Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/100/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: NOVBYT, s.r.o., Hálkova 11, Bratislava, IČO: 31 369 332, zastúpeného JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, Štúrova 13, Bratislava, proti odporcovi: LION´S HORECA INDUSTRY spol. s r. o., Za Kasárňou 1, Bratislava, IČO: 44 477 414, zastúpeného Mgr. Adrianou Novomestskou, advokátkou, Trnavská 64, Bratislava, o zaplatenie 7 508,42 eura s príslušenstvom a o odstránenie reklamného pútača, takto:

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 091,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01. 07. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 126,53 eura (čo predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu), a to k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Adriany Novomestskej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 11. 10. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na:

- zaplatenie sumy 3 091,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 01. 07. 2013 do zaplatenia,

- zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 091,76 eura,

- zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- eura,

- povinnosť odstrániť reklamný pútač, a to plachtu, upevnenie a osvetlenie reklamného pútača, umiestnený na pravej strane bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA

- m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

- povinnosť odstrániť upevnenie a osvetlenie reklamného pútača, ktoré je umiestnené na ľavej strane bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a

- povinnosť odstrániť znečistenie a poškodenie fasády bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou

katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré na tomto bytovom dome vznikli v dôsledku umiestnenia reklamných pútačov,

a žiadal tiež náhradu trov konania.

Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že navrhovateľ ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Vajnorskej ulici č. 69, 71 a 73 v Bratislave ako prenajímateľ uzatvoril dňa 03. 06. 2011 s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol záväzok prenajímateľa, že za úhradu prenechal nájomcovi vonkajšiu časť bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a to za účelom umiestnenia dvoch reklamných pútačov a ich osvetlenia. Odporca ako nájomca neuhradil ročné nájomné za obdobie mesiacov jún 2012 až máj 2013 (12 mesiacov) vo výške podľa bodu 5.1. zmluvy o nájme v lehote splatnosti podľa bodu 5.2. zmluvy o nájme, t.j. v lehote do 30. 06. 2012. Napriek tomu, že navrhovateľ odporcu na úhradu splatného nájomného opakovane vyzýval, odporca nájomné neuhradil. Vzhľadom na to, že odporca ako nájomca sa dostal do omeškania s úhradou nájomného po dobu dlhšiu ako 20 dní po uplynutí lehoty splatnosti, navrhovateľ ako prenajímateľ s poukazom na čl. VII. bod 7.3. písm. a) zmluvy o nájme od tejto zmluvy listom zo dňa 27. 12. 2012 odstúpil. V dôsledku odstúpenia od zmluvy o nájme zo strany prenajímateľa došlo k zániku zmluvy o nájme, a teda aj k zániku právneho titulu na užívanie priestoru na stene bytového domu, na ktorom sú reklamné pútače umiestnené. Odporca napriek uvedenej skutočnosti, i napriek opakovaným výzvam navrhovateľa z horeuvedeného dôvodu odstránil len tú časť jedného reklamného pútača, ktorý sa nachádzal na ľavej strane bytového domu. Dňa 07. 06. 2013 odporca z tohto reklamného pútača odstránil len reklamnú plachtu a na stene bytového domu sa stále nachádza upevnenie a osvetlenie tohto reklamného pútača. Druhý reklamný pútač, ktorý je umiestnený na pravej strane bytového domu, odporca doposiaľ neodstránil. Priestor na stene bytového domu tak odporca užíva neoprávnene. Tým, že odporca užíva priestor na bytovom dome bezodplatne, získava na úkor navrhovateľ neoprávnený majetkový prospech zodpovedajúci čiastke, ktorú by vynaložil v prípade, keby mal tento priestor v prenájme. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. Odporca ku dňu podania návrhu na začatie konania užíva bez právneho dôvodu stenu na ľavej strane bytového domu po dobu deviatich mesiacov a stenu na pravej strane bytového domu po dobu piatich mesiacov. Výška bezdôvodného obohatenia za jeden reklamný pútač zodpovedá jednej polovici mesačného nájomného vypočítaného z ročného nájomného dohodnutého v zmluve o nájme, ktoré predstavuje sumu vo výške 220,84 eura. Takto určené mesačné nájomné je vynásobené počtom mesiacov neoprávneného užívania priestoru na bytovom dome. Neoprávnený majetkový prospech, ktorý získal odporca na úkor navrhovateľa, predstavuje k mesiacu október 2013 sumu 3 091,76 eura. Z uvedeného je zrejmé, že odporca neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Navrhovateľ sa preto domáhal okrem zaplatenia dlžného nájomného aj ochrany vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov s poukazom na ust. , podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Nakoľko odporca reklamnú pútače doposiaľ kompletne nedemontoval, žiadal navrhovateľ, aby súd odporcovi uložil povinnosť odstrániť reklamný pútač a jeho časti zo stien bytového domu, ako aj všetky znečistenia alebo poškodenia fasády bytového domu, ktoré na bytovom dome vznikli v dôsledku umiestnenia reklamných pútačov.

Odporca v konaní uviedol, že zmluvné plnenie z obidvoch zmluvných strán nebolo dostatočne plnené a nebolo možné poskytovať služby v podobe prenájmu reklamných pútačov na predmetnej adrese, ktoré boli týmto zmluvným vzťahom stvorené, pretože podľa uzatvorenej zmluvy o nájme nebola zo strany vlastníkov, resp. obyvateľov bytového domu poskytnutá súčinnosť pre výkon tejto služby, a to vypínaním hlavného osvetlenia reklamných pútačov na hlavnom vypínači, ktorý je umiestnený v bytovom dome na Vajnorskej ulici č. 73, Bratislava. Na začiatku výkonu služby odporcu viac-krát zákazníci upozorňovali na nefunkčné osvetlenie, ktoré odporca po príchode na miesto našiel vypnuté. Celý projekt na osvetlenie bol detailne vypracovaný, schválený a jeho realizácia dodržaná v 100% miere pri inštalácii, čiže narušenie komfortu obyvateľov neprichádza do úvahyu. Týmto sa narúšali obchodné vzťahy medzi odporcom a

zákazníkmi až do bodu, že dojednané vzťahy k prenájmu boli plne zrušené. Odporca utŕžil straty, ktoré sa pre neúspech výkonu predmetu tejto zmluvy objavili. Do predmetných inštalácií odporca investoval viac- ako 12 000,- eura bez DPH, kompletná investícia je jasne preukázateľná aj účtovne v podobe daňových dokladov. Taktiež je jasne preukázateľné v účtovníctve odporcu koľko nakoniec z daného predmetného vzťahu finančných prostriedkov utŕžil a takú čiastku aj uhradil na adresu bytového domu na Vajnorskej ulici 69, 71 a 73 v Bratislave. Žiadne iné finančné a ani iné prostriedky v tejto veci neboli utŕžené a ani iné benefity neboli získané. Navyše žiadny takýto záväzok nebol ani zmluve dojednaný, a preto odmietal v plnej miere úhradu akejkoľvek čiastky z titulu bezdôvodného obohatenia, čo považoval za neoprávnenú požiadavku. V ďalšom rade výkon predmetu zmluvy nastal až v septembri 2011 vzhľadom k tomu, že súhlasné stanovisko zo strany prenajímateľa bolo odporcovi doručené s oneskorením, čím sa posunul aj termín konečného schválenia zo strany Úradu Mestskej časti Bratislava - Nové mesto. Tieto problémy už na začiatku neboli korektné a zmluvný vzťah sa vôbec nevyvíjal správnym a pozitívnym smerom. Odporca si uvedomuje určité skutočnosti a zároveň záujem o vyriešenie tejto udalosti k obojstrannej spokojnosti.

Odporca v konaní ďalej uviedol, že odporca je z tejto zmluvy v strate zhruba 8 000,- eura, pričom všetky prostriedky z reklamy poukázal na účet jeho reklamného partnera.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 09. 04. 2014 v časti bezdôvodného obohatenia rozšíril žalobný petit o sumu 1 325,04 eura z dôvodu, že odporca jednu plochu má naďalej obsadenú reklamou, pričom uvedená suma je polovica mesačného nájomného za nájom jednej reklamnej plochy za mesiace október 2013 až marec 2014.

Súd uznesením č.k. zo dňa 15. 04. 2014 pripustil navrhované rozšírenie žalobného návrhu tak, že túto zmenu pripustil tak, že petit znel takto:

„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom neuhradeného nájomného sumu vo výške 3 091,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3 091,62 eura od 01. 07. 2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 4 416,80 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný odstrániť reklamný pútač, a to plachtu, upevnenie a osvetlenie reklamného pútača, umiestnený na pravej strane bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA

- m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný odstrániť upevnenie a osvetlenie reklamného pútača, ktoré je umiestnené na ľavej strane bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný odstrániť znečistenie a poškodenie fasády bytového domu súpisné č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., okres A. J. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré na tomto bytovom dome vznikli v dôsledku umiestnenia reklamných pútačov, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 02. 07. 2014 namietol aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa s odôvodnením, že postavenie správcu mu neumožňuje podať návrh na začatie konania

samostatne, ale iba ako zástupca vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov, a to s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. . Ďalej nepopieral nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny, pričom popieral iba jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko odporca sa neobohatil, teda popieral nárok na sumu 3 061,- eura a sumu 1 605,- eura, ktoré mali vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň odporca poukázal na č. 4.9 a 4.12 zmluvy. Navrhovateľ si nesplnil povinnosť odstrániť reklamný pútač na náklady odporcu a nešpecifikoval, z ktorého dôvodu podľa ust. si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 02. 07. 2014 ešte uviedol, že v danom prípade ide o zastúpenie zo zákona, pričom navrhovateľ vystupuje ako zástupca vlastníkov a aj predmetnú zmluvu uzatváral navrhovateľ ako zástupca vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Z výkladu čl. 4.12 zmluvy nie je evidentné, či navrhovateľ musí alebo môže zabezpečiť odstránenie reklamného pútača.

Právny zástupca odporcu podaním zo dňa 03. 07. 2014 doplnil svoje vyjadrenie z pojednávania zo dňa 02. 07. 2014 tak, že podľa ust. je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o priame zastúpenie a zástupca vo vzťahu k tretím osobám realizuje svoje vlastné vyhlásenie vôle v mene a na účet zastúpeného. Pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, a preto správca ako zástupca nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku. Aktívnu legitimáciu správcu vo veciach výkonu správy nie je možné spájať s právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zmluvným stranám zo zmluvných vzťahov. Len vlastníci sú oprávnení domáhať sa tohto práva. Ak teda správca uplatnil práva prislúchajúce vlastníkom bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na podanie takéhoto návrhu nebol navrhovateľ aktívne legitimovaný. Správca mal ako navrhovateľa označiť vlastníkov bytov a nebytových priestorov a seba mal označiť za ich zástupcu. V tejto súvislosti odporca poukázal na komentár k , podľa ktorého ak správca uplatňuje práva prislúchajúce vlastníkom bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, teda ak v prípadnej žalobe označí ako navrhovateľa seba ako správcu, v takom prípade nie je aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby a súd musí žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, štatutárneho zástupcu odporcu, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o nájme zo dňa 03. 06. 2011, technickým popisom realizácie umiestnenia reklamných pútačov, emailovou komunikáciou účastníkov konania, okamžitým odstúpením navrhovateľa od zmluvy zo dňa 27. 12. 2012, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. Obch. Z. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obch. Z. ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa ust. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ust. prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa ust. nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

Podľa ust. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ust. právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnosti toto právo zakladajúcim.

Podľa ust. nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa ust. ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa ust. ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ust. veta prvá musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa ust. s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného od 01. 04. 2010 (ďalej len „“) na správu domu sa zriaďuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len ""), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

Podľa ust. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa ust. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa ust. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa ust. pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. ak nejde o veci uvedené v odseku, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Súd považoval za preukázané a nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 03. 06. 2011 v písomnej forme zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa prenechať odporcovi za odplatu vonkajšiu časť bytového domu so súpis. č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., Okres A. J., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, za účelom umiestnenie dvoch reklamných pútačov a ich osvetlenia a záväzok odporcu platiť nájomné za prenajatú plochu v sume 5 300,- eura ročne najneskôr do 30 dní od 31. mája príslušného kalendárneho roka (ďalej len „zmluva“).

Súd mal zo zmluvy preukázané, že navrhovateľ vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy s odporcom ako správca bytového domu zastupujúci vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu so súpis. č. 1322, ktorý sa nachádza v k.ú. N. V., obec BA - m.č. N. V., Okres A. J., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. V zmysle ust. platí, že správcom môže byť právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu, pričom činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa V zmysle ust. ďalej platí, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Z výpisu obchodného registra navrhovateľa mal súd preukázané, že predmetom podnikania navrhovateľa bola správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu a že správca predmetnú zmluvu o nájme uzatváral ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom príjem z nájomného podľa zmluvy predstavoval príjem fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Vzhľadom na uvedené považoval súd za nesporné, že navrhovateľ vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a že nájomné vyplývajúce z predmetnej zmluvy bolo poukazované na účet vlastníkov bytov a nebytových priestor, a preto súd konštatuje, že navrhovateľa vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy plne v súlade so , pričom jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní vyplávala z ust. druhej časti vety , podľa ktorého navrhovateľ je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Právny zástupca odporcu síce argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. , avšak treba poukázať, že závery v ňom vyslovené sa týkajú oprávnenia správcu bytov a nebytových priestorov vyplývajúceho zo v znení účinnom do roku 2007, teda v čase, keď správca bol oprávnený konať vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov, avšak od novely citovaného zákona účinnej od roku 2007 je správca oprávnený konať samostatne v mene vlastníkov bytov a na ich účet. Navyše uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rieši otázku aktívnej legitimácie správcu pri vymáhaní úhrad do fondu opráv na základe zmluvného vzťahu založeného zmluvou o výkone správy v súlade so , čo nemožno spájať s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmlúv uzavretých s tretími osobami. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaným subjektom.

Súd mal z obchodného registra odporcu preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ v zmysle ust. a že predmetom jeho podnikania boli reklamné a marketingové služby. Vzhľadom na vyššie uvedenú povahu účastníkov pri uzatváraní predmetnej zmluvy a predmet ich podnikateľskej činnosti bolo zrejmé, že sa uzatvorená zmluva týkala ich podnikateľskej činnosti, a preto sa na práva a povinnosti vyplývajúce z tejto písomne uzavretej zmluvy použije v zmysle ust. a právny režim práve okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje a na ktoré sa v zmysle

ust. a ust. použije právny režim . Obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti nájomnej zmluvy a keďže ide o zmluvný typ, ktorý v upravený nie je, v zmysle ust. 261 ods. 9 sa na tento zmluvný typ použije právna úprava nájomnej zmluvy podľa ust. a nasl. .

Súd mal z čl. VII. bodu 7.1 zmluvy preukázané, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú počnúc dňom podpisu zmluvy (dňa 03. 06. 2011) a končiac uplynutím troch kalendárnych rokov odo dňa jej uzatvorenia (dňa 03. 06. 2014). Skončenie nájmu upravuje ust. a , pričom vzhľadom na to, že táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, sa na skončenie nájmu použije ust. , podľa ktorého sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ide teda o dispozitívne ustanovenie , od ktorého sa zmluvné strany môžu dohodou odchýliť. V danom prípade sa navrhovateľ a odporca dohodli inak, a to tak, že v zmysle čl. VII. bode 7.2 zmluvy sa táto zmluva môže skončiť dohodou zmluvných strán alebo okamžitým skončením zo strany navrhovateľa, pričom podľa bodu 7.3 písm. a) zmluvy bol navrhovateľ oprávnený písomne skončiť zmluvu, ak bol odporca v omeškaní s platením nájomného po dobu dlhšiu ako 20 dní po uplynutí lehoty splatnosti.

Súd považoval za nesporné, že odporca bol s platením nájomného za obdobie jún 2012 až máj 2013 v omeškaní po dobu dlhšiu ako 20 dní, nakoľko predmetné nájomné nezaplatil v zmysle čl. V. bodu 5.2. zmluvy najneskôr do 30 dní odo dňa 31. 05. 2012, čo mal súd preukázané mailovou komunikáciou navrhovateľa a odporcu a zhodnými tvrdenia účastníkov konania v zmysle ust. , keďže odporca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil a nenamietal. Na základe toho navrhovateľ v zmysle ust. a v súlade s čl. VII. bodu 7.2. písm. b) v spojení s bodom 7.3 písm. a) zmluvy skončil nájom, čo mal súd preukázané listom navrhovateľa adresovaným odporcovi zo dňa 27. 12. 2012. Platnosť skončenia nájmu odporca opätovne vôbec nenamietal, a preto súd považoval za preukázané a nesporné, že dňa 27. 12. 2012 platne skončil nájom dohodnutý zmluvou, uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 03. 06. 2011.

Súd mal zo zmluvy preukázané, že v prípade takéhoto jednostranného písomného ukončenia zmluvy navrhovateľom sa podľa bodu 7.4 zmluvy stane splatné nájomné, ktoré by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k okamžitému skončeniu zmluvy zo strany navrhovateľa, a toto zvyšné nájomne bol odporca povinný zaplatiť najneskôr do 15 dní po okamžitom skončení zmluvy.

Na základe vyššie uvedeného skončenia nájmu a v zmysle čl. VII. bodu 7.4. zmluvy vznikol navrhovateľovi nárok na nájomné od júna 2012 do decembra 2012, čo predstavuje nájom za dobu 7 mesiacov v sume 3 091,62 eura, pričom odporca bol povinný toto predmetné nájomné zaplatiť do 15 dní odo dňa skončenia nájmu, t.j. do 12. 01. 2013. Súd mal z mailovej komunikácie navrhovateľa a odporcu, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. preukázané, že odporca zvyšné nájomné od júna 2012 do decembra 2012 nezaplatil, čím sa dostal so splnením tejto povinnosti do omeškania. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na začatie konania v časti týkajúcej sa nezaplateného nájomné v sume 3 091,62 eura považoval za dôvodný.

Súd mal z čl. IV. bodu 4.12 zmluvy za preukázané, že navrhovateľ a odporca sa v zmysle ust. dohodli na tom, že do 14 dní po skončení nájmu je odporca povinný demontovať reklamné pútače spolu s osvetlením a že v rovnakej lehote na svoje náklady odporca odstráni všetky prípadné znečistenia/poškodenia fasády bytového domu, ktoré na bytovom dome vznikli v dôsledku umiestnenia reklamných pútačov, pričom v prípade, ak tak odporca neurobí, je po uplynutí tejto doby povinný zabezpečiť splnenie týchto povinností navrhovateľ na náklady odporcu. Výkladom tohto ustanovenia zmluvy možno dospieť k záveru, že jeho účelom bolo zabrániť prípadným škodám na majetku v správe navrhovateľa tak, aby v prípade, ak si odporca nesplní svoju povinnosť uvedenú v tomto bode zmluvy, je povinný ju splniť navrhovateľ na náklady odporcu. Inak povedané, zmluvné strany mali dohodnutý mechanizmus, ktorý mal zabrániť nežiaducemu stavu, ktorý by nastal v prípade, ak by si odporca nesplnil danú povinnosť. Existencia odporcovej povinnosti bola totiž ohraničená objektívnou

skutočnosťou - časom, a zároveň subjektívnou skutočnosťou - jeho konaním, resp. opomenutím konania, pričom v prípade, ak by toto konanie opomenul a lehota na splnenie jeho povinnosti by uplynula, došlo by k naplneniu odkladacej podmienky v zmysle ust. prvej vety , ktorá mala za následok vznik povinnosti navrhovateľa, pričom výkladom tohto ustanovenia zmluvy možno dospieť k záveru, že táto povinnosť navrhovateľa by neexistovala popri povinnosti odporcu, ale povinnosť navrhovateľa by nahradila povinnosť odporcu, tým pádom možno mať za to, že povinnosť odporcu uplynutím času a jej nevykonaním by zanikla, a zároveň by vznikla povinnosť navrhovateľa vykonať to, čo odporca nevykonal, pričom náklady navrhovateľa na splnenie odporcovej nesplnenej povinnosti by hradil odporca, čím by došlo k zabráneniu toho, aby odporca zámerne zmaril splnenie svojej povinnosti, keďže náklady na odstránenie reklamných pútačov, osvetlenia a prípadných škôd na fasáde budovy by v každom prípade znášal odporca.

Súd mal z mailovej komunikácie navrhovateľa a odporcu preukázané, že takýto výklad čl. IV. bodu 4.12 zmluvy bol navrhovateľovi známy, pričom on sám plánoval použiť na odstránenie reklamného pútača, osvetlenia a prípadných škôd na fasáde budovy tretiu osobu, čím by odstránil nežiaduci stav, zabránil by prípadným škodám a splnil by si tak svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedeného článku zmluvy, nakoľko bolo zrejmé a jasné, že odporca si svoju povinnosť v stanovenom čase nesplnil. Túto svoju povinnosť si odporca splnil len čiastočne, keď odstránil jeden reklamný pútač, čo vyplývalo z mailovej komunikácie zo dňa 09. 06. 2013. Treba však uviesť, že k splneniu tejto čiastočnej povinnosti odporcu prišlo až po uplynutí lehoty 14 dní, teda v čase, kedy bol povinný odstránenie predmetných vecí zabezpečiť už navrhovateľ na náklady odporcu, pričom aj prejav vôle odporcu nasvedčoval tomu, že k splneniu tejto jeho povinnosti nedôjde. Z uvedeného je teda jasné, že pokiaľ si odporca nesplnil predmetnú povinnosť, mal ju v zmysle zmluvy splniť navrhovateľ bez čakania na to, kým ju splní odporca, čím by sám navrhovateľ odstránil neželaný stav, čo bolo aj účelom predmetného článku zmluvy. Vzhľadom na to je nemysliteľné, aby sa navrhovateľ domáhal od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia za neodstránenie reklamných pútačov, ktoré mal odstrániť sám navrhovateľ.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd návrh navrhovateľa na začatie konania v časti bezdôvodného obohatenia a splnenia si povinnosti odstrániť reklamný pútač, osvetlenie a prípadne škody na fasáde odporcom za nedôvodný a v tejto časti návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej často tohto rozsudku.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. . K omeškaniu odporcu s platením súdom priznanej sumy došlo po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia nájmu, t.j. dňa 13. 01. 2013, pričom navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania až odo dňa 01. 07. 2013. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko záväzok navrhovateľa a odporcu vznikol pred 01. 02. 2013, súd stanovil s odvolaním sa na ust. , a platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom (t.j. ku dňu 01. 07. 2013) predstavovala výšku 0,5 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,5 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,5 %, ale len vo výške 8,5 %, a preto súd návrh navrhovateľa na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 1% zo sumy 3 091,62 odo dňa 01. 07. 2013 do zaplatenia zamietol.

Právny zástupca navrhovateľa a ani právny zástupca odporcu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 02. 07. 2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. a a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 09. 07. 2014 s tým, že podľa ust. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania odporcu pozostávali zo sumy 717,29 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu vypočítané podľa ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:

- prevzatie a príprava zastúpenia v sume 210,81 eura

- účasť na pojednávaní dňa 02. 07. 2014 v sume 210,81 eura,

- písomné podanie na súd zo dňa 03. 07. 2014 v sume 210,81 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 (1/4 hodnoty úkonu) v sume 52,70 eura,

- 4 x režijný paušál po 8,04 eura v celkovej sume 32,16 eura.

Percentuálny úspech odporcu v konaní predstavoval 17,64 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 58,82 % - NEÚSPECH 41,18 % = 17,64 %) a z celkovej výšky trov konania odporcu (suma 717,29 eura) vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu k neúspechu odporcu v konaní, čím súd dostal sumu 126,53 eura (čo predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu), ktorú odporcovi titulom náhrady trov konania v zmysle ust. priznal.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.