Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-357-2013.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/357/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľky I. O., rod. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenej Š. U. Z..F..P.., Advokátska kancelária, G. XX/B, Banská Bystrica, proti odporcovi L. O.,nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX, za účasti maloletého F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako účastníci, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky I. O., rod. Č., nar. XX. XX. XXXX S. N. N. a odporcu L. O., nar. XX. XX. XXXX S. N. N., uzavreté dňa XX. XX. XXXX S. Ľ. V. R. S. G. O. O. Ú. Ľ., S. R. L.., ročník XXXX, na str. XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Maloletý F. O., nar. XX. XX. XXXX S. N. N. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého opatrovať, zastupovať a s p r a v o v a ť jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. O., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 170 €, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky maloletého dieťaťa.
Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa XX. XX. XXXX domáhala toho, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodňovala tým, že jej vzťahy s odporcom sú trvalo a hlboko rozvrátené a manželstvo toho času neplní svoj účel. Ďalej uviedla, že v čase uzavretia manželstva ona mala XX rokov a odporca XX rokov, brali sa veľmi mladí a z jej strany to bolo z lásky. Uvádzala, že odporca bol na ňu vždy žiarlivý, nesmela nikam chodiť. Spočiatku manželstva žili v rodinnom dome jej rodičov, avšak postupom času sa zhoršili vzájomné vzťahy medzi odporcom a jej matkou. Tiež poukazovala na tú skutočnosť, že ak sa pohádali, odporca sa s ňou nerozprával celé dni a aj týždne. V júli XXXX zistila, že odporca udržiava známosť s inou ženou, za ktorou sa v auguste XXXX odsťahoval. Do domácnosti sa vrátil až začiatkom novembra XXXX. Uviedla, že v podstate žijú spôsobom života, ktorým sa vzájomne vyhýbajú, pretože odporca sa vracia do domácnosti v neskorých večerných hodinách a v skorých ranných hodinách odchádzal do práce a až napokon dňa XX. XX. XXXX sa odsťahoval zo
spoločnej domácnosti. Poukázala na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom. Maloletý F. má toho času XX rokov, navštevuje X. ročník Z. S. N. N., kde mu hradí cestovné 42 € mesačne. Maloleté dieťa sa stravuje v domácnosti, na ZRPŠ platila 25 € na školský rok. Maloletý sa venuje športu, je zdravý, dostáva vreckové 10 € na týždeň, platí mu mobil 12 € mesačne a poistenie asi 6 € mesačne. Uviedla, že vysoké náklady sú na stravovanie maloletého, na jeho ošatenie a obutie. Jej priemerný mesačný čistý príjem je do 700 € . V spoločnej domácnosti s ňou žije aj dcéra I. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou X. ročníka T. T., X. G. S. N., kde jej platí privát 145 € mesačne, cestovné 70 € mesačne a vreckové 20 € mesačne.
Odporca vo svojej výpovedi najprv uvádzal, že sa nevie vyjadriť a nie je rozhodnutý či sa má alebo nemá rozviesť. Uviedol, že sa musel zo spoločnej domácnosti odsťahovať pre X rokov trvajúce nezhody medzi ním a jeho svokrou, ktorá ho vždy ignorovala a vždy si robila, čo chcela, pričom navrhovateľka sľubovala, že veci dá do poriadku, ale nestalo sa tak. Potvrdil, že od T. nežije v spoločnej domácnosti. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je podľa jeho názoru 500 € mesačne a toho času žije v prenajatom X-izbovom byte na H. XX S. Ž. D. C., kde za nájomné platí 320 € mesačne. Denne dochádza do zamestnania do Banskej Bystrice, pričom cestovné náklady sú okolo 150 € mesačne. Žije z úspor, ktoré mal v minulosti. Napokon súhlasil s návrhom na rozvod manželstva a súhlasil so zverením dieťaťa do ďalšej starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasil však s navrhovateľkou požadovanou výškou výživného a navrhol stanovenie výživného v sume 150 € mesačne.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že v prípade rozvodu manželstva doporučuje dieťa zveriť do ďalšej starostlivosti matky, nakoľko sociálnym zisťovaním v rodine dieťaťa neboli zistené žiadne pochybenia v jej starostlivosti a výživné žiadala určiť primerane veku a potrebám maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z nej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenia ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Z pripojených dokladov súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX S. Ľ.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Ľ., vo zväzku L.., ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. X. Z manželstva účastníkov toho času pochádza ešte maloletý F. O., ktorý sa účastníkom narodil dňa XX. XX. XXXX v N. N.. Obaja účastníci uzatvárali manželstvo, ako svoje manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátni občania SR. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na Z.
Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, účastníci konania podľa vlastných tvrdení žili X rokov v neusporiadaných manželských vzťahoch, ktoré sa postupom času zhoršovali až natoľko, že odporca dvakrát opustil spoločnú domácnosť, raz v F., kedy sa do domácnosti vrátil začiatkom novembra XXXX a druhýkrát opustil domácnosť XX. XX. XXXX a viac sa do domácnosti nevrátil. Obaja účastníci potvrdili, že vzťahy medzi nimi boli dlhodobo napäté, ich manželstvo postupom času prestávalo plniť svoju funkciu. V súčasnej dobe je situácia vo vzťahu medzi účastníkmi konania taká, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú výchovu a opateru mal. dieťaťa a ani jeho výživu, a ani jeden z nich už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Za danej situácie súd tak konštatuje, že manželstvo účastníkov konania sa stalo formálnym zväzkom, ktorý nenaplňuje jeho skutočný obsah a zostalo prakticky nefunkčné. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodoval aj o výchove mal. dieťaťa. V tomto smere nebol medzi účastníkmi konania spor, keďže aj odporca súhlasil s tým, aby mal. dieťa na čas po rozvode manželstva bolo zverené do ďalšej výchovy a opatery navrhovateľky. Ako to uviedol kolízny opatrovník dieťaťa, v starostlivosti navrhovateľky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Rozhodnutím súdu o tom, že maloletý bude zverený do ďalšej výchovy a opatery matky, nedôjde k zmene doterajšieho bydliska mal. dieťaťa, k zmene jeho školského zariadenia, ani k zmene okruhu jeho známych, priateľov a ďalších rodinných príslušníkov. Súd preto v tejto časti rozhodol tak, že maloletého zveril do ďalšej starostlivosti navrhovateľky.
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené záujmy mal. dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Obaja rodičia pracujú, ako súkromní podnikatelia, pričom za rok XXXX matka dieťaťa podala daňové priznanie, z ktorého súd zistil, že jej príjem z podnikateľskej činnosti predstavoval celkovo sumu 4400 €, výdavky vyčíslila na sumu 3495,74 €. Matka však sama priznala, že jej mesačný príjem môže byť do 700 € mesačne. Z daňového priznania otca za F. XXXX súd zistil, že tento podal daňové priznanie s príjmom z podnikania vo výške 35 239,77 €, výdavky vyčíslil na sumu 26 810,49 €, základom jeho dane bola suma 8429,28 €. Z daňového priznania otca za rok XXXX . súd zistil, že tento vykázal príjmy z podnikania vo výške 48 392,50 € a výdavky vyčíslil na sumu 43 132,63 €. Otec nevedel súdu preukázať, z čoho pozostávajú jeho náklady na podnikanie a uviedol len, že znáša štvrťročné náklady na účtovníčku 200 €, prenajíma si výrobnú halu za 820 € mesačne, uhrádza si svoje: nemocenské, sociálne, dôchodkové poistenie, spolu približne 200 € mesačne a má aj náklady na prevádzku osobného motorového vozidla, ktorého je vlastníkom. Uviedol, že uhrádza faktúry pracovníkovi na živnosť do výšky 900 € mesačne. Potvrdil, že znáša náklady na hasiča asi 50 € štvrťročne, pričom jeho strojné zariadenie, výrobné prostriedky sú už 10-ročné a prakticky bez hodnoty. Obaja účastníci majú ešte vyživovaciu povinnosť k dnes už plnoletej, ale naďalej študujúcej dcére.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že je v súčasných osobných, majetkových, zárobkových možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na úhradu potrieb mal. dieťaťa mesačne sumou 170 € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na tú skutočnosť, že maloleté dieťa je už blízke veku dospelému, je študentom strednej školy, na ktorú dochádza, s čím sú zvýšené náklady. Súd má za to, že takto stanovená výška výživného spolu s rodinným prídavkom, ktorý matka na dieťa poberá a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o mal. dieťa takto vyspelé už v plnom rozsahu nevynahrádza povinnosť platiť výživné zodpovedá odôvodneným potrebám a záujmom maloletého, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 OSP tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu
odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pretože sa účastníci tohto práva vzdali, nadobudne rozsudok právoplatnosť
dňom doručenia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.