Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-142-2014.pdf
PDF · 114.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/142/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcovi: H. X., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom X. XX, X., zastúpená opatrovníkom Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 1 200,46 €, s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 985 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 856,29 € od 27.02.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 46,15 € a trovy právneho zastúpenia v sume 230,56 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh v sume 72 €, do 3 dní od doručenia rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2014 sa navrhovateľ domáhal aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1 200,46 € a úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1 071,75 € od 27.02.2014 do zaplatenia a trov konania titulom nedoplatku zo Zmluvy o úvere zo dňa 11.01.2011, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 995 €. Odporca porušil platobnú disciplínu v zmysle úverovej zmluvy, na výzvu k zaplateniu dlhu nereagoval.
Odporca k návrhu nepredniesol písomnú ani ústnu obranu, v mieste posledného trvalého bydliska je neznámy, preto mu súd v zmysle § 29 O. s. p. v konaní ustanovil opatrovníka.
Opatrovník odporcu namietal výšku dohodnutého úroku z úveru 28,51 % ročne, vzniesol i námietku premlčania uplatňovaného nároku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, opatrovníka odporcu, listinnými dôkazmi, Zmluvou o úvere zo dňa 11.01.2011, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 27.12.2012, špecifikáciou splátok a úhrad zo zmluvy, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2011 bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 995 € /schválená výška úveru/, ktorý bol splatný v 60 mesačných splátkach vo výške 36,11 €. Celkom tak mal zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 014,206 € (úver + úroky). Odporca zaplatil celkom sumu 678,26 €, pričom ide o zaplatených 15 splátok po 36,11 € + 22.03.2012 suma 72,22 € + 17.04.2012 suma 20,28 € + dňa 18.07.2012 suma 44,11 € a žiadne iné splátky viac nezaplatil.
Navrhovateľ listom zo dňa 27.12.2012 vyzval odporcu k splateniu celého úveru a vyzval ho na splatenie dlhu v sume 1 095,69 € do 15 dní od odoslania výzvy. Túto zásielku mu doručoval poštou dňa 28.12.2012. Doručenie výzvy nepreukázal.
Dlh odporcu si navrhovateľ uplatňuje v sume 1 200,46 €, a tá pozostáva zo sumy istiny 72,54 € do času zosplatnenia, poplatku za vedenie účtu v sume 11,94 €, úroku z úveru v sume 116,94 € do času zosplatnenia, zosplatnenej istiny v sume 768,51 €, ušlého úroku v sume 98,54 €, poistenia 15,24 €, poplatku za upomienku v sume 12 €, úroku z omeškania v sume 101,17 € odo dňa zosplatnenia a dopočítaného úroku v sume 3,60 € vypočítaného ku dňu podania návrhu. Splátka úveru predstavuje sumu 36,11 €, pričom v tejto sume je v každej splátke inou sumou vyčísľovaná splátka istiny, je v nej zahrnutá splátka poistného mesačne v sume 2,54 €, poplatok za vedenie účtu mesačne po 1,99 € a úrok z úveru.
Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov:
Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ).
Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.
Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. a § 269 ods. 2/ Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 11.01.2011 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995 €, s výškou mesačnej splátky 36,11 €, ročnou úrokovou sadzbou 28,51 %, priemernou hodnotou RPMN 27,12 %.
Podľa Hlavy 4) § 2 Úverových zmluvných podmienok( ďalej UZP) klient ako dlžník sa zaväzuje spoločnosti platiť úroky od doby poskytnutia úveru až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.
Podľa Hlavy 5 § 7 UZP, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávku v tomto poradí: na záväzky klienta, ktoré vznikli voči spoločnosti z iného titulu ako úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ.
Podľa Hlavy 7 § 7 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenami a, b, c § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledok vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa o zosplatnení úveru. List bol doručovaný odporcovi dňa 28.12.2012. Doručenie listu odporcovi navrhovateľ nepreukázal ani v zmysle zmluvných podmienok podľa Hlavy 17 § 6 UZP. Týmto dňom teda odporca stratil výhodu splátok a podľa vyššie citovanej Hlavy 7 § 3 ÚZP bol povinný celý čerpaný úver splatiť do 15 dní počítaných od dňa odoslania listu o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nesplatené splátky vo výške 352,95 €. Odporca zaplatil 15 splátok po 36,11 € nasledovne: dňa 01.03.2011, 16.03.2011, 18.03.2011, 19.04.2011, 16.05.2011, 21.06.2011, 15.07.2011, 17.08.2011, 20.09.2011, 20.10.2011, 21.11.2011, 30.01.2012, dňa 22.03.2012 zaslal sumu 72,22 € ako splátku za február a marec 2012, 17.04.2012 zaslal sumu 20,28 €, 18.04.2012 sumu 36,11 €, 18.07.2012 sumu 44,11 €, čiže ide o poslednú splátku splatnú pred zosplatnením úveru.
Záver o splatnosti úveru dňom 28.12.2012 súd robí aj na základe výkladu § 565 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého dovolatel správně v této souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případne kdy svého oprávnění požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku úvěru s příslušenstvím) využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže nastat dříve, dokud věřitel nepožádá dlužníka o její zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek); pro splatnost celé pohledávky není významné, kdy věřitel mohl dlužníka z důvodu jeho prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníkovi nadále nárok jen na sjednané splátky.Navrhovateľ teda správne stanovil deň zosplatnenia úveru.
Účastníci úverovej zmluvy, teda navrhovateľ a odporca, si v Hlave 7 § 7 ÚZP dohodli, že v prípade predčasného zosplatnenia úveru klient je povinný splatiť celý čerpaný úver. Čerpaným úverom bola suma 995 € ako to vyplýva z bodu 35 úverovej zmluvy, a teda pri predčasnom zosplatnení úveru je klient (v danom prípade odporca) povinný splatiť iba istinu, nie však aj úrok z tejto istiny.
Súd teda postup navrhovateľa, ktorý požaduje zaplatenie celých splátok úveru č. 19 - 60 vrátane úroku považuje za nesprávny, pretože forma splatenia úrokov bola v úverovej zmluve pre prípad predčasnej splatnosti úveru pretavená do formy zmluvnej pokuty, tak ako to vyplýva z Hlavy 7 § 7 ÚZP. Treba tiež dodať, že experimentovanie pre dosiahnutie cieľa, ktorý vyplýva aj priamo zo zákona sa nevypláca ako to bude uvedené nižšie. (Podľa § 506 Obchodného zákonníka - ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, je tak oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky /dlžnú sumu/ vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Rovnaký cieľ /vrátenie úveru spolu s úrokmi/ možno dosiahnuť aj dohodou o predčasnom zosplatnení úveru, pričom tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým, že na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, pri dohode o zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere ostáva v platnosti. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je však dispozitívne a účastníci svoju vôľu ohľadom vysporiadania predčasne zosplatneného úveru vyjadrili v zmluve tak, že dlžník je povinný vrátiť iba čerpaný úver a nie aj úroky z neho.)
Keďže v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. (Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.) je súd viazaný návrhom (viazanosť návrhom je viazanosť nielen výškou uplatneného nároku ale aj jeho skutkovým základom) nemohol súd plnenie úverovou zmluvou dojednané ako zmluvná pokuta priznať vo forme celých splátok, tak ako to nesprávne požaduje navrhovateľ, pretože vrátenie nesplateného úveru a zaplatenie zmluvnej pokuty sú nárokmi so samostatným skutkovým základom.
Súd preto navrhovateľovi nepriznal úrok z úveru v sume 116,94 € a v tejto časti návrh zamietol.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Za plnenie právom nedovolené sa teda považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo forme ušlého úroku vyčísleného v sume 98,52 €, na ktorý by mal navrhovateľ nárok v prípade riadneho splácania splátok úveru Hlava 7 § 7 ÚZP.
Zmluvná pokuta, ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku, musí byť dojednaná písomne, a to pod sankciou neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že zmluvná pokuta, uplatňovaná v návrhu bola dojednaná písomne. Jej výška bola uvedená len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré síce, podľa úverovej zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené dojednanie neplatné. Navyše, dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre neho nevýhodná, bolo zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach, spísaných drobným písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť.
Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie o zmluvnej pokute je. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo medzi odporcom a navrhovateľom platne dojednané.
Zároveň však súd potrebuje poukázať na to, že zmluvná pokuta je dojednaná neplatne, teda ani v prípade ak by navrhovateľ požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, táto by mu súdom priznaná nebola. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že v zmysle 544 ods. 1 Obč. zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 - zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak
na následné odstúpenie od zmluvy a byť viazané na vôľu a úkon veriteľa). Z uvedeného je teda zrejmé, že zaplatenie zmluvnej pokuty musí byť dohodnuté pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a bez potreby splnenia ďalších podmienok.
Z Hlavy 7 § 7 ÚZP však vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná podmienene, teda zákonom neprípustným spôsobom, pretože bola viazaná na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti ale bolo viazané na požiadanie spoločnosti( Hlava 7 § 3UZP).
Z Hlavy 7 § 7 ÚZP totiž vyplýva, že zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad oneskorenia sa s platením aspoň 2 splátok alebo s oneskorením s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (Hlava 7 § 3 písm. a/) ale bola dojednaná pre prípad porušenia tejto povinnosti iba vtedy, ak jej dôsledkom bola povinnosť predčasného splatenia úveru, ktorá však bola podmienená ako už bolo uvedené žiadosťou spoločnosti (spoločnosť k zosplatneniu pristúpiť nemusela), teda podmienená bola aj samotná zmluvná pokuta.
Súd preto návrh čo do uplatňovanej sumy 98,52 € ako zmluvnej pokuty resp. ušlého úroku ako to vysvetlil navrhovateľ, zamietol.
Ďalej sa súd musel zaoberať námietkou premlčania žalovaného nároku, ktorú vzniesol opatrovník odporcu, pričom pre vyriešenie otázky, či došlo k premlčaniu žalovaného nároku navrhovateľa bolo potrebné zaoberať sa otázkou plynutia premlčacej doby.
Občiansky zákonník upravuje v ust. § 517 a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie § 517 ods. 1 prvá veta OZ určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517 OZ stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (§ 3 vyhl. č. 87/1995 Zb. z.)
Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.
Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene v obsahu práv a povinností záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená, že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. K hlavnému záväzkovému vzťahu pristupuje ako jeho súčasť vedľajší (akcesorický) úrokový vzťah, z ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka úroky z omeškania plniť. Omeškaním dlžníka teda nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkovo-právny vzťah, dochádza iba k zmene v právach a povinnostiach jeho subjektov.
Z uvedeného vyplýva, že právo veriteľa požadovať úroky z omeškania nevzniká samostatne každým dňom omeškania dlžníka, ale iba tým okamihom (dňom), ktorým sa dlžník do omeškania dostal. Tým, že je dlžník v omeškaní táto povinnosť naďalej trvá, nevzniká opätovne každým jedným dňom a jej trvanie je obmedzené do času zaplatenia dlžnej istiny.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vo všeobecnosti platí v občianskom práve premlčacia doba trojročná, ak občiansky zákonník nestanovuje pri niektorých právach osobitnú premlčaciu dobu.
Ustanovenie § 101 OZ stanovuje, že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (okamih actio nata), čo je deň kedy je už právo žalovateľné, vynútiteľné, teda kedy je už záväzok splatný. V danom prípade od 28.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil žalovanú pohľadávku návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2014, teda včas a nie po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto je námietka opatrovníka odporcu o premlčaní pohľadávky nedôvodná.
Po vykonanom dokazovaní súd posúdil návrh ako čiastočne dôvodný a dospel k záveru, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú istinu úveru v sume 841,05 € (72,54 € + 768,51 €), ďalej úrok z omeškania v sume 104,77 € za obdobie od 28.12.2012 do 26.02.2014 a od 27.02.2014 do zaplatenia zo sumy istiny 841,05 €. Nemožno priznať úroky z omeškania z celej dlžnej sumy 1 071,75 € ako žiadal navrhovateľ. Táto suma totiž pozostáva z istiny 841,05 € + 116,94 € úroku z úveru + zmluvnej pokuty 98,52 € + 15,24 € poistenie a nakoľko súd zamietol návrh v časti sumy 98,52 €, a v sume 116,94 €. Preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania iba zo sumy 856,29 €. Odporca sa dostal do omeškania s platením dlhu po uplynutí 15 dní od odoslania oznámenia o zosplatnení úveru, čo bolo 12.01.2013, ktorý úrok z omeškania navrhovateľ vyčíslil a uplatnil za obdobie od 28.12.2012 do 26.02.2014 v súlade s ust. § 517 Obč. zák. v sume 104,77 € a následne ho súd priznal i od 27.02.2014 tak ako je vo výroku rozsudku uvedené.
Súd navrhovateľovi priznal i poplatok za upomienku v sume 12 €, dlžné poistenie v sume 15,24 € a poplatok za vedenie účtu v sume 11,94 € vyčíslené a uplatnené v súlade so zmluvnými podmienkami.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech navrhovateľa v konaní predstavoval 985 €, čo percentuálne činí 82,05 %, jeho neúspech percentuálne činí 17,95 % a pomer úspechu a neúspechu potom predstavoval 64,10 % (82,05 % - 17,95 %).
Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 64,10 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 72 €, čo činí 46,15 € a 64,10 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia v sume 359,70 € vrátane 20 % DPH čo činí 230,56 €, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - 1/prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2/ podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), 3/ účasť na pojednávaní dňa 18.06.2014 po 61,41 €, režijný paušál k 3 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), čo je spolu 250,02 € a z toho pri pomere úspech 64,10 % je to suma 160,26 €.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu cestovného na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť osobným motorovým vozidlom Subaru Legacy - (120 km x 0,183 €) + 8,8 x 120/100 x 1,50 €) = 21,96 € + 15,84 €, teda spolu v sume 45,36 € vrátane 20 % DPH. Súd túto náhradu priznal podľa §16 ods. 4 vyhl. Č. 655/2004 Zb. v spojení so zák. č. 283/2002 Zb. o cestovných náhradách a to v pomere úspechu 64,10 %, čo je suma 29,07 €. V rovnakom pomere súd podľa vyhl. Č. 655/2004Zb § 17 ods. 1 súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Náhradu za stratu času na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť v sume 64,32 € vrátane 20 % DPH čo je suma 41,22 €.
Nakoľko navrhovateľ bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa podľa § 149 O. s. p.
Navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh a to ani do skončenia pojednávania vo veci, súd ho preto k tejto povinnosti zaviazal v rozsudku podľa §5 ods. 1 písm a/ a 7 ods. 1 s poukazom na § 10 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
- alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
- týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované:
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 OSP.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.