Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/402/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XXX, M. E., o zaplatenie 896,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18. júla 2013, č.k. -19, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 579,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 01.06.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 41,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení o spotrebiteľských úveroch, keď mal jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky - úver vo výške 1.420,79 eur, pričom žalobca finančné prostriedky poskytol žalovanému ako právnická osoba, nepeňažný subjekt, ako dodávateľ a žalovaný uzatvoril túto zmluvu o úvere ako fyzická osoba, občan, za účelom použiť ich na prenájom predmetu nájmu, teda pre vlastnú osobnú potrebu. Na základe toho išlo o vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmysle . Predmetná zmluva je síce označená ako zmluva o pôžičke, avšak podľa posúdenia súdu je jednoznačne zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd uznal nárok žalobcu čo do nezaplatenej istiny 579,79 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 579,79 eur od 01.06.2010 do zaplatenia. Ďalej prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na prebratú smernicu Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie účinné od 01.01.2008. Súd preto pokladal zmluvu nazvanú ako zmluva o pôžičke za jednoznačne zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa a trovy právneho zastúpenia podľa čiastočného úspechu žalobcu pomerne rozdelil, keď žalobca žiadal priznať sumu 896,04 eur a priznaná mu bola suma 579,79 eur, úspešný bol v 64,70%, neúspešný bol v 35,30% a pomer úspechu a neúspechu je teda 29,40 eur.

Proti zamietajúcej časti rozsudku a súvisiacej časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Podľa jeho názoru v danom prípade neboli splnené podmienky, ktoré predpokladá preto, aby poskytnutý spotrebiteľský úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva mala totiž zákonom predpísanú formu, obsahovala náležitosti ustanovené v citovaného zákona a nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu o tom, že od spotrebiteľa nie je možné požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko tieto sú v predmetnej zmluve a vo VOP č.l. 12 označenom ako poplatky, pokuty a sankčné úroky explicitne uvedené, pričom podotkol, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Mal za to, že žalovaný podpisom zmluvy s vyššie uvedenými podmienkami bol uzrozumený, súhlasil s nimi a uvedené nijakým spôsobom v čase podpisu zmluvy nerozporoval. Bol toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktoré zákonom stanovené náležitosti v zmluve absentujú.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bolo zaplatenie sumy 896,04 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 579,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 01.06.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 41,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v súvisiacej časti trov konania.

Podľa , v odôvodnení rozsudku a v zmysle primerane i uznesenia, súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c.

Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp.zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné.

Porovnajúc všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami neriadil, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, na základe akých skutočností a úvah dospel súd k záveru o nutnosti zamietnuť žalobu žalobcu vo zvyšku, z odôvodnenia rozsudku v tejto časti vôbec nevyplýva, aké nedostatky mala medzi účastníkmi uzatvorená zmluva, ktorú prvostupňový súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

Keďže v dôsledku uvedeného prvostupňový súd svojim rozhodnutím odoprel účastníkom na odôvodnenie rozhodnutia podľa zaručené i zákonom a tým najmä žalobcovi sťažil možnosť polemizovať s právnymi závermi súdu ohľadne zamietnutia žaloby vo zvyšku, odňal tým možnosť účastníkovi konania konať pred súdom.

Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti súčasne bráni odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a závislom výroku o trovách konania s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne vec prejednať, rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.