Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-327-2013.pdf
PDF · 132.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/327/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Serraghis Loan Management Ltd., č. HE 257931, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, právne zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, so sídlom v Nitre, Štúrova ul.č. 13 proti odporcovi S. Z., nar. XX.XX.XXXX, v W. na neznámom mieste mimo SR, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1 v konaní o zaplatenie 1.418,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
308,- € na účet jeho právneho zástupcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.05.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.418,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že Navrhovateľ je právnickou osobou založenou podľa práva Cyperskej republiky, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Lamača, Cyprus, registračné číslo HE 257931 zapísanou v Registry of Companies. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0920/2010/CE zo dňa 21. 10. 2010 postúpila obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s, ako postupca pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty č. 273387183 na spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. ako postupníka. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 12. 11. 2010 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi, že postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 11. 2010 postúpila spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na postupníka Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 1. 2011 oznámila spoločnosť APS SLOVAKIA, a.s. odporcovi, že postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na Debtinvest Limited. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 04. 2012 postúpila spoločnosť Debtinvest Limited ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na navrhovateľa ako postupníka. Pohľadávka je uvedená v Prílohe č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 04. 2012, pohľadávka č. 10781. V súlade s ustanovením § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník uzatvorila dňa 08.12.2004 Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporca zmluvu, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. vydala a odporca používal platobnú kartu ku kartovému účtu s povoleným úverovým rámcom 20.000,- Sk, pričom vyčerpanú sumu sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške najmenej 5% z úverového rámca, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca s konečnou splatnosťou dňa 07. 12. 2005. Žalovaný však záväzky vyplývajúce zo Zmluvy do dnešného dňa nesplnil. Ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0920/2010/CE zo dňa 21. 10. 2010 bola výška
nesplateného úveru nasledovná: istina pohľadávky vo výške: 615,05 €, riadny úrok vo výške: 487,49 € a úroky z omeškania vo výške: 315,46 €. Navrhovateľ sa teda voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.418,- € spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ si okrem už vyčíslených úrokov z omeškania voči odporcovi ďalej s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenie § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. počnúc dňom 12. 11. 2010, t. j. dňom postúpenia pohľadávky, uplatňuje aj zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k 12. 11. 2010, tzn. k prvému dňu omeškania dosahovala výšku 1% p. a., tzn. že Žalobca si z nesplatenej istiny pohľadávky uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9% p. a. od 12. 11. 2010 do zaplatenia. Vo svojom doplňujúcom podaní zo dňa 17.6.2013 tiež uviedol k riadnym úrokom: ustanovenie bodu 7.4.1 a 7.4.2 a 7.4.3 VOP a zmeny úrokovej sadzby nasledovne: úroková sadzba sa zmenila 18.02.2005 na úrok vo výške 16,80 % p. a., 15.03.2006 sa úroková sadzba zmenila na sumu 17,00% p. a., 01.08.2006 sa úroková sadzba zmenila na sumu 17,50% p. a., 15.01.2009 sa úroková sadzba zmenila na sumu 17,90% p. a., 01.07.2009 sa úroková sadzba zmenila na sumu 19,50 % p. a. v zmysle predložených úrokových sadzieb pre SPOROnákup kartu. Úrok z úveru vo výške 487,05 € je súčtom úrokov vyčíslených v transakciách na úvere pod legendou „odpis pohľadávky za riadny úrok“ zo dňa 21.10.2010 vo výške 299,59 € pod poradovým č. 963, zo dňa 21.10.2010 vo výške 187,90 € pod poradovým č. 965. K 21.10.2010 predstavoval riadny úrok z úveru sumu 151,46 Eur pri úrokovej sadzbe 19,50 % p. a.. (Výpočet: 983,45 € x 19,50/100/360 x 294 dní ( od 01.01.2010 do 21.10.2010) = 154,47 €). K úrokom z omeškania uviedol bod 7.4.4 a 7.4.6 VOP ako aj čl. III bod 9 Dodatku č. 1, pričom tiež uviedol, že zmluvný úrok z omeškania bol počítaný zo sumy nezaplatenej splátky za príslušný počet dní pri úrokovej sadzbe 26,40% p. a. v zmysle predložených úrokových sadzieb pre SPOROnákup kartu. Zmluvný úrok z omeškania vo výške 315,46 € je súčtom položiek evidovaných vo výpisov z účtu zo dňa 21.10.2010 vo výške 315,46 Eur pod legendou „Automatická realizácia pohľadávok za zmluvný úrok z omeškania“ pod poradovým č. 962. Vo svojom podaní zo dňa 8.7.2014 k vznesenej námietke premlčania uviedol, že nesúhlasí s tým, že v danom prípade je možné aplikovať ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o ustanovenie hmotnoprávneho charakteru. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať na vznik právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pre účinnosťou novely zákona o spotrebiteľských úveroch. Naviac pohľadávku žalovanú v predmetnom súdnom konaní nepovažuje za premlčanú. Navrhovateľ sa domáha voči odporcovi zaplatenie nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty v znení dodatku č. 1, ktorým bol v prospech odporcu zriadený kontokorentný úver. Konečná splatnosť úveru je uvedená v čl. I, pričom v zmysle čl. V ods. 2 Zmluvy platí, že v prípade predĺženia doby trvania zmluvy sa splatnosť predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená doba trvania zmluvy, t. j. o jeden rok. Ako to vyplýva z predloženej histórie transakcií, k zrušeniu účtu, ku ktorému sa viazal zriadený kontokorentný úver došlo dňa 21.10.2010, t. j. v uvedený deň sa stal splatným aj čerpaný kontokorentný úver
Odporca ani jemu ustanovený opatrovník sa vo veci písomne nevyjadrili. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku premlčania. Nakoľko odporcovi nebolo doručené žiadne podanie právnych predchodcov navrhovateľa, či už o zosplatnení úveru alebo o zrušení účtu, má za to, že premlčacia doba nemôže plynúť odo dňa, ktorý uviedol právny zástupca navrhovateľa, ale táto plynie od skoršieho dátumu, a to od 15.01.2009, čím považuje návrh za podaný po uplynutí premlčacej doby
Súd vo veci nariadil a vykonal 2 pojednávania v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu po splnení podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými boli certifikát tajomníka navrhovateľa zo dňa 21.01.2013, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 08.12.2004, dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 08.12.2004, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2011, výpis z účtu z čl. 13-22, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012, plná moc zo dňa 04.04.2013, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010, všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002, obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet z čl.63-70, výpis z účtu z čl.71-80, časť sadzobníka poplatkov z čl.81-86 a zistil nasledujúce skutočnosti:
Právny predchodca navrhovateľa je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri (čo vypláva z jeho označenia na zmluve o kontokorentnom úvere), odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 16.12.2004 s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty a k nej dňa 8.12.2004 dodatok č. I, na základe ktorého odporcovi bol schválený kartový rámec vo výške 20.000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou, konečnou splatnosťou úverového rámca 7.12.2005. Z transakcií na účte odporcu mal súd preukázané, že 6.6.2007 došlo k ukončeniu úverového rámca. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0920/2010/CE zo dňa 21. 10. 2010 postúpila obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s, ako postupca pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty č. 273387183 na spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. ako postupníka. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 11. 2010 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi, že postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 11. 2010 postúpila spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na postupníka Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 1. 2011 oznámila spoločnosť APS SLOVAKIA, a.s. odporcovi, že postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na Debtinvest Limited. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 04. 2012 postúpila spoločnosť Debtinvest Limited ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na navrhovateľa ako postupníka.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvné vzťahy z tejto zmluvy v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. platnej ku dňu 8.12.2004. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi veriteľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby prípadne ich kombinácia. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou uzavretej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe uzavretej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver v rámci svojej obchodnej činnosti a odporca túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ- zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase t.j. účinného do 30.6.2006, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere, pretože to vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul napr. aj pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je logické považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako subtyp zmluvy o úvere, ak poskytnutie finančných prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom type by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o úvere ako osobitného
zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie toho, že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona o spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5), pričom osobitnými predpismi sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr. Subsidiarita Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010. Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na zmluvy o úveroch, ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ... ( § 1 ods. 3 ZSÚ)
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. V konaní medzi účastníkmi zostalo sporné, kedy pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa sa stala splatnou. V tejto súvislosti súd uvádza:
Podľa uzavretej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty limit platobnej karty bol dohodnutý na sumu 20 000,-Sk, t.j. 663,88 €.
Podľa článku (ďalej len čl.) II. Dodatku č. 1 k zmluve „Záverečné ustanovenia:
1. Výška Kartového rámca: 20 000,-Sk, slovom dvadsaťtisíc Sk
2. Úroková sadzba: typ premenlivá, 17,50 % ročne
3. Splatnosť úrokov: mesačne k poslednému dňu v mesiaci
Úrokové sadzby a termín splatností úrokov uvedené v tomto článku zmluvy sú platné v deň uzatvorenia tejto zmluvy. Zmena výšky ktorejkoľvek úrokovej sadzby a zmena termínu splatnosti úrokov sa riadi VOP Banky účinnými od 1.8.2002.
Podľa ČI. III. bod 4 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty Držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca poukazovať bezhotovostným prevodom na Kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5 % z Kartového rámca, t.j. 1.000,-Sk, a to až do splatenia Pohľadávky. Ak je Pohľadávka nižšia ako 5 % Kartového rámca, Držiteľ karty je povinný poukázať na Kartový účet peňažné prostriedky minimálne vo výške Pohľadávky. Povinnosti vymedzené v predchádzajúcich dvoch vetách je Držiteľ karty oprávnený splniť
tiež vložením peňažných prostriedkov na Kartový účet v hotovosti, alebo s predchádzajúcim súhlasom Banky prostredníctvom zriadeného súhlasu s inkasom z účtu Držiteľa karty.
Podľa ČI. III. bod 9 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty Zmluvné strany sa dohodli, že Banka v prípade omeškania Držiteľa karty s poukazovaním peňažných prostriedkov na Kartový účet vo výške stanovenej v bode 4. tohto článku je oprávnená, nie však povinná, požadovať zaplatenie úrokov z omeškania.
Podľa ČI. III. bod 10 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty V prípade omeškania Držiteľa karty so splatením celej Pohľadávky, je Banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej Bankou Zverejnením a Držiteľ karty je povinný úrok z omeškania zaplatiť.
Podľa ČI. V. bod 1 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku Držiteľa karty.
Podľa ČI. V bod. 2 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty Kartový rámce je splatný v deň splatnosti uvedený v bode 4 čl. I. tejto zmluvy. V prípade predĺženia doby trvania tejto zmluvy podľa predchádzajúceho bodu sa splatnosť Kartového rámca predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená doba trvania tejto zmluvy, t.j. o jeden rok.
Podľa čl. V bod. 4 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty Banka je oprávnená zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia výpovede Držiteľovi karty.
Podľa čl. V bod. 7 Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
Podľa čl. 7.6.1. VOP Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo podľa písm. a/ ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo podľa písm. j/ ak Klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP, v zmluve o úvere Banka je oprávnená: podľa písm. b/ vypovedať zmluvu o úvere. Účinnosť výpovede Banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia Klientovi.
Podľa čl. 10.3. VOP Pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.
Článok 17 VOP upravuje zánik záväzkových vzťahov, okrem iného záväzkové vzťahy zanikajú výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany.
Podľa čl. 17.4. prvá veta VOP - VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu Klienta a Banky až do úplného vysporiadania ich vzájomných vzťahov.
V konaní sporové strany považovali pohľadávku za splatnú iným dátumom. Kým navrhovateľ odvodzoval splatnosť pohľadávky, ako aj začiatok plynutia premlčacej doby, od dátumu 21.10.2010, kedy došlo
k zrušeniu účtu, odporca začiatok plynutia lehoty stanovil na deň 15.1.2009. Ani s jedným z týchto názorov sa súd nestotožnil. Ako vyplýva z listinného dôkazu, predloženého navrhovateľom - prehľad transakcií na účte odporcu- konkrétne riadok 683 z č.l. 77 p.v., dňa 6.6.2007 došlo k ukončeniu úverového rámca aktívnej KTK zmluvy. Uvedený deň súd považuje za deň ukončenia zmluvy o kontokorentnom úvere, čím došlo k zosplatneniu úveru. V tejto súvislosti ani navrhovateľ ani odporca nevedeli predložiť listinný dôkaz o tom, že by zo strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo k výpovedi uvedenej zmluvy, avšak pri takejto dôkaznej núdzi, súd mal za to, že takto sformulovaný úkon v rámci transakcie účtu mu ukončenie zmluvného vzťahu dostatočne preukazuje. V tomto smere si dovolí poukázať aj na právny názor právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý rovnako iba z histórie transakcií na účte odporcu, konkrétne z riadku č. 969 z č.l. 80 p.v. stanovil termín ukončenia zmluvného vzťahu na deň 21.10.2010, kedy je zaznamenaná transakcia - zrušenie účtu. Týmto dátumom došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. na APS Slovakia, a.s.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Ako vyplýva aj z tohto ustanovenia zákona o bankách banka bola povinná pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať klienta na splnenie záväzku, s ktorým bol tento v omeškaní, aby mohlo dôjsť v súlade so zákonom k postúpeniu pohľadávky na „nebankový“ subjekt. Nakoľko zo strany navrhovateľa nebola preložená žiadna takáto výzva, aj uvedený fakt súdu preukazuje, že k takejto výzve došlo, a to už dňa 6.6.2007, kedy banka ukončila zmluvný vzťah, čím došlo k výzve, aby odporca uhradil svoj splatný záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Nakoľko od tohto dátumu uplynula značná doba (viac ako 7 rokov) je pochopiteľné, že odporca takýto dôkaz predložiť nevie, a podľa názoru súdu je práve na navrhovateľovi, aby preukázal, že žaluje pohľadávku, ktorá sa stala splatnou a aby vedel preukázať, kedy sa stala splatnou, a to najmä vzhľadom na ním predložené dôkazy, ktoré nasvedčujú práve tomu, že k ukončeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o kontokorentnom úvere došlo skôr ako k zrušeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o bankovom účte, na ktorý poukazuje právny zástupca navrhovateľa, ktorý rovnako pre zrušenie tohto zmluvného vzťahu (zmluvy o zriadení bankového účtu) nevie predložiť iný listinný dôkaz ako prehľad transakcií na účte odporcu, hoci podľa čl. 4.1.19 VOP k ukončeniu zmluvného vzťahu a zrušeniu Účtu dochádza v týchto prípadoch:
a) po uplynutí doby, na ktorú bol Účet zriadený,
b) na základe dohody o zrušení Účtu medzi Bankou a Klientom,
c) po vypovedaní Zmluvy o bežnom účte,
d) ďalšími spôsobmi upravenými týmito VOP, Zmluvou o bežnom účte alebo príslušnými právnymi predpismi.
Podľa čl. 4.1.20 VOP Banka je oprávnená Zmluvu o bežnom účte kedykoľvek písomne vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia výpovede Zmluvy o bežnom účte Klientovi.
Podľa čl. 4.1.21 VOP Banka je ďalej oprávnená Zmluvu o bežnom účte vypovedať , pričom výpovedná lehota je 30 dní odo dňa doručenia výpovede Klientovi:
a) ak do troch mesiacov od zriadenia Účtu neboli na Účet vložené peňažné prostriedky vo výške aspoň Minimálneho vkladu,
b) ak je na Účte Minimálny zostatok a Účet je bez pohybu najmenej 3 mesiace.
Podľa čl. 4.1.24 VOP O zrušení Účtu a dátume, ku ktorému Banka Účet zrušila, a o naložení so zostatkom prostriedkov na Účte, informuje Banka Klienta.
Nakoľko aj zrušenie účtu je potrebné zdokladovať písomným listinným dôkazom (výpoveďou, či dohodu účastníkov konania), súd za dostatočný dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu zo zmluvy o kontokorentnom úvere považoval práve navrhovateľom predložený prehľad transakcií na účte, a preto ustálil, že premlčacia doba začala plynúť dňa 6.6.2007 a nakoľko návrh bol podaný až dňa 15.5.2013 došlo k jej uplynutiu, čím námietku premlčania považoval za vznesenú dôvodne, čo bol dôvod pre zamietnutie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.
Súd nad rámec svojho odôvodnenia tiež uvádza, že ak by prijal právny názor právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že skutočnosť o ukončení zmluvného vzťahu je potrebné preukázať písomným listinným dôkazom, potom by súd nemal preukázanú ani skutočnosť o písomnej výzve Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola potrebná pre splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky voči odporcovi na „nebankový“ subjekt APS Slovakia, a.s. a rovnako by nemal preukázanú splatnosť žalovanej pohľadávky, a to s poukazom na automatickú prolongáciu platnosti zmluvy a splatnosti pohľadávky, čo by malo taktiež za následok zamietnutie návrhu na začatie konania, avšak z iných dôvodov.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko plne úspešným účastníkom konania bol odporca, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 308,- €.
Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 71,37 €, paušálnej náhrady režijných výdavkov, náhrady za stratu času a cestovného. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby, a to:
- Prevzatie a prípravu zastúpenia
- Účasť na pojednávaní dňa 9.7.2014
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 8.7.2014, nakoľko toto bolo súčasť jeho prednesu na pojednávaní dňa 9.7.2014.
Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014, t. j. vo výške 16,08 € (8,04 € x 2).
Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca vykonával úkony v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, priznala sa mu aj náhrada za stratu času za cestu Chorvátsky Grob - Trenčín, a to za deň 9.7.2014 vo výške 80,4 € (1 hod á 13,40 € x 6 polhodín)
Vynaložené cestovné (Chorvátsky Grob - Trenčín a späť) predstavovalo za deň 9.7.2014 výšku 68,78 € ((114 x 2 x 0,183 €) + (8,31 x 2,28 x 1,43 €)).
Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).