Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-546-2010.pdf
PDF · 76.83 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/546/2010
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: HMG&PARTNERS, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Štefanovičova 12, proti povinným: X.) Q. L., B. X.X.XXXX, X. XXX XX O. XXX, C. U., X, T. R., B. XX.X.XXXX, X. XXX XX O. XXX, občan SR, pre vymoženie sumy 165,01 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: 3Er/546/2010, EX 5467/2010 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: 3Er/546/2010, EX 5467/2010 sa z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur a oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 21.5.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn.: Ro 902/90 z 7.1.1991.
Dňa 7.10.2010 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 028557*.
Dňa 26.7.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinných označené ako "Návrh na zastavenie v zmysle § 57 EP - námietka voči exekúcii". Obaja povinní vzniesli námietku premlčania, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť 6.2.1991 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 21.5.2010, teda potom, čo došlo k premlčaniu práva priznaného exekučným titulom. Vzhľadom na túto skutočnosť povinní spoločne navrhli zastaviť túto exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť, súd preskúma ešte pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 EP v tomto konaní je platobný rozkaz, ktorým súd uložil povinným zaplatiť pôvodnému oprávnenému sumu 8 610,- Kčs s prísl. (t.j. s 10% úrokmi od 17.10.1990 do zaplatenia a trovy konania). Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.2.1991.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Z obsahu spisu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený u súdneho exekútora až dňa 21.5.2010, čo nespochybniteľne je po zákonnej 10-ročnej prelmčacej dobe, keďže tá plynula od 6.2.1991 do 6.2.2001. Napriek skutočnosti, že návrh na vymoženie predmetnej pohľadávky nebol podaný v rámci tejto lehoty, jej uplynutím nedošlo k zániku práva oprávneného, avšak vzhľadom k úspešne uplatnenej námietky premlčania povinnými, došlo k zániku práva predmetnú pohľadávku vymáhať núteným spôsobom.
Má sa za to, že skutočnosť hmotného práva (vznesenie námietky premlčania) spôsobila, že exekučný titul formálne existuje, pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, teda vznesením úspešnej námietky premlčania nie je vynútiteľná exekúciou.
V prejednávanej veci aplikoval súd i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený rozsudkom 4Cdo/222/2005, podľa ktorého, premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku.
Možno konštatovať, že z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená, že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného záväzku.
Vzhľadom na uvedené, súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením opraveného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po výrazne dlhej dobe od priznania práva a je zastúpený právnym zástupcom, súd má za to, že si bol vedomý premlčania danej pohľadávky a preto sa má za to, že zavinil nie len jej začatie, ale aj jej vedenie a následné zastavenie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 6,64 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 39,83 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky, preto mu ich súd v plnej výške priznal tak ako sám požadoval.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
v P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Kežmarku, 9.7.2014
Mgr. Monika Heldáková
vyšší súdny úradník