Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/231/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobkyne: T. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. V. XXX/XX, B. F., zastúpená: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. XXXX/XX, K., o zaplatenie 995,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 526,08 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,66 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 995,75 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, dňa 28.1.2015 uzavrela ako kupujúca so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu na osobné motorové vozidlo AUDI A8. Pri uzavretí kúpnej zmluvy bola žalobkyňa ako kupujúca zastúpená neterou L. C.. Predávajúci v kúpnej zmluve uviedol, že stav počítadla je ku dňu uzavretia zmluvy 242.989 km a pri opise vád vozidla uviedol vady: prevodové stupne, predná náprava, 1 kľúč k vozidlu iba, o iných vadách ju neinformoval. Kupujúca zaplatila za vozidlo kúpnu cenu 6.300 eur. Už pri prvom počiatočnom používaní vozidla sa vyskytli vady, ktoré bránili v jeho riadnom užívaní, preto bolo potrebné vozidlo dať prezrieť do servisu, pri ktorom vyšlo najavo, že vozidlo má viaceré vady ako len tie, ktoré boli výslovne uvedené v kúpnej zmluve. Posúdenie hodnoty potrebných opráv bola servisom vyčíslená na sumu 4.356,49 eur, zároveň podľa vyjadrenia servisu, prevádzka vozidla bez potrebnej údržby nie je bezpečná. Kupujúca bola pri uzatváraní kúpy žalovaným uvedená do omylu v otázke vlastnosti predmetu kúpy. Z uvedených dôvodov žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy prostredníctvom SMS správy a zároveň žalovaného vyzvala na vrátenie kúpnej ceny a na úhradu nákladov spojených s nevyhnutnými opravami vykonanými v servise na to, aby bolo bezpečne pojazdné. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto bola nútená vyhľadať pomoc a domáhať sa vrátenia kúpnej ceny prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý opätovne zaslal žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie príslušenstva. Až na základe výzvy právneho zástupcu žalovaný vrátil kúpnu cenu žalobkyni a dňa 26.3.2015 si prevzal vozidlo, náklady spojené s uplatnením pohľadávky však uhradiť odmietol. V zmysle , si žalobkyňa uplatňuje nárok v celkovej výške 995,75 eur. Ide o príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej uplatnením a pozostáva z odplaty servisu vo výške 469,67 eur, nakoľko po tom, ako sa na vozidle prejavili vady o ktorých žalovaný neinformoval žalobkyňu, tento odmietol v rámci komunikácie uznať akékoľvek závady na vozidle a preto bolo nevyhnutné zabezpečiť posúdenie technického stavu vozidla osobou na to

odborne spôsobilou. Z titulu trov právneho zastúpenia, si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému sumu vo výške 526,08 eur, pretože žalovaný jej odmietol vrátiť kúpnu cenu aj napriek tomu, že od zmluvy odstúpila prostredníctvom SMS. Preto bola nútená vyhľadať právnu pomoc pre uplatnenie si svojich práv. Žalovaný až po doručení výzvy od jej právneho zástupcu súhlasil s vrátením kúpnej ceny. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu zo dňa 28.1.2015, Zákazkový list zo dňa 2.2.2015, Zákazkový list zo dňa 6.2.2015, Odstúpenie od zmluvy a výzva na vrátenie kúpnej ceny a príslušenstva zo dňa 25.2.2015, pokladničný doklad zo dňa 13.5.2015 na sumu 526,80 eur, uznesenie OR PZ v Trnave ČVS: ORP-797/2-VYŠ-TT-2015 Ča zo dňa 24.6.2015, vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy od AK Princ & partners s.r.o., so sídlom v Trnave.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 21.9.2015, ku ktorej sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 1.10.2015. Žalovaný potvrdil, že predaj predmetného vozidla v mene jeho známej inzeroval. Držiteľom vozidla bola jeho známa ako to vyplýva z dokladov a on bol len splnomocnený na predaj vozidla a s tým súvisiace úkony. O tomto vedela aj kupujúca, resp. jej dcéra, ktorá v jej mene konala. Z tohto dôvodu namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Dcéra kupujúcej vozidlo prehliadla spolu s mechanikom, vozidlo vyskúšala na skúšobnej jazde a na vozidle aj odišla. Dcéra kupujúcej ho po určitom čase kontaktovala, že auto je v servise, potom mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy, predtým kupujúca jasne svoje požiadavky neformulovala. Po dohode so známou, vrátil peniaze a auto prevzal, pričom na aute odišiel a nie je pravda, že bolo nepojazdné. Ceny na zákazkovom liste sú nadhodnotené. Je sporná aj nutnosť právneho zastúpenia vo veci, nakoľko pred listom zaslaným advokátom, sa žalobkyňa nepokúsila doručiť či už jemu ako splnomocnenému zástupcovi, či už predávajúcej ako vlastníčke, odstúpenie od zmluvy. Po odstúpení od zmluvy, ako zmluvné strany si vydali späť to, čo podľa zmluvy plnili. Každá zo strán mala náklady s vrátením, ale sa dohodli, že to všetko budú riešiť vo vlastnej réžii a nikto si nič nebude nárokovať. K vyjadreniu žalovaný priložil kópiu potvrdenia o prevzatí vozidla žalovaným a o vrátení kúpnej ceny zástupkyni žalobkyne.

4. Právny zástupca žalobkyne v súvislosti s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného poukázal na znenie kúpnej zmluvy a na obsah uznesenia OR PZ v Trnave ČVS: ORP-797/2-VYŠ-TT-2015 Ča zo dňa 24.6.2015, z ktorého vyplýva vyjadrenie žalovaného v trestnom konaní, že to bol on, kto predával predmetné vozidlo ako aj jeho vyjadrenie, že bol vyzvaný na vrátenie kúpnej ceny, ktorú vrátil až po výzve doručenej mu zo strany právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaný si tiež objednal služby advokátskej kancelárie Princ & partners, ktorej on udelil plnomocenstvo, teda nie pani A., pričom tieto služby advokáta si objednal v čase, kedy žalovaný ešte ani nebol, nakoľko išlo o predsúdnu komunikáciu. V reakcii tejto advokátskej kancelárie na odstúpenie od kúpnej zmluvy je okrem iného uvedené, že sa ich klient rozhodol akceptovať odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.1.2015. Žalovaný bol teda tým, kto sa nechal zastúpiť, on akceptoval odstúpenie od zmluvy a vrátil späť peňažné prostriedky, nie tretia osoba. Aj z týchto tvrdení, ktoré uviedol svojmu zástupcovi niekoľko týždňov po uzavretí zmluvy vyplýva, že žalovaný vystupoval v postavení vlastníka vozidla, keď sa to jednak v texte zmluvy priamo uvádza, keď údajné splnomocnenie sa v zmluve nikde nespomína a jednak samotný žalovaný akceptoval odstúpenie od kúpnej zmluvy a následne peňažné prostriedky vrátil. Žalovaný svojmu právnemu zástupcovi aj orgánom činným v trestnom konaní popísal stav, že vlastníkom motorového vozidla v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol práve žalovaný, a ako vyplýva z uznesenia OR PZ, žalovaný uviedol, že chcel predať AUDI, lebo sa rozchádzal s priateľkou. Údaje uvádzané v technickom preukaze k vozidlu o osobe držiteľa, resp. vlastníka, nemajú konštitutívnu povahu, ide iba o deklarovanie nejakého stavu, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že vlastnícke právo k autu, by sa nadobúdalo na základe zápisu do evidencie vozidiel. V priebehu konania právny zástupca navrhol vypočuť svedkyňu L. C., ktorá zastupovala žalobkyňu ako kupujúcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Navrhol vypočuť aj svedka P. J., ktorý kontroloval a servisoval predmetné vozidlo, na tomto výsluchu následne netrval.

5. Žalovaný na pojednávaní poprel uplatnený nárok žalobkyne a odôvodnenosť trov právneho zastúpenia žalobkyne. Osobný automobil AUDI A8, bol v čase predaja vo vlastníctve F. A., ako to vyplýva z osvedčenia o evidencii vozidla, s ktorou bol v tom čase v priateľkom vzťahu. Predávajúcou bola F. A., žalovaný jej pomáhal s predajom na základe splnomocnenia zo dňa 8.1.2015. Kúpnu zmluvu spisoval on v jej mene, v zmluve to nie je poznačené, ale s majiteľkou konzultoval telefonicky. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by si mala vymáhať finančné prostriedky od vlastníka a nie od neho, pretože v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. Kupujúca mala o tom vedomosť, pretože v technickom preukaze nefiguroval ako majiteľ auta. Nárok uplatnený žalobou spochybnil v celom rozsahu. Žalovaný potvrdil, že

kúpna zmluva bola uzavretá dňa 28.1.2015, v zmluve bolo uvedené, že auto je z roku 2003, je jazdené a má vady prevodovky. Dňa 25.2.2015 mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy, súčasťou ktorého bol zákazkový list, na základe ktorého od neho žiadali 4.300 eur na opravu vozidla, preto mu vlastníčka povedala, aby vozidlo zobral a odovzdal kúpnu cenu. Vozidlo si žalobkyňa prevzala v deň podpisu kúpnej zmluvy a bolo mu vrátené dňa 26.3.2015. Poukázal na rozpor v zákazkovom liste zo dňa 2.2.2015, podľa ktorého bolo vozidlo parkované 51 dní, pričom zmluva bola uzavretá dňa 28.1.2015, takže prešlo len 5 dní od kúpnej zmluvy. K zákazkovému listu žalobkyňa nemá ani daňovo uznateľný doklad. Žalobkyňa mu tvrdila, že auto je nepojazdné, na tomto aute ale prešiel bez problémov zo Senice do Trnavy. Žalovaný sporoval aj trovy právneho zástupcu žalobkyne, pretože aj on mal náklady s komunikáciou so svojim právnym zástupcom. Zároveň potvrdil, že služby advokátskej kancelárie Princ & partners si objednal on v mene pani A., keďže on bol žalovaným. Predtým ako mu bola doručená výzva zo strany zástupcu žalobkyne, ho telefonicky kontaktoval nejaký pán, ktorý uviedol, že opravy auta sú v hodnote 4.300 eur a buď zaplatí túto sumu, alebo nech si príde zobrať auto. Tiež bol kontaktovaný prostredníctvom SMS, ich obsah si už nepamätá. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný na pojednávaní predložil Osvedčenie o evidencii vozidla a Splnomocnenie zo dňa 8.1.2015.

6. Žalovaný na ďalšom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach, že sprostredkoval predaj vozidla vo vlastníctve jeho priateľky F. A.. V tej dobe nemala kupujúca vedomosť o splnomocnení zo dňa 8.1.2015, ktorým ho priateľka F. A. splnomocnila na úkony ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy na predmetné vozidlo. Kupujúca mala k dispozícii technický preukazu od vozidla, v ktorom je ako vlastníčka uvedená F. A., takže mala vedomosť kto je vlastníkom. Po výpovedi svedkyne žalovaný poprel, že by jej povedal, že je majiteľom vozidla. Je možné, že si s pani C. písali nejaké správy, nepamätá sa. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie navrhoval žalobu zamietnuť.

7. Svedkyňa L. C. O., neter žalobkyne uviedla, že v inzeráte našli auto, kde bolo uvedené telefónne číslo na žalovaného, s ktorým si dohodli stretnutie a pozreli si auto o ktorom žalovaný povedal, že patrilo jeho žene alebo priateľke. Dohodli sa, že auto zoberú a dajú si ho do servisu skontrolovať, ak auto bude v poriadku, nechajú si ho, ak nie, tak ho vrátia späť. Odviezli sa s ním do Borského Mikuláša, na druhý deň auto nešlo naštartovať, vymenili chybnú baterku a odviezli ho do servisu v Senici. Zo servisu zavolali, že môžu byť radi, že sa cestou nič nestalo, pretože hadičky boli prilepené len lepiacou páskou. Toto zavolali žalovanému a vysvetlili mu situáciu, na čo uviedol, že nie je problém. Následne im prestal brať telefón, snažili sa mu dovolať a posielali mu SMS správy. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy boli prítomní ona, jej otec a žalovaný, zmluvu podpísala v mene svojej krstnej. Pred uzavretím zmluvy sa pýtali, ako je možné, že na zmluve je uvedené iné meno a na technickom, ktorý im bol predložený opäť iné meno, na čo im žalovaný povedal, že je to v poriadku, že je to jeho priateľka, auto je jeho a priateľka je na ňom len uvedená. Následne kúpnu zmluvu podpísali. S autom sa nedalo jazdiť, mesiac alebo dva bolo stále v servise, žalovanému sa nemohli dovolať, neodpisoval ani na SMS, preto boli 2-3 krát v dome kde býval, na zvonenie neotváral. Nakoniec mu napísala, že ak sa neozve, neostáva nič iné, len dať túto záležitosť advokátovi, na čo žalovaný odpísal, že tiež má advokáta a kľudne vec môžu dať advokátovi. Po tom, ako vec postúpili advokátovi, sa žalovaný ozval, že im dá peniaze a aj im kúpnu cenu vrátil.

8. Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.4.2021 poukázal na to, že v konaní vypočutá svedkyňa, má blízky vzťah k žalobkyni, a je na veci zainteresovaná, preto na jej svedeckú výpoveď by súd nemal prihliadať. V odstúpení od kúpnej zmluvy, bola uvedená aj p. A., takže má dôvod domnievať sa, že výpoveď svedka je účelovo prispôsobená stavu konania. Vtedy žalobkyňa evidentne vedela o tom, že vlastníkom, či držiteľom, je p. A.A.. Ďalej poukázal aj na to, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody, pretože nepredložila hodnoverný doklad o vzniku údajne tvrdenej škody, ktorým zákazkový list nie je. Iba tvrdenie o tom, že žalobkyňa vynaložila sumu 469,67 eur a tým jej vznikla škoda, nie je postačujúce, pretože nepredložila dôkazy o tom, že túto sumu uhradila prevodom na účet, alebo v hotovosti, a teda, že jej vznikla skutočná škoda. Tvrdenie zamestnanca autoservisu v konaní neobstojí, nie je hodnoverným dôkazom o vzniku škody. Za hodnoverný doklad je považované potvrdenie z účtovnej evidencie za príslušný rok.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne L. C. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to s Kúpnou zmluvou zo dňa 28.1.2015, so Zákazkovým listom zo dňa 2.2.2015, Zákazkovým listom zo dňa 6.2.2015, s Odstúpením od zmluvy a výzvou na vrátenie kúpnej ceny a príslušenstva zo dňa 25.2.2015, s pokladničným dokladom zo dňa 13.5.2015, s uznesením OR PZ v Trnave ČVS: ORP-797/2-VYŠ-TT-2015 Ča zo dňa 24.6.2015, so splnomocnením zo dňa 18.6.2020, s

Osvedčením o evidencii vozidla, s obsahom e-mailovej správy zo dňa 19.6.2020, s potvrdením P. J. zo dňa 19.9.2022 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

10. Z Kúpnej zmluvy súd zistil, že bola uzavretá dňa 28.1.2015 medzi kupujúcim T. P. a predávajúcim T. F., u oboch boli v zmluve uvedené aj miesto bydliska a základné identifikačné údaje, u kupujúcej dátum narodenia a u predávajúceho rodné číslo. Predmetom kúpy bol osobný automobil zn. AUDI A8 s ev. č. K. XXXFO, za kúpnu cenu 6.300 eur. Kúpnu zmluvu za kupujúcu v zastúpení podpísala L. C., za predávajúceho podpísal zmluvu žalovaný.

11. Zo Zákazkového listu zo dňa 2.2.2015 súd zistil, že bola vykonaná kontrola vozidla a nacenenie opravy vozidla po kúpe v cene 265,67 eur, vrátane úhrady za parkovné 204 eur, celková cena bola vo výške 469,67 eur.

12. Pokladničným dokladom č. XXXX, JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, Nitra, dňa 13.5.2015 vyfakturoval prípravu a prevzatie veci, Odstúpenie od zmluvy, Predžalobnú výzvu, 2 úkony právnych služieb v sume 526,80 eur vrátane DPH.

13. Z uznesenia OR PZ v Trnave ČVS: ORP-797/2-VYŠ-TT-2015 Ča zo dňa 24.6.2015 súd zistil, že bolo odmietnuté podozrenie z prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť T. F. tým, že mal uviesť do omylu L. C. v zastúpení T. P., keď uviedol nepravdivé skutočnosti o technickom stave vozidla zn. AUDI A8 ev. č. K. XXXFO. Z výpovede T. F. v štádiu pred začatím trestného stíhania súd zistil, že okrem iného uviedol, ako mu o niekoľko dní po predaji vozidla volal muž, ktorý bol pred predajom vozidla na skúšobnej jazde, že auto bolo búrané a sú stočené kilometre, a že chce vrátiť peniaze, na čo mu odpovedal, že dobre. Potom spolu nekomunikovali, je pravda, že im vždy nezdvihol telefón, keď mu volali. Potom mu SMSkovali, že to budú riešiť právnikom. Okrem toho uviedol, že toto auto kúpil v roku 2014 a napísalo sa na jeho priateľku, s ktorou vtedy žil, ona nič k veci ani k autu nevie povedať. V súčasnosti sa predajom áut už nezaoberá, pozastavil si živnosť.

14. Podľa splnomocnenia, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní dňa 18.6.2020, F. A. dňa 8.1.2015 splnomocnila T. F., aby ju zastupoval vo veci ponuky a komunikácie s potencionálnym kupujúcim, podpisoval kúpnu zmluvu, prijímal kúpnu cenu a vykonával ostatné úkony s predajom vozidla AUDI A8 ev. č. K. XXXFO, ktorého je držiteľom.

15. Z Osvedčenia o evidencii súd zistil, že vlastníkom osobného vozidla zn. AUDI A8 ev. č. K. XXXFO bola od 30.5.2014 F. A. a od 29.1.2015 T. P..

16. V e-mailovej správe doručenej právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 19.6.2020, ktorou žalobkyňa vyjadrením osoby vystupujúcej v mene autoservisu preukazovala uhradenie sumy vo výške 469,67 eur, P. J. potvrdil, že daná suma bola u nich riadne uhradená. Bližšie údaje, o sumu za čo sa má jednať, s uvedením mena zákazníka, dátumu zákazkového listu, čo bolo predmetom zákazkového listu a o akú sumu ide, boli uvedené v dotaze, ktorým právny zástupca žalobkyne dňa 18.6.2020 e-mailom žiadal P. J. o podanie informácie.

17. V potvrdení zo dňa 19.9.2022 P. J. uviedol, že v rámci výkonu svojho živnostenského podnikania pod obchodným menom P. J. - J.R.SERVIS, Železničná 1530, Senica, prijal od T. P. sumu 469,67 eur na základe Zákazkového listu zo dňa 2.2.2015. Zároveň uviedol, že potvrdenie vydáva pre účely súdneho konania sp. zn. .

18. Podľa a veta prvá (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

20. Podľa , ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

21. Podľa a , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

22. Podľa , kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

23. V súvislosti s uplatnením jednotlivých práv zo zodpovednosti za vady, ktoré kupujúcemu vznikajú na základe citovaných ustanovení, mu môžu vzniknúť aj určité náklady, pričom ide výlučne o tie náklady, ktoré kupujúci vynaložil pri uplatňovaní práv z vadného plnenia, pokiaľ ide o náklady nevyhnutne vynaložené. Týmito nákladmi však nebudú náklady súvisiace so súdnym konaním, vedeným vo veci uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady.

24. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 469,67 eur z titulu odplaty servisu prehliadajúceho zakúpené vozidlo z dôvodu, že sa prejavili na vozidle vady, a nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 526,08 eur z titulu vyplatenej odmeny právnemu zástupcovi pri uplatnení svojho práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

25. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v zastúpení svojej krstnej dcéry L. C., uzavrela so žalovaným ako s vlastníkom auta kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. AUDI A8 s ev. č. K. XXXFO. Po prevzatí vozidla sa na ňom prejavili vady, o ktorých pred kúpou nemala vedomosť, preto auto odviezla do servisu, kde jej vykonali práce nevyhnutné pre ďalšiu prevádzku auta a ocenili potrebné opravy, ktoré by mali byť na aute vykonané. V servise za vykonané práce zaplatila sumu 469,67 eur. Žalovanému oznámila telefonicky a SMS správami, že na aute sú vady pre ktoré odstúpila od kúpnej zmluvy a žiadala vrátiť kúpnu cenu. Nakoľko žalovaný na jej správy nereagoval a neskôr sa mu nevedela dovolať, bola nútená vyhľadať pomoc advokáta, ktorý dňa 25.2.2015 zaslal žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy a zároveň žalovaného vyzval na vrátenie kúpnej ceny za auto. Žalovaný až dňa 26.3.2015, po výzve uskutočnenej jej advokátom, si vozidlo prevzal a vrátil jej kúpnu cenu. Zároveň jej náklady spojené s uplatnením jej práv nezaplatil. Žalovaný uvádzal, že nebol vlastníkom vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy, toto vozidlo vlastnila jeho priateľka F. A., ako to vyplýva aj z evidencie o vozidle. Auto inzeroval a kúpnu zmluvu uzavrel na základe splnomocnenia na tieto úkony spojené s predajom vozidla, ktoré mu dala jeho priateľka. O vyskytnutí sa vád na vozidle mal informáciu, komunikoval o nich telefonicky a aj správami. Dňa 25.2.2025 mu bolo doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy od advokáta žalobkyne, následne dňa 26.3.2015 žalobkyni vrátil celú kúpnu cenu a prevzal si od nej vozidlo.

26. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.1.2015 bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla zn. AUDI A8, že dňa 25.2.2015 bolo žalovanému doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy spísané právnym zástupcom žalobkyne ako ani to, že dňa 26.3.2015 predmetné motorové vozidlo žalobkyňa vrátila žalovanému a žalovaný vrátil žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu. Naopak, medzi stranami boli sporné skutkové tvrdenia ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, ohľadom dôvodnosti nároku žalobkyne z titulu vyplatenej odmeny svojmu advokátovi, ako aj výška a skutočná úhrada odplaty za práce servisu v sume 469,67 eur.

27. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný iba v časti o zaplatenie sumy 526,08 eur.

28. V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

29. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.10.2015, ale aj neskôr v priebehu konania uvádzal, že držiteľom vozidla bola jeho priateľka a on bol len splnomocnený na predaj vozidla a s tým súvisiace úkony. O tomto vedela aj kupujúca, resp. osoba, ktorá v jej mene konala. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy, ako predávajúci je v nej uvedený T. F., s uvedením dátumu narodenia a miesta svojho

pobytu. Zo žiadnej časti kúpnej zmluvy nevyplýva, že by predávajúcim mala byť priateľka žalovaného F. A., alebo že by v jej mene pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval žalovaný na základe splnomocnenia, splnomocnenie sa nikde v zmluve ani neuvádza. Ako sa sám žalovaný vyjadril na pojednávaní dňa 29.9.2020, v dobe uzavretia zmluvy nemala kupujúca vedomosť o splnomocnení, ktorým ho priateľka splnomocnila na úkony ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť o splnomocnení na predaj auta, žalovaný netvrdil ani počas jeho výsluchu pre podozrenie z prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť, keď priamo v uznesení OR PZ v Trnave ČVS: ORP-797/2-VYŠ-TT-2015 Ča zo dňa 24.6.2015 je zachytená jeho výpoveď, v rámci ktorej uviedol, že toto auto kúpil v roku 2014 a napísalo sa na jeho priateľku, s ktorou vtedy žil. Týmto priamo potvrdil, že vlastníkom auta bol sám žalovaný, keďže ho zakúpil, pričom auto podľa jeho slov, napísal na svoju priateľku. Vlastníctvo jeho priateľky k predmetnému autu, žalovaný preukazoval aj osvedčením o evidencii vozidla, z ktorého táto skutočnosť vyplýva. V tejto súvislosti súd ale uvádza, že je potrebné prihliadnuť na tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne ohľadom významu tohto zápisu, keď zápis vlastníka, prípadne držiteľa vozidla v osvedčení, má len deklaratórny charakter, a vlastníctvo určitej osoby k vozidlu, nevzniká jeho zápisom do osvedčenia. V uznesení o výsluchu žalovaného zo dňa 24.6.2015 je ďalej uvedené aj jeho vyjadrenie: „ona nič k veci ani k autu nevie povedať“. Keďže predmetom výsluchu žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní bolo ozrejmenie okolností predaja vozidla, súd z uvedeného vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že týmto jednoznačne potvrdil skutočnosť, že priateľka nevie nič povedať ani k stavu auta v čase predaja a ani k veci, teda k predaju auta a k riešeniu odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože nebola jeho vlastníčkou. Toto vyjadrenie je však v priamom rozpore s ďalším tvrdením žalovaného, že pri predaji vozidla konal v mene svojej priateľky, ktorá je vlastníčkou auta a na úkony súvisiace s predajom auta bol priateľkou splnomocnený. Obdobne o vlastníctve žalovaného k predmetnému autu možno usudzovať aj z jeho vyjadrenia, že v súčasnosti sa predajom áut už nezaoberá, no v predchádzajúcom období sa na základe živnosti tomuto venoval, čiže autá zakupoval a následne ich predával. Plnú moc, ktorou ho priateľka mala splnomocniť na predaj auta, žalovaný k svojmu vyjadreniu, v ktorom toto svoje tvrdenie uviedol, nedoložil, predložil ho súdu až na prvom pojednávaní, čo súd považuje za účelové konanie žalovaného, s možnosťou dodatočného vyhotovenia splnomocnenia. Žalovaný tvrdil aj to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobkyňa evidentne vedela o tom, že vlastníkom, či držiteľom vozidla je pani A., uvedené však v konaní sporné ani nebolo. Po výpovedi svedkyne žalovaný poprel, že by jej povedal, že je majiteľom vozidla. Súd však túto skutočnosť mal preukázanú aj inými dôkazmi okrem svedeckej výpovede, a to vystupovaním žalovaného v dobe pred podaním žaloby pri požiadaní o služby advokáta v AK Princ & partners s.r.o., ako aj pri jeho výsluchu, obsah ktorého je uvedený v uznesení OR PZ v Trnave. Z podania spomínanej advokátskej kancelárie, ktorým reagovala na odstúpenie od kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný svojmu zástupcovi aj niekoľko týždňov po uzavretí kúpnej zmluvy uvádzal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že pri predaji vystupoval ako vlastník vozidla. Z tohto podania vyplýva, že žalovaný sa nechal zastúpiť advokátom, nie jeho priateľka, že žalovaný sa rozhodol akceptovať odstúpenie od zmluvy a vrátiť kúpnu cenu, nie jeho priateľka. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne za odmenu advokáta, žalovaný potvrdil, že aj on mal náklady na právne zastúpenie, čím nepriamo opäť preukázal, že predmetné vozidlo vlastnil, pretože aký by mal iný dôvod platiť za služby advokáta v súvislosti s odstúpením od zmluvy, ak by mu vozidlo nepatrilo a bolo by jeho priateľky. Súdu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že vlastníkom auta bola F. A.. Vykonaným dokazovaním teda súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

30. Po vyriešení námietky vecnej legitimácie, súd sa zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie kúpnej ceny najskôr telefonicky, prípadne SMS správami. Uvedené bolo v konaní preukázané tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, ktoré nebolo účinne žalovaným popreté, keď na pojednávaní dňa 29.9.2020 žalovaný pripustil, že so žalobkyňou, prípadne s L. C., ktorá v mene žalobkyne ako kupujúcej zmluvu podpísala, komunikoval prostredníctvom SMS, vzhľadom na dlhé obdobie si to už nepamätal, zásadne však komunikáciu nepoprel. Aj počas výsluchu, obsah ktorého je uvedený v uznesení OR PZ v Trnave ČVS: ORP-797/2-VYŠ-TT-2015 Ča zo dňa 24.6.2015 žalovaný uviedol, že niekoľko dní po predaji vozidla mu volal muž, ktorý bol pri predaji vozidla a oznámil mu, že auto bolo búrané a sú stočené kilometre, a preto chce vrátiť peniaze, na čo mu žalovaný odpovedal, že dobre. Potom spolu nekomunikovali, je pravda, že im vždy nezdvihol telefón keď mu volal. Z tohto vyplýva, že žalovaný bol kontaktovaný v súvislosti s vadami na vozidle, ktoré sa prejavili po uzavretí zmluvy a bol vyzvaný na vrátenie kúpnej ceny, čo hneď neurobil, potvrdil zároveň aj to, že sa ďalšej komunikácii so žalobkyňou vyhýbal, keď uviedol, že nie vždy im telefón, keď volali, zdvihol. Nakoľko mal súd preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného už aj v období pred doručením odstúpenia od zmluvy advokátom dňa 25.2.2015, ako aj to, že žalovaný vrátil žalobkyni

kúpnu cenu dňa 26.3.2015, teda až po doručení odstúpenia od zmluvy a výzvy na vrátenie kúpnej ceny spísanej advokátom, súd priznal žalobkyni sumu 526,08 eur, ako odmenu, ktorú vyplatila svojmu právnemu zástupcovi, keď toto zastúpenie sa ukázalo byť účelné a aj dôvodné, nakoľko žalovaný na predchádzajúce výzvy samotnej žalobkyne, nezastúpenej advokátom, nereagoval. Pokiaľ ide o tento nárok, žalovaný popieral len dôvodnosť zastúpenia, nie aj fakturovanú cenu za advokátske služby, preto výška nároku žalobkyne z tohto titulu v konaní nebola sporná. Vzhľadom na takýto záver, súd výrokom I. priznal žalobkyni sumu 526,08 eur, z titulu nákladov súvisiacich s uplatnením svojho práva zo zodpovednosti za vady, keď sa zároveň nejednalo o náklady vzniknuté v predmetnom súdnom konaním.

31. Ďalší žalobkyňou uplatnený nárok už súd ale za dôvodný nepovažoval. Žalobkyňa žiadala priznať jej sumu 469,67 eur z titulu odplaty vyplatenej servisu. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa predložila súdu Zákazkový list zo dňa 2.2.2015, z ktorého vyplýva, že mala byť vykonaná demontáž/montáž v cene 240 eur, filter oleja v cene 13,07 eur, kvapalina do serva v cene 12,60 eur a parkovné za 51 dní v cene 204 eur. Vykonanie uvedených prác bolo podľa žalobkyne nevyhnutné pre ďalšiu prevádzku vozidla. Okrem tohto, na preukázanie skutočnej úhrady uplatnenej sumy z jej strany, predložila súdu aj odpoveď P. J. doručenú jej e-mailom, ako aj potvrdenie P. J. zo dňa 19.9.2022 o prijatí sumy 469,67 eur od žalobkyne. Žalovaný v priebehu konania sporoval nielen to, že žalobkyňa uvedenú sumu v skutočnosti servisu uhradila, ale aj výšku uplatnenej sumy. Z vykonaného dokazovania a z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnú úhradu uplatnenej sumy. Nebolo postačujúce na preukázanie nároku žalobkyne predloženie len samotného zákazkového listu, bez súčasného predloženia ďalšieho dokladu, ktorým by bolo preukázané skutočné vyplatenie týchto peňažných prostriedkov, ako to žalobkyňa tvrdila. Za preukázanie úhrady nie je možné považovať ani mailovú odpoveď P. J., teda osoby, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne vykonala ohliadku a servis vozidla, a to pokiaľ ide o spôsob, akým bol sformulovaný dopyt zástupcu žalobkyne na P. J.. Vo svojej žiadosti o vyjadrenie k úhrade sumy, zástupca presne opísal, za aké služby a práce mala byť suma fakturovaná (...dala v servise pozrieť, opraviť a odparkovať auto...), kedy (v roku 2015), komu (... p. T. P....), na základe čoho (...vydali ste jej zákazkový list dňa 2.2.2015...) a v akej sume (... vo výške celkom 469,67 eur). Záverom bola uvedená žiadosť právneho zástupcu: „Mohli by ste nám potvrdiť, že p. P. riadne platbu podľa zákazkového listu uhradila?“. Na takúto žiadosť zástupcu, sa ani nedala očakávať iná odpoveď ako tá, ktorá mu aj bola doručená, a ktorou následne v konaní preukazoval riadnu úhradu uplatnenej sumy žalobkyňou. Napriek potvrdzujúcemu obsahu odpovede, súd na takýto dôkaz však prihliadnuť nemohol, a to s poukazom na to, za akých okolností k potvrdeniu spornej skutočnosti došlo, keď Jaroslav Ružička len odpísal na danú otázku, pričom sa nemôže jednať o jeho vlastné vyjadrenie, nakoľko všetky podstatné údaje o platbe mu boli podsunuté právnym zástupcom žalobkyne v jeho žiadosti. Predloženie takéhoto dôkazu súd považoval za účelové, a za snahu žalobkyne preukázať skutočnú úhradu uplatnenej sumy pri nedostatku iného, hodnovernejšieho dôkazu. Z rovnakého dôvodu potom súd nepovažoval za podstatný dôkaz o skutočnej úhrade uplatnenej sumy ani potvrdenie tohto istého subjektu, P. J.Č., zo dňa 19.9.2022. Jednoznačným preukázaním úhrady sumy žalobkyňou, za súčasného spochybňovania vynaloženia týchto peňažných prostriedkov, by bolo predloženie listinného dokladu z účtovnej evidencie. Jaroslav Ružička, podľa svojho vlastného tvrdenia uvedeného v potvrdení zo dňa 19.9.2022, vykonáva svoje živnostenské podnikanie pod obchodným menom P. J. - J.R.SERVIS, so sídlom v Senici. Ako subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, potom Jaroslav Ružička je povinný riadne viesť účtovnú evidenciu, z ktorej je zrejmé, aké finančné prostriedky, kedy, a za čo, ako podnikateľ prijal. Preto aj prijatie uvedenej sumy 469,67 eur od žalobkyne, mal byť riadne zaúčtovaný v jeho evidencii a malo by byť teda riadne aj preukázateľné, že od žalobkyne podnikateľ P. J. takúto sumu v skutočnosti aj prijal. Súdu však žiaden takýto doklad, či už príjmový doklad, objednávka prác, prípadne faktúra za vykonané práce, predložený nebol. Do spisu založený Zákazkový list zo dňa 2.2.2015, podľa názoru súdu, za doklad o prijatí sumy za vykonané práce podnikateľom, považovať nie je možné, preto zaplatenie sumy 469,67 eur žalobkyňou, preukázané v konaní nebolo. Okrem toho, žalovaný namietal aj samotnú výšku uplatneného nároku, dôvodnosť ktorého žalobkyňa rovnako nepreukázala. Konkrétne bola sporná cena za parkovanie vozidla počas doby 51 dní s poukazom na to, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 28.1.2015, zákazkový list bol vystavený už dňa 2.2.2015, pričom nie je zrejmé, z čoho servis už v deň vystavenia zákazkového listu vychádzal pri vyčíslení parkovného za dobu 51 dní, keď dňa 2.2.2015 nemohla byť známa skutočnosť, ako dlho bude potrebné s vozidlom parkovať v servise, keď nebolo známe, kedy si žalovaný príde vozidlo prevziať. Žalobkyňa teda v tejto časti žaloby neuniesla dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu, súd žalobu v tejto časti vo výroku II. zamietol.

32. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyni bola z uplatnenej sumy 995,75 eur priznaná suma 526,08 eur a žaloba ohľadom sumy 469,67 eur bola ako nedôvodná zamietnutá. Z toho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 52,83 % a hrubý úspech žalovaného 47,17 %, a teda konečný čistý úspech žalobkyne je 5,66 % (52,83 % - 47,17 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 5,66 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().