Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-44-2014.pdf
PDF · 102.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-6C/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Radlická č. 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČ: 00001350, právne zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Mikulášska č. 29, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: M. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, okr. R. nad C., t.č. bytom P. č. XXXX/XXX, N. - W. D. S., okres N. 4, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie sumy 19.495,87 Kč s prísl.,
rozhodol:
Súd návrh v časti čo do zaplatenia sumy 10,03 Kč zamieta.
Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 20,06 eur, a z trov právneho zastúpenia vo výške 241,18 eur, ktoré mu je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. F. V., usadeného euroadvokáta, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.06.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.495,87 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 10.000,-Kč za obdobie od 13.04.2012 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.800,-Kč za obdobie od 13.04.2012 až do zaplatenia, a súčasne aby nahradila navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola podľa § 708 a nasl. Obchodního zákonníka uzatvorená zmluva o ČSOB Aktívnom konte, na základe ktorej bol odporkyni zriadený bežný účet. Odporkyňa požiadala navrhovateľa o poskytnutie úveru, ktorý bude poskytnutý prečerpaním účtu a odovzdala mu žiadosť o poskytnutie. V žiadosti o poskytnutie odporkyňa uviedla, že súhlasí s obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Na základe uvedenej žiadosti jej navrhovateľ poskytol požadovaný úverový rámec do výšky 10.000,-Kč, a o tomto informoval odporkyňu oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania. Odporkyňa svoje oprávnenie prečerpať účet do debetu využila. Následne po prečerpaní účtu však neplnila povinnosti stanovené jej zmluvou a dlžnú čiastku neuhradila v zmysle obchodných podmienok pre povolené prečerpanie. Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ odporkyňu niekoľkokrát vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky, avšak bezvýsledne, a preto bol nútený dňa 03.12.2009 vyhlásiť všetky dlžné čiastky splatnými. O tejto skutočnosti informoval odporkyňu listom. V súlade s predmetnou zmluvou a obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie požaduje navrhovateľ v súdenej veci od odporkyne uhradenie dlžných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Úroková sadzba bola navrhovateľom menená v súlade s
obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie, pričom navrhovateľ sa domáhal uhradenia úrokov podľa poslednej zmeny, t.j. vo výške 18,90 % ročne z nesplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, a súčasne sa domáhal úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne zo súm, ktoré bola odporkyňa povinná zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky, t.j. k dňu 12.04.2012 predstavovala žalovaná suma výšku 19.495,87 Kč, pričom táto čiastka pozostáva zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 10.000,-Kč, zmluvného úroku ktorý k predmetnému dňu predstavoval čiastku 5.033,84 Kč, úroku z omeškania, ktorý k predmetnému dňu predstavoval výšku 2.662,03 Kč a z neuhradených poplatkov vo výške 1.800,-Kč. Žalovaná istina bez príslušenstva teda činí sumu 11.800,-Kč.
Tunajší súd vydal vo veci dňa 24.08.2012 platobný rozkaz č.k. 1Ro/175/2012-48, ktorý bol z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Ro/175/2012-51 zo dňa 04.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2012 zrušený.
Písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 30.10.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2012 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania čiastočne späť s tým, že po čiastočnom späťvzatí sa domáhal, aby mu odporkyňa zaplatila sumu 16.833,84 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 10.000,-Kč za obdobie od 13.04.2012 až do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 11.800,-Kč za obdobie od 04.12.2009 až do zaplatenia.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2014 sa odporkyňa k návrhu na začatie konania vyjadrila V písomnom vyjadrení poukázala na to, že v roku 2013 kontaktovala navrhovateľa, pričom navrhovateľ ju odkázal na vymáhaciu spoločnosť Credit management A v Českej republike. Následne ona kontaktovala predmetnú spoločnosť, kde jej oznámili výšku jej záväzku aj s príslušenstvom celkovo vo výške 23.305,07 Kč, ktorú ona predmetnej spoločnosti aj zaplatila, o čom súdu predložila potvrdenie ČSOB o vklade v hotovosti na účet spoločnosti Credit management A.
Písomným podaním zo dňa 11.06.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.06.2014 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v časti čo do zaplatenia dlžnej sumy vo výške 16.823,81 Kč, zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 10.000,-Kč od 13.04.2012 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 04.12.2009 až do zaplatenia späť a navrhol, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 10,03 Kč spolu s príslušnými trovami konania vrátane trov právneho zastúpenia. V predmetnom čiastočnom späťvzatí poukázal na to, že odporkyňa okrem sumy 10,03 Kč uhradila navrhovateľovi celú zvyšnú časť dlžnej istiny, zmluvný úrok a úrok z omeškania tým, že dňa 28.05.2013 uhradila navrhovateľovi sumu 3.583,92 Kč, dňa 20.06.2013 sumu 3.799,46 Kč, dňa 22.07.2013 sumu 3.838,06 Kč, dňa 20.08.2013 sumu 5.091,12 Kč, dňa 24.09.2013 sumu 2.547,73 Kč a dňa 30.10.2013 sumu 4.417,74 Kč.
Písomným podaním zo dňa 07.07.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2014 navrhovateľ poukázal na to, že pokiaľ odporkyňa namieta výšku poslednej splátky zo dňa 29.10.2013, tak na účet navrhovateľa bola dňa 30.10.2013 pripísaná suma vo výške 4.417,74 Kč a nie odporkyňou tvrdených 4.444,78 Kč. Navrhovateľ súčasne poukázal na to, že on sa nevie objektívne vyjadriť k uvedenej skutočnosti a môže sa len domnievať, že rozdiel vo výške 27,04 Kč bol zarátaný na transakciu, prípadne ide o kurzový rozdiel pri platbe do zahraničia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to fotokópiou Zmluvy o ČSOB konte uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 21.05.2007, fotokópiou oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti registračné číslo XXXXXXXXXR zo dňa 27.11.2008, so špecifikáciou žalovanej sumy, s fotokópiou výzvy na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 15.09.2009, s fotokópiou opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy povoleného prečerpania účtu zo dňa 04.10.2009 s fotokópiou poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej sumy zo dňa 01.11.2009, s fotokópiami potvrdení o vklade hotovosti v prospech účtu XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.05.2013, 19.06.2013, 19.07.2013, 19.08.2013, 23.09.2013 a 29.10.2013, ako aj s fotokópiou úverového účtu odporkyne u navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu, že právny vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o ČSOB konte uzatvorenej dňa 21.05.2007 medzi navrhovateľom a odporkyňou a následným oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti registračné číslo 003003412R je právnym vzťahom s cudzím prvkom, súd sa na prvom mieste zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v súdenej veci. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je v predmetnom právnom vzťahu spotrebiteľom, súd dospel k záveru, že právomoc SR je daná v zmysle čl. 15 bod 1 písm. b) a čl. 16 bod 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach, keď v zmysle čl. 15 bod 1 písm. b) predmetného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 4 a čl. 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnú v splátkach, alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru a v zmysle čl. 16 bod 2 predmetného nariadenia podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pri posúdení rozhodného práva, ktorým sa spravuje predmetná zmluva súd vychádzal z vôle účastníkov zmluvy vyjadrenej v zmluve o ČSOB konte, podľa ktorej ČSOB a majiteľ účtu (ďalej tiež „zmluvné strany“) uzatvárajú v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodního zákonníku v platnom znení zmluvu o ČSOB kontu. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v zmysle čl. 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy, pričom voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená, alebo vyplývať z ustanovení zmluvy, alebo z okolností prípadu. Na doplnenie súd poukazuje na to, že čl. 5 ods. 1 a 2 predmetného dohovoru sa síce uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účely, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel, avšak v súdenej veci, keďže nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok uvedených v čl. 5 ods. 2 dohovoru, v zmysle ktorých sa bez ohľadu na ustanovenie čl. 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné normy štátu je obvyklého pobytu: ak k uzavretiu zmluvy predchádza osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu, a tam zadal objednávku za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil, sa predmetné obmedzenie týkajúce sa voľby práva neuplatní. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o ČSOB konte a dojednaní o poskytnutí povoleného prečerpania sa v zmysle dohodnutej voľby práva riadi právom Českej republiky.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
dňa 21.05.2007 uzatvoril navrhovateľ v právnom postavení banky s odporkyňou v právnom postavení majiteľa účtu Zmluvu o ČSOB konte, na základe ktorej bol odporkyni zriadený a vedený bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX v mene CZK s periodicitou výpisu z účtu mesačne poštou. V čl. IV predmetnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal na základe žiadosti odporkyne vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu a následne na základe žiadosti odporkyne jej navrhovateľ listom zo dňa 27.11.2008 č. žiadosti XXXXXXXXXR oznámil, že jej k predmetnému bežnému účtu č. XXXXXXXXX/ XXXX poskytol dielčí úverový limit vo výške 10.000,-Kč. Odporkyňa predmetné povolené prečerpanie využila, avšak následne po prečerpaní účtu neplnila povinnosti ustanovené zmluvou a dlžnú čiastku neuhradila v zmysle obchodných podmienok pre povolené prečerpanie. Na základe uvedeného bola navrhovateľom viac krát vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Odporkyňa ku dňu podania návrhu na začatie konania však nevykonala ani len čiastočnú úhradu dlžnej sumy. Následne zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v časti späť tak, že po čiastočnom späťvzatí sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 16.833,84 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 10.000,-Kč za obdobie od 13.04.2012 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne z čiastky 11.800,-Kč za obdobie od 04.12.2009. Predmetným späťvzatím reagoval na výzvu tunajšieho súdu ohľadne uplatneného zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne, keď v zmysle predmetného späťvzatia sa už nedomáhal úrokov z omeškania v zmluvne dojednanej výške 15% ročne, ale v zákonnej výške 7,5% ročne a zákonný úrok z omeškania si už neuplatňoval v kapitalizovanej forme, ale vymedzil ho časovo (t.j. od 04.12.2009 do zaplatenia). Z potvrdení o vklade hotovosti v prospech účtu spoločnosti Credit management A. č. účtu XXXXXXXX/XXXX predložených odporkyňou mal súd preukázané, že odporkyňa v prospech predmetného účtu dňa 27.05.2013 vložila sumu 3.583,92 Kč, dňa 19.06.2013 sumu 3.799,46 Kč, dňa 19.07.2013 sumu 3.838,06 Kč, dňa 19.08.2017 sumu 5.091,12 Kč, dňa 23.09.2013 sumu 2.547,73 Kč a dňa 29.10.2013 sumu 4.444,78 Kč. Reakciou na predmetné úhrady žalovanej sumy bolo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 11.06.2014, v zmysle
ktorého navrhovateľ zobral návrh v časti čo do zaplatenia sumy 16.823,81 Kč, zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 10.000,-Kč od 13.04.2012 do zaplatenia, a zákonného úroku vo výške 7,5 % ročne zo sumy 11.800,-Kč za obdobie od 04.12.2009 až do zaplatenia späť. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pred začatím pojednávania, súd konanie v znení čiastočných späťvzatí návrhu na začatie konania zastavil, pričom v rámci konania sa ďalej zaoberal iba dôvodnosťou zaplatenia sumy 10,03 Kč.
Pokiaľ sa navrhovateľ v súdenej veci domáhal zaplatenia sumy 10,03 Kč, súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, keď mal v konaní preukázané, že odporkyňa uhradila celú žalovanú sumu tak, ako ju navrhovateľ vymedzil v návrhu na začatie konania a čiastočných späťvzatiach návrhu. Pokiaľ ide o spornú úhradu dlhu dňa 30.10.2013, keď navrhovateľ tvrdil, že na jeho účet bola pripísaná iba suma 4.417,74 Kč, súd poukazuje na to, že odporkyňa predložením potvrdenia o vklade preukázala, že predmetná úhrada znela na sumu 4.444,78 Kč. Rozdiel medzi navrhovateľom deklarovanou úhradou a odporkyňou preukázanou úhradou predstavuje sumu 27,04 Kč, z čoho je potom zrejmé, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi celý dlh. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ bol vyzvaný na vyjadrenie k skutočnostiam preukázaným odporkyňou, pričom jeho vyjadrenie zo dňa 09.07.2014 obsahuje iba ničím nepodložené domnienky, že rozdiel vo výške 27,04 Kč bol započítaný na transakciu, prípadne ide o kurzový rozdiel pri platbe do zahraničia. Uvedené tvrdenia neobstoja, keď všetky ostatné úhrady zo strany odporkyne realizované v prospech navrhovateľa boli, ako to vyplýva zo samotných vkladov na účet, ako aj z čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 11.06.2014, započítané na úhradu dlžnej sumy v plnej, t.j. nijakým spôsobom nekrátenej, výške. Samotný výpis, resp. potvrdenie o zostatku dlžnej sumy je iba interným dokladom navrhovateľa, ktorý bez ďalších relevantných podkladov nemôže spochybniť odporkyňou tvrdené a súčasne aj preukázané skutočnosti, že uhradila navrhovateľovi celú dlžnú sumu.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech voči odporkyni, ktorá mala vo veci úspech iba len čiastočný. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vymedzil celkový predmet konania na sumu 23.288,06 eur, pričom návrh na začatie konania v časti čo do zaplatenia sumy 23.278,03 eur zobral späť z dôvodu správania sa odporkyne, ktorá po podaní návrhu na začatie konania uhradila navrhovateľovi celú žalovanú sumu (ako bolo v konaní preukázané, odporkyňa navrhovateľovi uhradila sumu 23.305,07 Kč, ktorá prevyšuje sumu, ktorú navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vymedzil ako predmet konania), čo v časti konania o zaplatenie 23.278,03 eur zakladá dôvod na aplikáciu § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd vychádzal súčasne z toho, že návrh na začatie konania bol v časti čo do zaplatenia sumy 10,03 Kč ako nedôvodný zamietnutý, ako aj z toho, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30.10.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2012 zobral návrh na začatie konania v časti (t.j. čo do zaplatenia kapitalizovaného zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.800,-Kč vyčísleného v celkovej výške 2.662,03 Kč, ako aj úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 13.04.2012 až do zaplatenia, pričom súčasne s predmetným späťvzatím sa domáhal v časti uplatňovaných úrokov z omeškania zaplatenia zákonného úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 04.12.2009 až do zaplatenia) bez právne relevantného dôvodu späť, čím podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. zavinil zastavenie konania v tejto časti, t.j. v nominálnej hodnote 1.566,08 Kč, ktorá suma pozostáva zo sumy 576,82 Kč, čo predstavuje rozdiel medzi čiastočným späťvzatím kapitalizovaného úroku z omeškania pôvodne uplatňovaného vo výške 2.662,03 Kč ku dňu 12.04.2012 a nekapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 04.12.2009 do 12.04.2012 vo výške 2.085,21 Kč a sumy 989,26 Kč, ktorá predstavuje pôvodne uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 13.04.2012 do 02.11.2012, kedy došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania ohľadne úroku z omeškania. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa potom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 23,20 eur (navrhovateľovi bude z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov v znení neskorších predpisov vrátený súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eur, pričom z dôvodu, že predmetom konania po obidvoch čiastočných späťvzatiach zostala suma 10,03 Kč navrhovateľovi zotrvala poplatková povinnosť vo výške 16,50 eur; navrhovateľovi teda bude samostatným uznesením vrátený súdny poplatok vo výške 21,80 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 278,95 eur, ktoré boli priznané v súlade s ustanoveniam Vyhlášky MSSR č.
655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena vo výške 33,19 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), potom za 3 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania a čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 11.06.2014) t.j. 3 x 33,19 eur, čo predstavuje celkovo sumu 99,57 eur. Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil za úkon právnej služby účasť na pojednávaní zo dňa 22.11.2012 odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, súd s poukazom na to, že sa jednalo o účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v súlade s § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013 priznal odmenu iba vo výške 1-tiny základnej sadzby tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby, t.j. vo výške 8,30 eur. Pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby súd vychádzal z návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na priznanie trov konania, kedy právny zástupca navrhovateľa si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 33,19 eur, t.j. v nižšej ako Vyhláškou stanovenej výške. V súlade s § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha náhrada hotových výdavkov tzv. režijných paušálov v súvislosti s 3-mi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2012 vo výške 3 x 7,63 eur, t.j. spolu 22,89 eur, a v súvislosti s jedným úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 vo výške 8,04 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za cestu vykonanú substitučným zástupcom právneho zástupcu navrhovateľa na trase Prešov - Ružomberok a späť zo dňa 22.11.2012 vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa t.j. 76,26 eur (t.j. za 6 začatých polhodín) t.j. 6 x 12,71 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada cestovného vynaloženého substitučným zástupcom právneho zástupcu navrhovateľa za cestu z Prešova do Ružomberka a späť zo dňa 22.11.2014 vo výške ceny cestovného lístka t.j. vo výške 17,40 eur (8,70 eur x 2). V súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi navrhovateľa sa zvyšuje tarifná odmena a náhrady podľa tejto Vyhlášky o 20 % DPH, t.j. 20 % zo sumy 232,46 eur, čo predstavuje 46,49 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 93,23 % predmetu konania (vychádzajúc z výšky žalovanej sumy tak, ako ju vymedzil ako predmet konania navrhovateľ, t.j. zo sumy 23.288,06 Kč) a odporkyňa bola vo veci úspešná v rozsahu 6,77 % (t.j. v časti o zaplatenie 10,03 Kč, v ktorej súd návrh zamietol, v časti úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 13.04.2012 do 02.11.2012 vo výške 989,26 Kč a v časti rozdielu sumy 2.662,03 Kč, t.j. v časti v ktorej zobral navrhovateľ kapitalizovaný zmluvný úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 11.800,- Kč späť a zákonného úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 11.800,-Kč od 04.12.2009 do 12.04.2012 vo výške 2.085,21 Kč, keď v týchto dvoch nárokoch zobral navrhovateľ návrh bez právne relevantného dôvodu v časti späť), súd priznal navrhovateľovi pomernú náhradu trov konania vo výške 86,46 % (t.j. rozdiel úspechu navrhovateľa vo výške 93,23 % a úspechu odporkyne vo výške 6,77 %), t.j. titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 20,06 eur (t.j. 86,46 % zo sumy 28,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 241,18 eur (t.j. 86,46 % zo sumy 278,95 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP),
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).