Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-574-2012.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/574/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej v I. rade K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, I., v II. rade D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, I.Y., o vymoženie 2044,65 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 37Er/906/2004-19 zo dňa 11.10.2012, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie o trovách exekúcie tak, že pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 31,15 Eur.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 45,88 Eur.
V odôvodnení uviedol, že uznesením sp. zn. 37Er/906/2004-11 zo dňa 24.04.2012 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú. Dňa 26.07.2012 súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan predložil prvostupňovému súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 90,83 Eur s pripočítaním príslušnej sumy DPH.
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku spolu s ustanovením § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V uznesení uviedol špecifikáciu trov exekúcie tak ako ich vyčíslil súdny exekútor vo svojom návrhu.
Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 a § 25 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania, avšak nestotožnil sa s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Úkony: vypracovanie špecifikácie úkonov, vrátenie poverenia a archivácia spisu, považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, resp. vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku, preto krátil čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o 90 minút. Taktiež nepovažoval za účelne vynaložený čas 45 min. na vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čas 45 min. na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 15 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Zdôraznil, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania s odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súd krátil súdnemu exekútorovi čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej
činnosti o ďalších 90 minút z dôvodu, že úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, preto je neprípustné tieto úkony odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa inak označia (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie). Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu vo výške 6,64 Eur za spracovanie návrhu na začatie exekúcie, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by súdny exekútor vypracoval návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom vo výške 1,66 Eur za kancelárske potreby, pretože tieto výdavky považoval len za administratívne náklady a výdavky, ktoré má znášať súdny exekútor a ktoré sú zahrnuté v zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora. Keďže nie je možné priznať ich duplicitne, súd krátil náhradu hotových výdavkov o 1,66 Eur. Súd rovnako z exekučného spisu nezistil, že by absolvoval pracovnú cestu, preto exekútorovi krátil náhradu použitia motorového vozidla vo výške 11,10 Eur.
Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 45,88 Eur pozostávajúce za poštovného podľa § 22 vyhlášky vo výške 8,35 Eur, časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky za 180 min., t. j. 3 hodiny v sume 19,92 Eur (za úkony: vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - mzda, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie - mzda, vypracovanie exekučného príkazu - mzda), paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 9,96 Eur (za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného) a 20 % DPH z časovej odmeny, paušálnej odmeny a hotových výdavkov, t. j. zo sumy 38,23 Eur vo výške 7,65 Eur.
Súd posudzoval otázku, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku s odôvodnením, že v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku predmetnej exekúcie vedenej súdnym exekútorom povereným pokračovať vo výkone exekúcie č. EX 273/2004.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). V odvolaní uviedol, že namieta priznanie trov za úkon vypracovanie zmluvy o vykonanie exekúcie v sume 6,64 Eur z dôvodu, že sa jedná o úkon, ktorý nepozná ani Exekučný poriadok ani vyhláška č. 288/1995 Z. z., ale ide o úkon, ktorý smeruje k dohode o zmluvnej odmene medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Podľa názoru odvolateľa odmena za vypracovanie zmluvy o výkone exekúcie by mala byť zahrnutá v odmene podľa tejto zmluvy a nie priznaná podľa vyhlášky. Ďalej namietal priznanie trov za úkony: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a vypracovanie exekučného príkazu (mzda) v trvaní 3 x 45 min. v sume 19,92 Eur (3 x 6,64 Eur) z dôvodu, že podľa jeho názoru majú byť uvedené úkony odmenené paušálnou sumou vo výške 3,32 eur (§ 15 ods. 1 vyhlášky) a nie hodinovou sadzbou vo výške 6,64 Eur. Navyše, o existencii týchto listín nemá oprávnený vedomosť a žiada preverenie týchto úkonov. Ako ďalšiu odvolaciu námietkou oprávnený uviedol 20 %-nú daň z pridanej hodnoty za poštovné (predstavuje 1,67 Eur) s poukazom na zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, kde je uvedené, že univerzálne poštové služby sú od dane oslobodené. Pôvodne priznanú daň z pridanej hodnoty oprávnený žiadal znížiť. Ako poslednú odvolaciu námietku oprávnený uviedol, že predpokladá, že si súdny exekútor ponechal z celkovej vymoženej sumy predčasne odmenu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky, v zmysle ktorého ak súd zastaví exekúciu len čiastočne, pretože zastavenia exekúcie sa týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, pri určovaní odmeny súdneho exekútora sa postupuje podľa § 5 alebo podľa § 7 až 13, a zároveň si uplatnil okrem tejto odmeny aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Uviedol, že v prípade, že si súdny exekútor uplatnil odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky, odmena podľa § 16 ods. 1 vyhlášky mu neprináleží.
Súdny exekútor ani povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 "O.s.p."), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je sčasti dôvodné.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 27a citovanej vyhlášky, exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ustanovenia § 14 citovanej vyhlášky, platnej v čase začatia exekučného konania, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, platnej ku dňu začatia exekučného konania, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý úkony vypracovanie špecifikácie úkonov, vrátenie poverenia, archivácia spisu, považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a preto súdnemu exekútorovi za ich vykonanie nepatrí odmena. Odvolací súd sa stotožňuje aj s nepriznaním náhrady hotových výdavkov súdnemu exekútorovi vo výške 1,66 Eur za kancelárske potreby a taktiež s nepriznaním náhrady použitia motorového vozidla vo výške 11,10 Eur.
Odvolací súd zastáva názor, že vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov pripúšťa dva spôsoby odmeňovania súdneho exekútora, a to tak časový, ako aj paušálny. Tieto dva spôsoby sa môžu uplatňovať aj popri sebe, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj
časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov.
Za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko je potrebné považovať aj úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. písm. c/ vyhlášky). Tento úkon je odmeňovaný paušálnou sumou, preto je duplicitné odmeňovanie tohto úkonu neprípustné. Odvolací súd preto kráti trovy súdneho exekútora o 6,64 Eur.
Úkony vypracovanie príkazu na začatie exekúcie (§ 15 ods. písm. b/ vyhlášky) a vypracovanie exekučného príkazu - mzda (§ 15 ods. písm. d/ vyhlášky) sú taktiež odmeňované paušálnou sumou. Súd prvého stupňa nesprávne priznal časovú odmenu za tieto úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky. Špecifikácia týchto úkonov mala správne znieť ako doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznáva súdnemu exekútorovi za uvedené úkony paušálnu odmenu v sume 2 x 3,32 Eur podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 3 vyhlášky, preto kráti trovy súdneho exekútora o 6,64 Eur.
Pokiaľ ide o vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, odvolací súd sa stotožňuje s námietkou oprávneného. Súd považuje tento úkon za úkon administratívneho charakteru a nie je ho možné považovať za úkon potrebný a účelne vynaložený na exekúciu, preto trovy súdneho exekútora kráti o 6,64 Eur.
Pokiaľ ide o oslobodenie univerzálnych poštových služieb od dane z pridanej hodnoty odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 196 novelizovanom zákonom č. 348/2011 s účinnosťou od 01.01.2012 určuje, že o DPH sa zvyšuje nielen odmena súdneho exekútora, ale aj náhrady. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie má konštitutívny charakter, t.j. vznikajú ním práva a povinnosti, DPH podlieha odmena aj náhrady súdneho exekútora tak, ako to stanovuje zákon účinný v čase rozhodnutia súdu. Daňová povinnosť vznikne súdnemu exekútorovi až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o trovách exekúcie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne na Nález sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004, z ktorého vyplýva, že uplatnená náhrada za stratu času, paušálna náhrada za úkony a náhrada hotových výdavkov podliehajú dani z pridanej hodnoty.
Na základe uvedeného odvolací súd kráti trovy súdneho exekútora spolu o 19,92 Eur, preto priznáva pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,96 Eur a 20 % daň z pridanej hodnoty zo sumy 25,96 Eur vo výške 5,19 Eur. Trovy súdneho exekútora predstavujú spolu 31,15 Eur.
Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku oprávneného, aby súd preveril, či si súdny exekútor ponechal časť vymoženej sumy na úhradu jeho trov. Vysporiadanie vymoženej sumy je vecou strán, ktorých sa toto týka, a to súdneho exekútora a oprávneného a súd v tomto štádiu do týchto vzťahoch zo zákona nevstupuje.
Podľa ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.