Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-6-2010.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/6/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. Š., N.. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX, XXX XX J., štátna príslušníčka Slovenskej republiky, 2/ H. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. U. XXX/X, XXX XX X., štátny príslušník Slovenskej republiky, obaja zast. Mgr. Ľubomírom Holákom, nar. 10.10.1975, trvale bytom Čierne 161, 023 56 Makov, proti odporkyni: P. Y., N.. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X. XX, XXX XX T. Q. X., štátna príslušníčka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie ul. Moyzesova 34, 022 01 Čadca, o hospodárení so spoločnou vecou, takto
rozhodol:
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade s ú o p r á v n e n í v rodinnom dome č. XX v kat. území obce T. Q. X., zapísanom na LV č. XXXX Správy katastra Č. v ý l u č n e užívať na prízemí rodinného domu miestnosti detská izba, spálňa, na 1. poschodí všetky miestnosti a to špajza, kuchyňa, obývačka, spálňa, kúpeľňa, WC, balkón, kvetinová miestnosť, schodište so samostatným vstupom.
Odporkyňa j e o p r á v n e n á v rodinnom dome č. XX v kat. území obce T. Q. X., zapísanom na LV č. XXXX Správy katastra Č. v ý l u č n e užívať na prízemí rodinného domu miestnosti obývačka, kuchyňa, veranda, závetrie - vchod, WC, kúpeľňa, schodište do kotolne a kotolňu, prístup na podkrovie cez vstup na schodište, priestory povaly.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade a odporkyňa s ú o p r á v n e n í užívať s p o l o č n e v rodinnom dome č. XX v kat. území obce T. Q. X., zapísanom na LV č. XXXX Správy katastra Č. chodbu na prízemí, vchod na prízemí - závetrie, verandu do doby vytvorenia samostatného vstupu navrhovateľov v 1/, 2/ rade do miestností detská izba a spálňa nachádzajúcich sa na prízemí rodinného domu.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľom v 1/, 2/ rade trovy konania vo výške 529,- Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom 221,25 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovatelia v 1/, 2/ rade domáhali sa úpravy o hospodárení so spoločnou vecou, a to k rodinnému domu č. XX nachádzajúcom sa v kat. území obce T. Q. X., zapísanom na LV č. XXXX pre okres Č. a to tak, že odporkyňa je oprávnená užívať miestnosti obývačku, kuchyňu, verandu, WC, chodbu na prízemí a navrhovatelia v 1/, 2/ rade sú oprávnení užívať miestnosti detská izba, spálňa na prízemí a všetky miestnosti na 1. poschodí, teda špajza, kuchyňa, obývačka, spálňa, kúpeľňa, WC, balkón, kvetinová miestnosť, vrátane schodišťa; kúpeľňa na prízemí, schodište z kotolne a kotolňu budú užívať všetci spoluvlastníci spoločne.
Odporkyňa návrh žiadala zamietnuť z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na takejto úprave užívania. Poukázala na to, že v rokoch 1970-1975 so súhlasom neb. H. T. bola na spornej nehnuteľnosti vykonaná rekonštrukcia, pričom s bývalými vlastníkmi bolo dohodnuté, že prízemie rodinného domu bude užívať odporkyňa spolu s manželom a poschodie rodinného domu bude užívať neb. H. T. a manželka J. T., pričom táto dohoda ostala v platnosti aj po smrti neb. H. T., ktorý zomrel X.X.XXXX. Rekonštrukcii spornej nehnuteľnosti predchádzala ešte dohoda, pretože pôvodne s manželom chceli postaviť rodinný dom, ale zo strany neb. H. T. im bola ponúknutá dohoda, že dom je pomerne veľký a jemu bude postačovať na užívanie poschodie domu. Rozsudkom sp. zn. 11C/6/2010 zo dňa 30.5.2011 súd rozhodol tak, že odporkyňa je oprávnená v rodinnom dome č. súp. XX v kat. území obce T. Q. X. užívať miestnosti obývačku, kuchyňu, verandu, WC, chodbu na prízemí. Vo zvyšku o hospodárení rozhodol tak, že navrhovatelia v 1/, 2/ rade sú oprávnení užívať miestnosti detská izba, spálňa na prízemí, všetky miestnosti na 1. poschodí, teda špajza, kuchyňa, obývačka, spálňa, kúpeľňa, WC, kvetinová miestnosť, vrátane schodišťa; kúpeľňa na prízemí, schodište do kotolne a kotolňu budú užívať všetci spoluvlastníci. V danej časti návrh bol zamietnutý, žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/361/2011 zo dňa 31.7.2012 rozsudok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
V zmysle záverov rozhodnutia druhostupňového súdu, súd opätovne vykonal dôkazy a vo veci rozhodol.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa pripojených listín predložených navrhovateľmi, náčrtom rodinného domu, výzvou na vypratanie, následne uvoľnenie časti domu zo dňa 25.10.2009, znaleckým posudkom č. 6/2010, ohliadkou na mieste samom a ďalším spisovým materiálom mal zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľka v 1/ rade získala vlastnícke právo v podiele 1/4-iny k spornému rodinnému domu titulom dedenia po otcovi H. T. v roku 1989. Navrhovateľ v 2/ rade získal vlastnícke právo titulom darovacej zmluvy v podiele 1/2-ice, ktorú mu darovala jej matka. Odporkyňa po tom, ako sa vydala v roku 1969, v predmetnom dome jej boli dané do užívania dve podkrovné izby s tým, že kuchyňa, kúpeľňa, chodba, veranda a vchod do kotolne boli spoločné. Pretrvávali hádky, pretože odporkyňa mala malé deti, bála sa, aby nedošlo k úrazu, nastala výmena s tým, že odporkyňa začala užívať prízemnú časť rodinného domu a rodičia sa presťahovali na poschodie. V roku 1978 sa navrhovateľka v 1/ rade vydala a v dôsledku neúnosnej situácie sa v roku 1981 odsťahovala Q. J., kde bývala doposiaľ. V roku 1983 otec navrhovateľky prerobil druhý vchod do domu za účelom pokojného užívania. Podľa názoru navrhovateľky v 1/ rade odporkyňa užíva viac ako jej patrí. Poprela existenciu dohody o užívaní rodinného domu, ako aj rekonštrukciu rodinného domu z jej strany. Po smrti otca sa o údržbu domu stará manžel navrhovateľky v 1/ rade, a to v takom rozsahu, že 3-krát natrel strechu a položil ríny na dom. Odporkyňa mu prispela sumou 1.200,- Sk na zakúpenie farby na strechu. Vzhľadom k tomu, že nie je možná dohoda s odporkyňou ohľadom úpravy užívania predmetného rodinného domu, vo vzťahu ktorému jej a navrhovateľovi v 2/ rade svedčí spoluvlastnícky podiel presahujúci podiel odporkyne, žiadala, aby súd návrhu vyhovel.
Navrhovateľ v 2/ rade užíva 1. poschodie rodinného domu spolu s navrhovateľkou v 1/ rade. Podiel mu prenechala jeho babka a spodnú časť domu užíva odporkyňa. Poukázal na nezhody, ktoré pretrvávajú v rodinnom dome.
Splnomocnený zástupca navrhovateľov v 1/, 2/ rade predložil úpravu návrhu, v zmysle ktorého navrhovatelia v 1/, 2/ rade žiadali, aby odporkyňa bola oprávnená v rodinnom dome č. XX v kat. území obce T. Q. X., zapísanom na LV č. XXXX užívať miestnosti obývačku, kuchyňu, verandu, závetrie- vchod, WC, kúpeľňu, schodište do kotolne a kotolňu, prístup na podkrovie cez vchod do schodišťa, vrátane priestorov povaly. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú tak oprávnení v predmetnom rodinnom dome užívať miestnosti detskú izbu, spálňu na prízemí a všetky miestnosti na 1. poschodí, špajzu, kuchyňu, obývačku, spálňu, kúpeľňu, WC, balkón, kvetinovú miestnosť, vrátane schodišťa so samostatným vstupom. Ako spoločné priestory v rodinnom dome navrhli navrhovatelia užívať vchod na prízemí- závetrie, verandu na prízemí a chodbu na prízemí tak, aby navrhovatelia v 1/, 2/ rade sa mohli dostať do miestností detská izba a spálňa na prízemí do doby, pokiaľ si nevytvoria samostatný vstup, aby požiadavka funkčného celku bytu bola rešpektovaná.
Odporkyňa tvrdila, že prízemie domu zodpovedá približne podielu 1/4-iny. Tento podiel získala po smrti otca, ktorý sa za života vyjadril, aby prízemie prerobili a toto užívali. Po tom, ako sa navrhovateľka odsťahovala z rodinného domu, bol prerobený aj vchod. Potvrdila tú skutočnosť, že užíva viac ako jej pripadá na jej spoluvlastnícky podiel.
V konaní vypočutá svedkyňa J. T. poprela existenciu dohody o užívaní rodinného domu. Po smrti manžela H. T. získala polovicu domu. Býva na poschodí a odporkyňa býva na prízemí, ktorú časť domu aj užíva. Prízemie zodpovedá podielu väčšiemu ako 1/2-ica. Po tom, ako spolu s nebohým manželom umožnili odporkyni obývať prízemie, na poschodí boli prerobené samostatné miestnosti. Samostatný vchod do domu urobila navrhovateľka, nakoľko sa stalo, že odporkyňa ju vymkla a táto spala v maštali. S odporkyňou má veľmi zlé vzťahy. Akékoľvek opravy, rekonštrukcie v rodinnom dome financovala svedkyňa.
V konaní vypočutý svedok J. Y., manžel odporkyne tvrdil, že v roku 1969 sa priženil s tým, že svokor mu povedal, načo bude stavať chalupu, keď môže bývať v tejto a poprerábať si to. Na základe daného súhlasu začal kopať vodu, robiť vodovodné prípojky, pretože tam bola len studňa. Dom pozostával z dvoch izieb. Na poschodí a na prízemí bola kuchyňa, izby, špajza s tým, že s odporkyňou bývali v dvoch izbách hore. Po narodení druhého syna sa presťahovali na prízemie. Nezhody začali vznikať v roku 2008-2009, kedy navrhovateľka začala tvrdiť, že užíva odporkyňa viac ako jej patrí spoluvlastnícky. Dovtedy nehnuteľnosť bola užívaná nerušene. Akékoľvek opravy boli vykonávané na základe dohody so svokrovcami. Keby nesúhlasili, takéto práce by vykonávané neboli.
Svedok N. Y., švagor navrhovateľky v 1/ rade tvrdil, že po tom, ako sa navrhovateľka vydala za jeho brata, bolo im umožnené, aby bývali v rodičovskom dome s tým, že bude potrebné vykonať určité stavebné úpravy. Stavala sa kotolňa, kúrenie, žiadne problémy tam neboli. Pri prestavbe rodinného domu chodieval sám pomáhať.
V konaní bol vypočutý aj znalec Ing. Rudolf Blendovský, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 6/2010 zo dňa 25.7.2010, podľa ktorého odporkyňa z celkovej podlahovej plochy domu užíva 43,50 %, čo predstavuje výmeru 100,88 m2, pričom v skutočnosti mala užívať výmeru 57,98 m2, teda navyše užíva plochu o výmere 42,90 m2, čo predstavuje približne plochu obývačky, detskej izby a kúpeľne. Reálna deľba podľa podielov spoluvlastníkov nie je u sporného rodinného domu možná. V dome došlo k nesprávnemu oddeleniu úžitkovej plochy bytu z plochy prízemia podľa podielov spoluvlastníkov. Bez pomerne náročných stavebných úprav a dohôd medzi spoluvlastníkmi nie je možné takýto stav ani napraviť. Podľa znalca, pokiaľ by došlo k odčleneniu detskej izby alebo úpravy užívania, aj tak by odporkyňa užívala viac ako 1/4-inu, ale v konečnom dôsledku by zas nebola zachovaná samostatnosť bytovej jednotky, ktorá v sebe zahŕňa príslušenstvo, komunikačné priestory, izbu, kuchyňu v zmysle stavebného zákona. Pokiaľ by mala užívať len svoj podiel, musela by vypustiť časť izby, kúpeľne, chodby, resp. v izbe zriadiť príslušenstvo.
Z LV č. XXXX súd zistil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. XX postaveného na parcele KNC č. XXX nachádzajúceho sa v kat. území obce T. Q. X., a to navrhovateľka v 1/ rade v podiele 1/4, navrhovateľ v 2/ rade v podiele 1/2 a odporkyňa v podiele 1/4.
K upravenému návrhu zo dňa 27.6.2013 odporkyňa sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S takouto navrhovanou úpravou nesúhlasila, najmä zo stavebného, ako aj praktického hľadiska, s poukazom na znalecký posudok Ing. Rudolfa Blendovského. Navrhla úpravu tak, že odporkyňa je oprávnená v rodinnom dome č. XX v kat. území T. Q. X. užívať miestnosti obývačku, kuchyňu, verandu, WC, chodbu na prízemí, detskú izbu a spálňu, navrhovatelia v 1/, 2/ rade sú oprávnení užívať v predmetnom rodinnom dome všetky miestnosti na 1. poschodí, teda špajzu, kuchyňu, obývačku, spálňu, kúpeľňu, WC, balkón, kvetinovú miestnosť, povalu, vrátane schodišťa na povalu so samostatným vstupom.
Súd vykonal dňa 22.5.2014 na mieste samom ohliadku, na ktorej zároveň vyhotovil náčrt zachytávajúci užívanie miestností rodinného domu č. XX v kat. území T. Q. X., a to na prízemí čl. 165, na 1.poschodí čl. 166 a povala čl. 167. Bol zakreslený vchod č. 1 a vchod č. 2, ktorý vedie priamo na poschodie rodinného domu. Na ohliadke odporkyňa tvrdila, že miestnosti na prízemí užíva asi 40 rokov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka - podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka - o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
V danej súdenej veci súd konal a rozhodol o návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, a to rodinným domom č. XX na parcele X. XXX kat. územie T. Q. X., ktorý je vedený na LV č. XXXX. V konaní súd mal nesporne preukázané tvrdenia uvádzané navrhovateľmi, že medzi nimi a odporkyňou dlhodobo vznikajú nezhody ohľadom užívania predmetnej nehnuteľnosti, najmä miestností detská izba a spálňa na prízemí. Odporkyňa so svojim manželom užíva polovicu nehnuteľnosti, teda všetky miestnosti na prízemí i napriek tej skutočnosti, že ju navrhovatelia upozornili, že podľa listu vlastníctva č. XXXX je oprávnená užívať len 1/4-inu nehnuteľnosti. Vyzvali odporkyňu, aby časť nehnuteľnosti, a to miestnosti detskú izbu a spálňu, ktorú užíva bez ich súhlasu, dobrovoľne uvoľnila a vypratala. Odporkyňa dobrovoľne odmietala uvoľniť časti nehnuteľnosti, ktoré užíva protiprávne. Vykonaným dokazovaním súd mal nesporne preukázané, najmä znaleckým posudkom Ing. Rudolfa Blendovského č. 6/2010 zo dňa 25.7.2010, že podiel odporkyne 1/4-iny predstavuje 57,98 m2, pričom v skutočnosti odporkyňa užíva plochu o celkovej výmere 100,88 m2, teda nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu užíva 42,90 m2, čo predstavuje približne plochu detskej izby, obývačky a kúpeľne. V minulosti medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľov v zásade došlo k dohode o užívaní spornej nehnuteľnosti. Nastala však taká zmena pomerov spočívajúca aj v zmene spoluvlastníkov a ich podielov k spornej nehnuteľnosti, ktorá mala za následok tú skutočnosť, že k dohode spoluvlastníkov, účastníkov konania o užívaní nedošlo. Preto bolo dôvodné pristúpiť k úprave užívania súdnou cestou.
V súdenej veci súd aplikoval zákonné ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúce hospodárenie so spoločnou vecou. Teda práva a povinnosti medzi spoluvlastníkmi navzájom. Všetci spoluvlastníci majú právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a úžitky, nakladať s ním v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci. Vzhľadom na charakter užívania rodinného domu č. XX nachádzajúceho sa v kat. území T. Q. X., súd aj po vykonanej ohliadke na mieste samom dospel k právnemu záveru, že je dôvodné zo strany navrhovateľov domáhať sa úpravy užívania rodinného domu č. XX, nakoľko neexistuje dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, a to ani písomná, ani uzatvorená ústne alebo konkludentne. Súd bral do úvahy fakticky existujúce pomery podielových spoluvlastníkov a najmä tú skutočnosť, že odporkyňa užíva v rozsahu prevyšujúcom podiel 1/4-iny predmetný rodinný dom, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Danú skutočnosť odporkyňa nijakým spôsobom ani nerozporovala, pretože nesporne z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že táto je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. XX v podiele 1/4-iny. Aj keď v prípade podielových spoluvlastníkov ide o tzv. ideálny podiel na spoločnej veci, jeho číselné vyjadrenie absolútne neznamená, že by výlučne spoluvlastník bol vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci. Práve riešenie nezhôd medzi spoluvlastníkmi ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou upravuje zákonné ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyjadruje spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi. Aj keď súd nie je viazaný konkrétnym návrhom riešenia navrhnutým navrhovateľmi v 1/, 2/ rade, priklonil sa k vzhľadom aj k reálnemu zisteniu spôsobu užívania jednotlivých podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti k navrhovanej forme úpravy užívania zo strany navrhovateľov, uplatňujúcim si princíp majority.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že prízemie rodinného domu užíva odporkyňa spolu so svojim manželom, pričom rozsah spoluvlastníckeho podielu odporkyne nezodpovedá obývanej ploche prízemia rodinného domu. Navrhovatelia v 1/, 2/ rade užívajú spolu so samostatným vchodom poschodie rodinného domu, a to všetky miestnosti, ktoré sa tam nachádzajú: kuchyňu, špajzu, obývačku, spálňu, kúpeľňu, WC, balkón, kvetinovú miestnosť a schodište so samostatným vstupom. V záujme zachovania veľkosti spoluvlastníckych podielov bolo dôvodné upraviť užívanie rodinného domu navrhovateľmi v 1/, 2/ rade výlučne vo vzťahu k miestnostiam nachádzajúcim sa na prízemí rodinného domu, a to detskej izby a spálne a výlučne vo vzťahu k miestnostiam nachádzajúcim sa na 1. poschodí (špajza, kuchyňa, obývačka, spálňa, kúpeľňa, WC, balkón, kvetinová miestnosť, schodište so samostatným vstupom).
Rešpektujúc veľkosť podielu odporkyňa je tak oprávnená výlučne užívať na prízemí rodinného domu miestnosti, ako je obývačka, kuchyňa, veranda-závetrie, vchod, WC, kúpeľňa, schodište do kotolne a kotolňu a taktiež prístup na podkrovie cez vstup na schodište, priestory povaly. Vzhľadom k tej skutočnosti, že miestnosti na prízemí rodinného domu, detská izba a spálňa sú obývané doposiaľ odporkyňou a navrhovatelia nemajú inú možnosť ako prechod cez chodbu na prízemí, vchod na prízemí- závetrie, verandu, upravil súd spoločné užívanie uvedených priestorov na prízemí rodinného domu do doby vytvorenia samostatného vstupu navrhovateľov v 1/, 2/ rade do miestností detská izba a spálňa, ktoré sa nachádzajú na prízemí rodinného domu. Vzhľadom aj na atypickosť riešenia a obývania rodinného domu bolo obtiažne dodržať veľkosť každého podielu jednotlivého podielového spoluvlastníka pri úprave užívania miestností, ktoré sa v rodinnom dome nachádzajú. Z dôvodu rešpektovania osobných pomerov účastníkov, ako aj ich komplikovaných vzájomných vzťahov, podstatne narušených z dôvodu nezhôd pri užívaní rodinného domu súd mal za to, že úprava užívania tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku určitým spôsobom zmierni konfliktné situácie vznikajúce pri užívaní domovej nehnuteľnosti.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovatelia v konaní boli úspešní, súd im priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli na súdnom poplatku za podanie žalobného návrhu a na súdnom poplatku za podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 30.5.2011 po 99,50 Eur. Celkovo súd priznal navrhovateľom v 1/, 2/ rade na súdnych poplatkoch náhradu trov vo výške 199,- Eur. Navrhovateľom v 1/, 2/ rade vznikli aj trovy znaleckého dokazovania na vypracovanom znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Rudolfa Blendovského na trovy dokazovania zložením zálohy vo výške 330,- Eur, ktorá záloha bola použitá na vyplatenie znalečného uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 11C/6/2010 zo dňa 18.3.2011. Súd tak celkovo navrhovateľom v 1/, 2/ rade priznal náhradu trov konania vo výške 529,- Eur.
V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu k náhrade trov preddavkovaných štátom, a to podľa výsledku konania, vo výške 221,25 Eur, ktorá suma bola vyplatená na znalečnom z rozpočtových prostriedkov súdu súdom ustanovenému znalcovi Ing. Rudolfovi Blendovskému v zmysle uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 11C/6/2010 zo dňa 18.3.2011.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.