Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/215/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa: vendue, a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad 128 00, Česká republika, IČ: 28062256, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava proti odporcovi: V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, N. K. o zaplatenie 1.982,26 Kč s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.982,26 Kč spolu s úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 1.527,19 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 49,05 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozsudku tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že odporca sa stal dlžníkom navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011, ktorú uzavrel navrhovateľ s pôvodným veriteľom odporcu Č. N., M..N... Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo odporcovi zaslané doručeným listom zo dňa 03.05.2011. Informácia o tom, kedy bolo odporcovi doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a či ju fakticky prevzal, nie je navrhovateľovi známa, nakoľko toto oznámenie bolo zaslané odporcovi bez doručenky s návratkou. Právny predchodca navrhovateľa Č. N., M..N.. uzavrela s odporcom dňa 27.10.2009 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. N., M..N.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o sporožírovom účte“). Odporca v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v hmotnosti z bankomatu a iné platby, čím na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 06.04.2010 debetný zostatok. Č. N., M..N.. ako pôvodný veriteľ odporcu niekoľkokrát vyzývala k zaplateniu dlhu, avšak márne. Listom zo dňa 06.04.2010 vypovedala Č. N., M..N.., zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a vyzvala k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom liste zosplatnila celú pohľadávku na sporožírovom účte dňom 06.04.2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 1.600,54 Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.527,19 Kč, čiastky sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 73,35 Kč. Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %. Dňom zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet pohľadávok a je ďalej evidovaná pod ID číslom 4495337833 (pod tým ID číslom pohľadávku navrhovateľ eviduje a toto číslo je potrebné uvádzať pri všetkých platbách ako variabilný symbol). Zosplatnenie bolo prevedené v súlade s bodom 16.8 c) VOP, podľa ktorého sa oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň jeho realizácie. Od tohto dátumu je teda v súlade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými obchodnými podmienkami požadovaný sankčný rok za nepovolené prečerpanie účtu z celej čiastky vo výške 25 %. Odporca sa v zmluve zaviazal disponovať iba s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a ďalších bankových poplatkov. Pre prípad, že by na účte nebol dostatok finančných

prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov je banka oprávnená prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto krokom došlo k prekročeniu zostatku na účte do mínusu (nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že odporca nemal na sporožírovom účte povolený debetný zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent, bol nepovolený debetný zostatok na účte odo dňa jeho vzniku úročený úrokovou sadzbou 25 % podľa oznámenia Českej sporiteľne, a.s. o úrokových sadzbách pre nepovolený debetný zostatok. Žalovaná čiastka je tvorená: čiastkou istiny vo výške 1.527,19 Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z bežného účtu vo výške 0,00 Kč od doby čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorú ku dňu účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 01.04.2011 predstavujú 455,07 Kč. Navrhovateľ ďalej požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky sankčný úrok nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 % p.a. z čiastky istiny 1.527,19 Kč a to od dátumu 01.04.2011 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Žalobca ako aj právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci a za podmienky zistenia právomoci príslušnosti ako nevyhnutných podmienok konania podľa citovaného ustanovenia a nasl. ustanovení , v spojení s nasl. a a nasl. .

Slovenská republika a Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie viazanými zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré ako členské štáty sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa čl. 2 ods. 1 v kapitole II. Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 v kapitole II. oddiel 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 16 ods. 2 v kapitole II. oddiel 4 Nariadenia (v spojení s ustanovením čl. 15 a čl. 17) upravujúce právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv (definovaných v čl. 15 ods. 1 ako zmluvy) uzavreté spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa ( ďalej len ), na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca) ak nie je ustanovené inak.

Podľa , , všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

Odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 5 bod 1,2,3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: - ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo - ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo - ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi vrátane všeobecných obchodných podmienok žalobcu a to čl. 41 VOP účastníci ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili úpravu zákona č. 513/1991 Sb., Obchodního zákonníka účinnom na území Českej republiky.

Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z českého právneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, so zmluvou o sporožírovom účte Č. N. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb zo dňa 27.10.2009 ( ďalej len zmluva o osobnom účte ), s výpisom z účtu odporcu, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 s prílohou č. 1 k tejto zmluve spolu so špecifikáciou postúpených pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, s písomným podaním zástupcu navrhovateľa zo dňa 01.07.2014, so všeobecnými obchodnými podmienkami Č. N. ( ďalej len VOP ), s oznámením o úrokových sadzbách Č. N., a zistil tento skutkový stav:

Dňa 27.10.2009 uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa Č. N., M..N.. Zmluvu o sporožírovom účte Č. N. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb.

Podľa čl. 1 zmluvy o sporožírovom účte, banka sa zaväzuje zriadiť odo dňa 27.10.2009 majiteľovi sporožírový účet Osobný účet Č.D. N., ktorému prideľuje číslo XXXXXXXXXX/XXXX a ktorý bude vedený v českých korunách. Ďalej sa banka zaväzuje prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby.

Podľa čl. 2 zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účte budú úročené ročnou úrokovou sadzbou pre bežný režim úročenia stanovenou a vyhlasovanou bankou pre tento typ účtu v oznámení Č. N., M..N.., ak nebude s majiteľom účtu dohodnuté špeciálne úročenie.

Podľa čl. 3 zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované bankou podľa sadzobníka Č. N. pre bankové obchody platné v deň vykonania spoplatkovaného úkonu.

Podľa čl. 5 zmluvy o sporožírovom účte, ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia platnými VOP Č.D. N., M..N.., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlasuje, že mu je známy obsah VOP a že s nimi bez výhrad súhlasí.

Podľa čl. 10 bodu 10.6 VOP, klient udržuje na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali ku krytiu platobných transkacií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy a platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre takýto platobný účet, bankou.

Podľa čl. 10 bodu 10.9 VOP, v prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na platobnou účte, úročí banka vzniknutý debetný zostatok sankčným úrokom vo výške stanovenej v oznámení platnom v deň vzniku debetného zostatku.

Podľa čl. 11 bodu 11.5 VOP, od zmluvy o platobnom účte je možné odstúpiť v prípadoch podstatného porušenia zmluvných povinností . Za podstatné porušenie zmluvných povinností klientom sa považuje najmä nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na platobnom účte klientom alebo omeškanie klienta s úhradou cien.

Súd na základe citovaných zmluvných ustanovení vec právne posúdil takto:

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 31.03.2001 a prílohou č. 1, ktorú tvorí zoznam postúpených pohľadávok mal súd preukázané, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa ( v priloženom zozname pod ID 4495337833 ).

Podľa výpisu účtu odporcu ako je na čl. 33 až 40 posledný úkon bol uskutočnený dňa 19.12.2009 vo výške 8.657,36 Kč - výber hotovosti ATM, z ktorého je zrejmý prehľad pohybov na účte. Ku dňu 06.04.2010 dlžil navrhovateľovi sumu 1.527,19 Kč.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.07.2014 na výzvu súdu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Č. N.Ň., M..N.., uzavrel s odporcom dňa 27.10.2009 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. N., M..N.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o sporožírovom účte“). Odporcovi nebolo povolené prečerpanie účtu do debetu a ani nebol schválený kontokorentný úver (úverová linka) na bežnom účte. Debetný zostatok na účte vznikol odporcovi v mesiaci december 2012, kedy bol na účte zostatok -639,19 Kč. Od tohto mesiaca sa debetný zostatok prehlboval, nakoľko odporca už na účte nemal žiadne kreditné operácie, do debetu sa účtovali poplatky za vedenie účtu 69,00 Kč, za účtovné položky 16,00 Kč a 5,00 Kč, ďalej za služby pri prepážke 45,00 Kč, za vyhotovenie výpisu z účtu 12,00 Kč, poštovné 9,50 Kč. V mesiaci 12/2009 sa ďalej účtovali do debetu poplatky za 1. až 3.upomienku po 300 Kč. Počnúc mesiacom 12/2009 už na účte odporca neurobil žiadne kreditné operácie a poplatkami sa účet dostal do väčšieho debetu. Z výpisov z účtu je zrejmé, že odporca mal na účte až do ukončenia zmluvného vzťahu pretrvávajúci debetný zostatok. Za nepovolené prečerpanie účtu až do jeho vyrovnania Č. N., M..N.., bola oprávnená úročiť tento nepovolený debetný zostatok sankčnými úrokom vo výške 25 % p.a. v súlade so Všeobecnými

obchodnými podmienkami Č. N., M..N.. (VOP). Priložené VOP sa vzťahujú aj na právny vzťah založený Zmluvou o sporožírovom účte medzi Č. N.Ľ., M..N.., a odporcom podľa Článku 46, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňom 15.07.2002, toto úplné znenie, ako vyplýva zo zmien účinných k 01.08.2003, 01.07.2004, 01.07.2007 a 31.10.2009, sa vyhlasujú ku dňu 31.10.2009. Podľa Oznámenia bod 1.1 (str.3) je nepovolený debetný zostatok na sporožírovom účte úročený ročnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % p.a. V prípade prečerpania stavu účtu bol medzi stranami dohodnutý sankčný úrok z omeškania vo výške 25 % ročne plynúci od dátumu prvého prečerpania čiastky do nepovoleného debetu (príp. zosplatnenia dlhu) a to v súlade s VOP body 10.9 a Oznámenia.

Žalovaná čiastka je tvorená:

- čiastkou istiny vo výške 1.527,19 Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný

- sankčným úrokom z istiny vo výške 25 % p.a. od dátumu za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte (podrobne viz. vyššie), ktoré ku dňu účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 01.04.2011 predstavujú 455,07 Kč.

Suma úroku vo výške 455,07 Kč je vyčíslená ako sankčný úrok za nedovolené prečerpanie od zosplatnenia pohľadávky t.j. 25 % z čiastky z čiastky istiny 1.527,19 Kč za celú dobu trvania nepovoleného debetného zostatku ku dňu 01.04.2011 - ku dňu Postúpenia pohľadávky na navrhovateľa. Podľa výpisu z účtu od 12/2009 až do zosplatnenia účtu k 06.04.2010 sú na účte zaznamenané debetné úroky z nepovoleného debetu, kedy bol debetný zostatok účtu vo výške 1.527,19 Kč prevedený na evidenčný účet banky č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom je debetný zostatok naďalej úročený sankčným úrokom 25 % za nepovolené prečerpanie. Úrok na nepovolené prečerpanie účtu - sankčný úrok ku dňu 06.04.2010 predstavil čiastku 73,35 Kč.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodního zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi Občianskeho práva.

Podľa výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

Na základe vykonaného dokazovania mal, súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (Č. N.Ň. M..N..) M. odporca uzavreli dňa 27.10.2009 zmluvu o sporožírovom účte, osobnom účte a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Na jej základe bol pre odporcu zriadený osobný účet. Odporca podstatne porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že na jeho účte vznikol v dôsledku výberov

z účtu a v dôsledku neuhradenia poplatkov súvisiacich s vedením účtu nepovolený debetný zostatok. Tento ku dňu 06.04.2010 / zosplatnenie účtu / predstavoval na istine sumu 1.527,19 Kč. Sankčný úroku za nepovolené prečerpanie účtu ku dňu 06.04.2010 predstavoval sumu 73,35 Kč. Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %. Sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 % z čiastky 1.527,19 Kč od nepovoleného prečerpania ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok prestavuje sumu 455,07 Kč. Nárok na sankčný úrok mal súd preukázaný jednak zmluvným ustanovením čl. 10 bodu 10.9 VOP ako aj oznámením Č. N. o úrokových sadzbách platným v relevantnom čase pre výpočet sankčného úroku. Keďže sankčný úrok, ktorý je zahrnutý do žalovanej sumy, bol vypočítaný ku dňu 01.04.2011 ( postúpenie pohľadávky), súd považoval nárok na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.982,26,- Kč spolu s 25 % ročným sankčným úrokom zo sumy 1.527,19 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia za dôvodný a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo 16,50 € zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 49,05 Eur.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhlášky“ ) predstavuje sumu 16,60 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl. spolu v sume 33,20 eur za režijný paušál za dva úkony v sume 15,85 eur - 7,81 eur za úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2013 a 8,04 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2014.

Takto mal súd za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 33,20 eur, režijného paušálu 15,85 eur, t.j. 49,05 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.