomuto tvrdeniu žiadny dôkaz nepredložil. Nepreukázal preto svoje tvrdenie. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto žalobcom uplatnený nárok vo výške 40 229,14 € vyhodnotil ako v celom rozsah dôvodný, a preto žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu vo výške 40 229,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 229,14 € od 1. 9. 2022, t. j. odo dňa nasledujúceho po zohľadnení žalobcom žalovaným vykonaných úhrad do 31. 8. 2022, do zaplatenia.
27. S prihliadnutím k výške žalobcovi priznaného nároku súd v súlade s § 232 ods. 3, ods. 4 CSP žalovanému umožnil priznaný nárok splácať v splátkach vo výške 200,- € mesačne pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich tak, aby nedošlo k ohrozeniu základných životných potrieb žalovaného.
28. Žalobca bol v spore úspešný čo do sumy 40 229,14 €, do ktorej sumy súd žalobe žalobcu vyhovel. V časti sumy 7 623,26 €, do ktorej sumy žalobca podanú žalobu vzal späť, bol súd toho názoru, že žalobca zavinil zastavenie konania, čo analogicky možno hodnotiť ako jeho neúspech. Žalovaný bol neúspešný čo do sumy 40 229,14 € a úspešný čo do sumy 7 623,26 €. Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 84,07 % a neúspešný v rozsahu 15,93 %. Žalovaný bol naopak neúspešný v rozsahu 84,07 % a úspešný v rozsahu 15,93%. Žalobca bol v spore úspešnejší. Jeho čistý úspech predstavoval 68,14%. Súd preto v súlade s § 255 ods. 2 CSP žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,14%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.