Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27Sp-23-2014.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sp/23/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F. XXXX/X, XXX XX Y. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 1947/13 zo dňa 21.01.2014 takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. V 1947/13 zo dňa 21.01.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1947/13 zo dňa 21.01.2014. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že účastníci konania návrhom na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 08.07.2013 navrhli, aby odporca vydal rozhodnutie, ktorým povoľuje vklad do katastra nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-SUB uzatvorenej dňa 21.06.2013 medzi účastníkmi konania Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a S. Z. ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Y. zapísané na LV č. XXXX. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahovala meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa - Pohotovosť s.r.o., t.j. navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho pre odporcu vyplynulo, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, t.j. záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Súčasne nie je možné preukázať skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Rovnako nie je zrejmé, či už boli vypísané kolónky ohľadne nehnuteľností, to znamená, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia - v akom rozsahu k nakladaniu s akými jeho nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Dohodu o splnomocnení odporca vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 22 OZ, v spojení s § 39 OZ pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na to, že dohodu o splnomocnení odporca vyhodnotil ako neplatnú, nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní zmluvy o zriadení záložného práva neplatne zmocneným zástupcom, výsledkom čoho je konštatovanie odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad. Odporca v odôvodnení poukázal na ust. § 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 OZ.
Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzatvorenej dohody sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu
- splnomocniteľa. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca podľa odvolateľa nezistil spoľahlivo stav veci, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Navyše správna úvaha odporcu uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia odporcu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Odvolateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to stanovuje pre platnosť správneho úkonu zákon.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení 27.03.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie, dohodu o splnomocnení a úverovú zmluvu.
Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 08.07.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 21.06.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom S. Z., Y.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. Y.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2012. Overená fotokópia zmluvy o úvere je súčasťou administratívneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 21.06.2013 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.
Z Dohody o splnomocnení uzavretej medzi S. Z., Y. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou dňa 05.09.2012 v Lučenci vyplýva, že „ďalšia účastníčka za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru.“ Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 06.09.2012 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 05.09.2012 osobne prítomný v Lučenci pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a nie je teda zrejmé, kto dlžníčke predložil tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Správny orgán v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov v správnom konaní (Správny poriadok), ak Katastrálny zákon neustanovuje inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku.
V odôvodnení rozhodnutia odporca uvádza, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyplýva, že dlžník nemal možnosť
sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, z čoho vyvodil, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na takýto záver, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil (aplikoval) ustanovenia právnych predpisov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z akých dôvodov vychádzal pri konštatovaní, že „zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 OZ“. Takýto záver nemal podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k takémuto záveru dospel. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania pokladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce k posúdeniu uzatvorenej dohody o plnomocenstve ako dohody uzatvorenej v rozpore s § 22 ods. 2 OZ vychádzajú z nepodložených tvrdení, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav a námietky, že neboli dodržané ust. § 46 Správneho poriadku, za dôvodné. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce cituje ustanovenia OZ (§ 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 OZ), avšak z odôvodnenia nie je zrejmý záver, či vkladový titul - zmluvu o zriadení záložného práva posúdil ako neplatný právny úkon a z akých dôvodov. Takáto úvaha správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje.
Je potrebné poukázať na to, že súd v konaní podľa § 250l O.s.p. nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť rozhodnutie na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania totiž nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Rovnako bude potrebné, aby správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správny orgán najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka), pričom svoje oprávnenie zastupovať záložcu doložil dohodou o splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Správny orgán sa pritom zameria aj na zistenie okolností podpísania dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľky (ďalšej účastníčky), ktorá dohodu o splnomocnení podpísala v deň uzavretia zmluvy o úvere, pričom všetky predložené zmluvy a dohody posúdi vo vzájomnom kontexte. Nie je vylúčené, že správny orgán môže dospieť k rovnakému záveru a návrh na vklad zamietne, avšak takéto rozhodnutie musí vychádzať z riadne a úplne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí obsahovať právne posúdenie a musí byť riadne odôvodnené.
Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.