Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Sa-33-2022.pdf
PDF · 136.63 KB
No categories available
16Sa/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., t.č. B. A. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa XX.X.XXXX
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.4.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou dňa 05.10.2021 spísanou Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku s dátumom uplatnenia nároku od 29.05.2020.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.11.2021 podľa § 70, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť (žalobcu) o invalidný dôchodok z 5. októbra 2021. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) v odôvodnení rozhodnutia poukázala na právnu úpravu § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Žilina z 5. októbra 2021 (žalobca) nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkov činnosť, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 5. októbra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že k odbornému posudku o jeho invalidite nebol doručený lekársky nález od jeho neurologičky MUDr. H., Hlohovec. Nakoľko je objednaný na toto vyšetrenie, tak akonáhle bude mať neurologický nález, tak ho poštou zašle.
4. Žalovaný ako odvolací orgán (ďalej aj „druhostupňový správny orgán“) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.4.2022 odvolanie žalobcu vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na konanie prvostupňového správneho orgánu, rozhodnú právnu úpravu. Žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 10. januára 2022, ktorý odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe spisovej dokumentácie dňa 16. marca 2022, pričom zotrval na posudkovom zhodnotení posudkového lekár vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava zo dňa 5. októbra 2021. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je diabetes mellitus I. typu na IIT, ktorý zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 - cukrovka, písmena b) - kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40%). Za iné zdravotné postihnutia - hyponatrémiu, hypercholesterolémiu a hypoproteinémiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z, pretože tieto ochorenia sú z posudkového hľadiska nezávažné. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove potvrdená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobcu v neprítomnosti na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii, ktorá bola popísaná v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 16. marca 2022. V odvolacom konaní podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 30 %, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný uviedol, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V odvolacom konaní neboli predložené také dôkazy, ktorými by bola spochybnená správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.
Žalobné body
5. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 27.05.2022 označenou „Žaloba proti rozhodnutiu Sociálna poisťovni ústredie o invalidnom dôchodku“ uviedol, že podáva žalobu proti rozhodnutiu Číslo: XXX XXX XXXX 0 Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, ktorú odôvodňuje tým, že dňa 25.4.2022 obdržal rozhodnutie od Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, a to v celom rozsahu, nakoľko nemal neurologické vyšetrenie, na ktoré bol objednaný 7.3.2022. Poukázal na to, že toto vyšetrenie dňa 7.3.2022 sa neuskutočnilo z dôvodu Covid-19 pozitivity, nakoľko sa nachádzal na ošetrovni v karanténe v ÚVTOS Leopoldov. O tejto skutočnosti zaslal potvrdenie zo Zdravotného strediska ÚVTOS X.. Ďalej poukázal na to, že bol preobjednaný až po ukončení PN na deň 13.5.2022, ktoré aj vykonal. Toto vyšetrenie potreboval skôr, aby o jeho invalidite bolo rozhodnuté správne. Žiadal, aby jeho žalobe bolo vyhovené a jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola znovu posudzovaná v Sociálnej poisťovni už aj s EMG vyšetrením. Poukázal na to, že v prílohe zasiela EMG vyšetrenie + doklad o PN-Covid-19 + doklad o eskorte na EMG vyšetrenie zo dňa 7.3.2022.
6. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.8.2022 (č.l. 36-37 spisu). Žalovaný k správnej žalobe uviedol, že posudkoví lekári, ktorí vyhotovili lekárske posudky tak pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj po podaní odvolania, postupovali v súlade so zákonom a v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a predložené odborné
lekárske správy, ktoré riadne vyhodnotili. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie objektívne posúdil zdravotný stav žalobcu na základe dostupnej dokumentácie a vysporiadal sa so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami. Z Lekárskych posudkov o invalidite zo dňa 5. októbra 2021 a zo dňa 10. januára 2022 ako aj z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 16. marca 2022 je zrejmé, že zachytávajú posúdený zdravotný stav žalobcu z obdobia rokov 2020, 2021, resp. až do dátumu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaným. V predmetných lekárskych posudkoch posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne zaradili rozhodujúce zdravotné postihnutie do IV kapitoly, položky 1, písmena b) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým je diabetes mellitus I. typu na IIT, endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 - cukrovka, kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutia - hyponatrémiu, hypercholesterolémiu a hypoproteinémiu, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nezvýšili, pretože tieto ochorenia sú z posudkového hľadiska nezávažné. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nie je dôvod pochybovať. V predmetnej veci posudkoví lekári posúdili zdravotný stav na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili, pričom v konaní sa nepreukázali skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti, resp. predpojatosti. V priebehu odvolacieho konania žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepredložil žiadne aktuálne lekárske správy. Pretože žalobca doložil žalovanému Dekurz zo dňa 10. marca 2022 a 21. marca 2022, Lekársku správu z neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 13. mája 2022 až v prílohe správnej žaloby, t.j. po vydaní rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 25. apríla 2022, žalovaný poukázal na § 135 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy žalobca je povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
7. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 30.09.2022 bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.8.2022 doručené žalobcovi spolu s procesným poučením, a to prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, X. (doručenka na č.l. 44 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 SSP a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. SSP v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. § 190 SSP.
9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 16Sa/33/2022-47, zo dňa 24.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku správnym súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
10. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, ktorý na základe podanej žaloby žalobcu preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na žalobu, v ktorej žalobca sa nevyjadril k tomu, či žiada nariadiť pojednávanie vo veci a žalovaný vo vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
11. Podľa ust. § 107 ods. 2 SSP v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
12. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa nevyjadril, že žiada nariadiť pojednávanie a žalovaný v písomnom vyjadrení výslovne nariadenie pojednávania nežiadal, pričom nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP k tomu, aby bolo nariadené pojednávanie, krajský súd mal splnené podmienky k tomu, aby preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
17. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
18. Krajský súd primárne uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.4.2022 bolo žalobcovi doručené dňa 23.05.2022 prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, X.. Žaloba žalobcu bola pošte ako doručovaciemu orgánu odovzdaná dňa 26.05.2022 a doručená správnemu súdu, a to Krajskému súdu v Trnave dňa 27.05.2022, t.j. v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP.
19. Krajský súd Trnava uznesením č.k. 47Sa/10/2022-16 zo dňa 17. júna 2022 podľa § 18 ods. 2 SSP postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako príslušnému správnemu súdu v zmysle § 13 ods. 3 SSP. 20. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku tak, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 5.10.2021 bola zamietnutá, a to s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nie je invalidný.
21. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
22. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
23. Podľa § 153 ods. 3 písm. a), 5, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
24. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
25. Podľa § 195 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
26. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z
činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
27. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Podľa § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
29. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení Kapitola IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok písm. b) kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 30 - 40 %. Podľa Položky 1. Cukrovka, písm. c) ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetologickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vo výške 50 - 75 %.
30. Žalobca v podstate v žalobe namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, a teda následne nesprávne posúdenie veci s argumentáciou, že na neurologické vyšetrenie bol objednaný dňa 07.03.2022, čo oznámil, pričom uvedené vyšetrenie sa neuskutočnilo z dôvodu Covid-19 pozitivity, nakoľko sa nachádzal v karanténe, o čom zasiela potvrdenie, pričom až po ukončení PN bol dňa 13.5.2022 preobjednaný na neurologické vyšetrenie, ktoré vykonal a uvedené vyšetrenie predkladá. Z listiny doloženej k žalobe, a to Dekurzu datovaného dňa 10.03.2022 bola správnym súdom zistená anamnéza: ,,Dnes pretestovaný na ochorenie covid 19 - výsledok NEGATÍVNY, karanténu ukončujem, inf zast VT, PS od 11.03.2022“. Diagnostický záver: Potvrdená infekcia COVID-19. Z Dekurzu, a to nálezu zo dňa 21.03.2022 doloženého k žalobe na č.l. 2 spisu vyplýval diagnostický záver: G63.2 Diabetická polyneuropatia (E10-E14, štvrtá pozícia 4+) s určenou medikamentóznou liečbou. V náleze zo dňa 01.03.2022 (č.l. 2 rub spisu) bol uvedený diagnostický záver G63.2 Diabetická polyneuropatia (E10-E14, štvrtá pozícia 4+). V doloženom náleze Fakultnej nemocnice Trnava Neurologické oddelenie, datovaného dňa 13.5.2022 bol konštatovaný záver: Polyneuropatia senzitívna axonalna ťažšieho stupňa, motorická demyelinizačná ľahkého stupňa.
31. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, a to v percentuálnom vyjadrení. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia ako aj na podklade žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, bolo u žalobcu zistené, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola stanovená
po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky tohto posúdenia sú uvedené v Lekárskej správe - Odbornom posudku zo dňa 5.10.2021, ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a podľa ktorého bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 30 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená choroba Diabetes mellitus I. typ na IIT, cukrovka, písm. b) kompenzovateľná, bez komplikácií s ohľadom na pracovné zaradenie podľa Kapitoly IV, Položka 1, písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení z rozpätia 30 - 40 % a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 16.3.2022, ktorý posudok tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovená na 30 %, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa Kapitoly IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, Položka 1 - cukrovka, písm. b) - kompenzovateľná, bez komplikácií s ohľadom na pracovné zaradenie vo výške 30 % z rozpätia 30 - 40 %. Za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Správny súd uvádza, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je nepochybné, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
33. Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie je v jeho právomoci určovať výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Zároveň poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného.
34. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto správny súd vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, nebol správny súd oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jeho zdravotný stav či prípadné komplikácie vyplývajúce z jeho rozhodujúceho ochorenia, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd skúmal to, či závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí sú logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a podkladom rozhodnutia ako aj platnej právnej úprave a či sú zdôvodnené.
35. Správny súd poukazuje na to, že z ust. § 209 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z ustanovenia § 195 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení zároveň vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Z ustanovenia § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.
36. Žalovaný sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) nie je dostatočne zdôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu, v tomto prípade zákona č. 461/2003 Z.z. a odkazy na odborné lekárske posudky, konkrétne Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 16. marca 2022, resp. prevzatia textu tohto posudku, aj prevzatie jeho záverov, ako aj len všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli posudzované posudkovým lekárom žalovaného pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity (pričom Odborný lekársky posudok zo dňa 16. marca 2022 je nesporne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, avšak ide len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť v kontexte s ďalšími dôkazmi), a to k momentu svojho rozhodovania, avšak bez uvedenia, ako sa vysporiadal z námietkami, tvrdeniami žalobcu v odvolaní, potom nespĺňa požiadavku dostatočného odôvodnenia. V rámci napadnutého rozhodnutia žalovaný sa vo vzťahu k odborným posudkom dôsledne nevyjadril k lekárskym správam, ktoré boli založené v spisovom materiáli, s tvrdením žalobcu o nezohľadnenom neurologickom vyšetrení, v ich porovnaní s odborným lekárskym posudkom a popisom týchto lekárskych vyšetrení, keď z diabetologického vyšetrenia zo dňa 9.02.2021 vyplýva diagnostický záver DM 1 typu recens v úvode v hyperglykémii, bez MAC, ketonuria, výrazná klin. symptomatológia, 11-2020 zlepšená kompenzácia na liečbe IIT, aktuálne zhoršenie kompenzácie UACR v norme 11-2020 oproti diagnostickému záveru datovanému 09.02.2021, ďalej Hypercholesterolémia vs sekund. - DM dekomp., t.č. zlepšená, Hyponatremia ťažk. st. v úvode vs podiel dehdratácie, sklon k hyperkalémii, anamn., t.č. normokalémia, sklon k hyponatriémii v spojení s odporúčaním kontrola o dva týždne - s VPG/telef. alebo osobne, poučený, kontrola + odbery o 3 mes. (HbA1c, glu, AST, ALT, GMT, K, Kreat., lipidy, KM, r. moč) doplníme vyšetrenie zamerané na neuropatiu + AB indexy. Z administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti, pričom posudkoví lekári vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobcom, pričom žalobca už v podanom odvolaní tvrdil nezohľadnené neurologické vyšetrenie a súčasne pred rozhodnutím odvolacieho orgánu v podaní doručenom Sociálnej poisťovni dňa 28.03.2022 oznámil, že plánované neurologické vyšetrenie, na ktoré bol objednaný 7.3.2022 bolo v dôsledku Covidu preložené na mesiac máj, teda žalobca aktívne oznámil žalovanému to, že jeho stav bude podrobený neurologickému vyšetreniu, k čomu skutočne došlo dňa 13.5.2022. Zo žalobcom doložených dôkazov vyplývalo, že pred dátumom vydania rozhodnutia žalovaného, t.j. pred 25.4.2022 bolo dňa 1.3.2022 vykonané vyšetrenie žalobcu a konštatovaný diagnostický záver G63.2 Diabetická polyneuropatia (E.10-E14, štvrtá pozícia 4+) (č.l. 2), ktorý diagnostický záver bol uvedený aj vo vyšetrení z 21.3.2022. K týmto nálezom však zo strany odvolacieho orgánu nebolo prihliadané, napriek tomu, že tieto dátumovo boli vydané ešte v čase konania odvolacieho orgánu. V čase rozhodovania odvolacieho orgánu tak nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci, ak nebol zhodnocovaný vyššie uvedený diagnostický záver a tento nebol predmetom posudzovania posudkového lekára vo väzbe k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu. Napriek diagnostickému záveru podľa nálezu z 1.03.2022 G63.2 Diabetická polyneuropatia (E.10-E.14, štvrtá pozícia 4+), ktorý bol zhodný s diagnostickým záverom zo dňa 21.03.2022 posudkový lekár žalovaného zaradil rozhodujúce ochorenie žalobcu podľa Kapitoly IV, Položka 1. písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako cukrovku kompenzovateľnú bez komplikácií. Bez zhodnotenia diagnostického záveru Diabetická polyneuropatia (E.10-E.14, štvrtá pozícia 4+) tak zo strany žalovaného nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, keďže tento záver má vplyv, okrem iného, i na zaradenie zdravotného postihnutia žalobcu do relevantnej položky uvedenej v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, od ktorej skutočnosti sa následne odvíja určenie percentuálnej miery MPSVZČ a v konečnom
dôsledku aj posúdenie, či je žalobca invalidný a či spĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jeho žiadosti.
37. Správny súd uvádza, že nie je oprávnený vyhodnocovať žalobcom predložené, avšak žalovaným nezohľadnené a nevyhodnotené lekárske správy, pretože nemá na posúdenie týchto odborných medicínskych otázok oprávnenie a jednak by týmto postupom nahrádzal činnosť orgánov verejnej správy. Vzhľadom na to, že tieto správy sa nenachádzajú ani v administratívnom spise, nebolo možné preskúmať, či závery posudkového lekára korešpondujú s výsledkami vyšetrení uvedenými v týchto lekárskych nálezoch, resp. majú v nich oporu. Z uvedeného preto správny súd považoval posúdenie otázky namietaného nesprávneho posúdenia veci za predčasné, pretože bolo potrebné tieto skutočnosti zohľadniť.
38. Z vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
39. V novom konaní bude úlohou žalovaného nanovo posúdiť žalobcom uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku, lekárskou posudkovou činnosťou riadne a úplne zistiť zdravotný stav žalobcu s tým, že budú posúdené všetky žalobcom predložené lekárske správy a následne určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to aj v zmysle posudkových kritérií, hľadísk a všeobecných posudkových zásad stanovených v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktoré vyhodnotenie bude uvedené v odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť.
40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.