Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-515-2012.pdf
PDF · 146.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/515/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného: advokátska kancelária SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. cesta XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 309,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 260,16 € a úroky z omeškania takto: 9,25 % ročne zo sumy 136,05 € od 12.5.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 107,84 € od 12.6.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 16,27 € od 12.7.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 12,59 € a náhradu trov za právne zastúpenie splnomocnencovi navrhovateľa Advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. Bratislava v sume 53,13 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súde dňa 30.4.2012 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 309,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 136,05 eur od 12.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 107,84 eur od 12.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 17,93 eur od 12.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 eur od 12.7.2010 do zaplatenia a na trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca na jednej strane a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni. Odporkyňa ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Povinnosťou odporkyne bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Odporkyňa je tak sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy/dodatku a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Ďalej uviedol, že ak by odporkyňa splnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 136,05 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 107,84 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 17,93 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 309,62 eur. Odporkyňa po postúpení pohľadávky neuhradila nič. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi dostala do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania, u nároku v návrhu navrhovateľ poukázal na § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca, predvolaní na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, ktorý súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci aj bez ich prítomnosti. Odporkyňa sa zúčastnila pojednávania, k veci podala vyjadrenie, že zmluvu o pripojení s navrhovateľom uzatvorila, svoj záväzok neplnila, pričom v súčasnosti nemá finančné prostriedky na splatenie dlhu.
Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 30.3.2009, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s. platnými a účinnými od 1.2.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 17.12.2013, cenníkom, vyjadrením odporkyne k návrhu, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:
Z výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 1238/B mal súd preukázané, že v dôsledku zlúčenia spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. sa Slovak Telekom a.s. od 1.7.2010 stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a ku dňu zlúčenia zanikla. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporkyni zo spoločnosti Slovak Telekom a.s., ako postupcom na spoločnosť BL Telecom debt ako postupníkom. Tým mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v súdnom konaní.
Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 30.3.2009 mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa T- Mobile Slovensko, a.s. a odporkyňa uzatvorili zmluvu, na základe ktorej poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi verejnú telefónnu službu. Cenu za poskytovanie služieb dohodli podľa cenníka, T- mobile Slovensko, a.s. sa zaviazal dodávať odporkyni služby a odporkyňa sa zaviazala riadne a včas za služby platiť a dodržiavať podmienky zmluvy. Odporkyňa sa zaviazala, že bude platiť riadne a včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-mobile Slovensko a.s., platným cenníkom služieb a týmto dodatkom. V bode 2 zmluvy je uvedená zmluvná pokuta v sume 47,80 eur, ktorú je povinná uhradiť odporkyňa v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti zo zmluvy alebo z VOP.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur, splatnú dňa 11.7.2010, ktorou fakturoval odporkyni zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 136,05 eur, splatnú dňa 11.5.2009, ktorou fakturoval odporkyni za obdobie 22.3.2009-21.4.2009 mesačné poplatky v sume 7,34 €, hlasové služby v sume 105,6968 €, nehlasové služby v sume 1,64 € a DPH v sume 21,72 €.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 107,84 eur, splatnú dňa 11.6.2009, ktorou fakturoval odporkyni za obdobie 22.4.2009-21.5.2009 mesačné poplatky v sume 10,22 €, hlasové služby v sume 74,1877 €, nehlasové služby v sume 6,2130 € a DPH v sume 17,22 €.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 17,93 eur, splatnú dňa 11.7.2009, ktorou fakturoval odporkyni za obdobie 22.5.2009-21.6.2009 mesačné poplatky v sume 2,22 €, nehlasové služby v sume 11,4540 €, DPH v sume 2,60 € a poplatok za oneskorenie platby 1,66 €.
Súdu boli predložené Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné a účinné od 1.2.2009, ktoré neboli podpísané odporkyňou. V zmysle bodu 6.7 je odporkyňa povinná znášať poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného cenníka.
Navrhovateľ sa podaním zo dňa 17.12.2013 vyjadril tak, že oznámil svoje stanovisko k zmluvnej pokute, kde tvrdil, že odporkyňa bola zmluvnou pokutou sankcionizovaná za porušenie svojej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti a tiež za neplnenie si svojich povinností riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Podľa navrhovateľa výška zmluvnej pokuty musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody. Navrhovateľ vyslovil názor, že pre záver o neprimeranosti/nekalosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. V prospech svojich tvrdení o správnosti použitia zmluvnej pokuty uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni, plní preventívnu funkciu.
V sadzobníku poplatkov predloženom súdu bez uvedenia jeho platnosti a účinnosti je uvedená výška zvýhodneného mesačného paušálu za program Relax 60 v sume 11,81 eur.
Z výsluchu odporkyne a tiež z jej vyjadrenia k návrhu súd zistil, že odporkyňa uzatvárala zmluvu s predchodcom navrhovateľa spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorého nástupníckou spoločnosťou sa stal Slovak Telekom, a. s. Odporkyňa sa ďalej vyjadrila, že pred podpisom zmluvy nedohadovala dobu viazanosti, ani zmluvnú pokutu, iba podpísala zmluvu o pripojení. Väčšinu zo žalovanej sumy pretelefonoval jej bývalý manžel bez jej vedomia, čo však nemá ako dokázať, chcela by dlh splatiť a vyrovnať, navrhla povoliť splátky vo výške 10 eur mesačne, nakoľko je nezamestnaná.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.3.2010 (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 28.2.2010 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 30.6.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o pripojení je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, v procesnom postavení účastníka konania odporkyňa, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, pôvodne T-Mobile Slovensko a.s. (po zlúčení Slovak Telekom a.s.), spoločnosť konajúca pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy o pripojení nadobudol navrhovateľ a svedčí mu aktívna legitimácia vo veci účastníkov, súd tu poukazuje na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ani nadobudnutím práv z postúpenej pohľadávky sa spotrebiteľský charakter zmluvy nemení, aj keď navrhovateľ nie je dodávateľom služby a zo Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1 ods.1, čl.2 písm. b), c) smernice) transponovanej aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/ 2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv (súd cituje: „Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) a na spotrebiteľa dopadá pri typových zmluvách ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok, premietnutý do ustanovení §52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 až 5 OZ. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký stupeň ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. O štandartnú typovú zmluvu ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacej sile povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné podmienky (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.)Právny poriadok SR v § 53 ods. 1 veta prvá OZ v rámci ochrany spotrebiteľa zakazuje dávať do zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto podmienky označuje za neprijateľné.
V konaní sa navrhovateľ domáhal okrem plnení za služby poskytnuté odporkyni podľa predmetu činnosti pôvodného dodávateľa aj plnenia po odporkyni za poplatky za oneskorené platby a uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. K týmto nárokom uplatneným návrhom súd uvádza:
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, ide o tzv. teóriu skutočného plnenia, spomínanú najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských vzťahoch.
Poplatok za upomienku oneskorenej platby daný do VOP v bode 6.7 s odporkyňou ako zmluvné podmienky súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, nakoľko uvedený poplatok nebol dohodnutý s odporkyňou priamo v zmluve, pričom VOP neboli odporkyňou podpísané a neboli ňou ani individuálne dojednané, pričom navrhovateľ súdu nepreukázal akým spôsobom vypočítal resp. určil výšku tohto poplatku.
Charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neprijateľných podmienok sa zaoberal aj Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku z 21. novembra 2012 vo veci sp. zn. 18Co 109/2011. Tunajší súd sa stotožňuje zo závermi tohto odvolacieho súdu a ohľadom návrhom uplatneného plnenia titulom poplatkov za oneskorené platby mal za to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná, napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z. alebo účtovanie poplatkov spotrebiteľom za vedenie úverových účtov bankami.
V zmysle uvedeného zmluvná podmienka ohľadom poplatkov za oneskorené platby daná dodávateľom do spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s odporkyňou je súdom hodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, pretože odporkyňa neobdržala za poplatky za oneskorené platby, za ktoré sa domáha navrhovateľ zaplatenia žiadnu protislužbu od pôvodného dodávateľa. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná § 53 ods. 5 OZ podľa platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na uzavretú zmluvu a je povinnosťou súdu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť spotrebiteľovi (v procesnom postavení odporkyni) ochranu pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
K zmluvnej pokute požadovanej po odporkyni na zaplatenie súd uvádza, že pri hodnotení nároku na zaplatenie a povinnosti odporkyne zaplatiť ju súd vychádzal z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že k platne uzavretej dohode účastníkov o zmluvnej pokute (zabezpečovacom prostriedku k právu či dodávateľa alebo jeho právneho nástupcu) sa vyžaduje, aby dohoda ako právny úkon, spĺňala náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu. Preto aj dohoda o zmluvnej pokute v zmysle § 37 ods. 1 OZ musí byť ako právny úkon, smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, s ktorými ich zákon spája, určitý a zrozumiteľný, inak je dohoda neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom vyjadreným dodávateľom k Dodatku k Zmluve o pripojení „v prípade porušenia akýchkoľvek zmluvných povinností “ aj keď s demonštratívnym výpočtom určitých povinností je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Sankčný charakter zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je naviazaný na konkrétne porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu a formulácia daná dodávateľom do zmluvy neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Formulácia uvádza výpočet určitých povinností daných ako príklad a pre neurčitosť v slove „akýchkoľvek“ a uvedené príklady aj keď určitých povinností neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Pre neurčitosť právneho úkonu je ustanovenie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nemožno priznať žiadne plnenie. Niet preto dôvodu, aby sa súd ďalej zaoberal a ani sa pre absolútnu právnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute nezaoberá stanoviskom navrhovateľa k zmluvnej pokute, ktorá podľa navrhovateľa nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, poskytnuté dodávateľom odporkyni, súd sa nezaoberá ani satisfakčnou (reparačnou) a preventívnou funkciou zmluvnej pokuty, prijateľnosťou výšky zmluvnej pokuty, pretože neplatný právny úkon, z ktorého sa má plniť vo výške plnenia nemožno modifikovať a pre absolútnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute niet dôvodu ani zaoberať sa primeranosťou zmluvnej pokuty v zmysle analógie § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kde platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech, alebo rozhodnuté čiastočne v jeho neprospech. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. V nadväznosti na uvedené treba poukázať na ustanovenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. a na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., kedy súd nemá voči účastníkovi konania poučovaciu povinnosť v občianskom súdnom konaní o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je účastník zastúpený advokátom, čo spadá aj na súdenú vec účastníkov, v danej veci je navrhovateľ zastúpený advokátom.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o pripojení , ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom do 31.3.2010. Zo zisteného skutkového stavu na základe listinných dôkazov /Zmluvy o pripojení, VOPP, faktúr) súd vyvodil záver, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy, v ktorej bol právny predchodca dodávateľom odporkyne. Súd skúmal, či v tomto konaní o zaplatenie celej sumy uplatnenej navrhovateľom voči odporkyni na zaplatenie na ňu navrhovateľovi vznikol nárok a či mu patrí priznať aj sumu 47,80 €, ktorá je podľa faktúry č. XXXXXXXXXX zmluvnou pokutou, ďalej sumu 1,66 €, ktorá je podľa faktúry č. XXXXXXXXXX poplatkom za oneskorenie platby. Navrhovateľ uniesol svoju povinnosť bremena tvrdenia v tom, že jeho právny predchodca s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení, že na jej základe poskytol odporkyni plnenie a že odporkyňa za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Povinnosťou navrhovateľa ďalej po výzve súdu bolo, aby označil dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti aj na poplatok za oneskorenie platby, aby preukázal poskytnutie plnenia za ne a aby preukázal, že neprijateľná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty a poplatkov za oneskorené platby bola s odporkyňou individuálne dojednaná. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, spor bol v otázke, či predmetná zmluva o pripojení a dodatok k zmluve boli založené z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. Neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvy a pripojení a na základe rozhodovacej činnosti súdu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ služby s ďalším množstvom spotrebiteľov za rovnakých podmienok v rovnakom čase ako s odporkyňou a podmienky zmluvy a dodatku, tiež všeobecné obchodné podmienky pripravil dodávateľ ako štandartnú typovú zmluvu. Takto predloženú zmluvu mohla odporkyňa buď ako celok prijať alebo odmietnuť a nemala možnosť ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s dodávateľom vyjednať si podmienky zmluvy, keď mala aj možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy pred jej podpisom, nemohla ovplyvniť ich obsah, čo potvrdila odporkyňa pri výsluchu. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že medzi jeho právnym predchodcom (dodávateľom služby) a odporkyňou boli individuálne vyjednané podmienky zmluvy, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno, čo vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a súd dospel k záveru v zmysle tohto ustanovenia, že treba považovať podmienky zmluvy, za individuálne s odporkyňou nevyjednané ohľadom navrhovateľom žiadaného plnenia „za iné poplatky a služby „ keď aj výpoveďou odporkyne mal súd preukázané, že jej predložil dodávateľ znenie zmluvy ním vopred pripravené, čím nie je splnená požiadavka, že na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.
V konečnom dôsledku súd prijal záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluvná podmienka týkajúca sa poplatkov za oneskorené platby s výnimkou predmetu a ceny bola individuálne vyjednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto súd návrh v časti sumy 1,66 eur zamietol.
Súd posúdil návrh ako nedôvodný aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur s príslušným úrokom z omeškania. Vzhľadom na uvedené v tej časti rozsudku, ktorá sa týka zmluvnej pokuty a záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, na ktorú súd prihliada vždy, bez ohľadu na to, či neplatnosť tohto úkonu niektorý účastník konania namietal, súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur zamietol. Ak nebolo priznané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty. Úrok z omeškania je sankciou za omeškanie dlžníka. Ak z neplatného právneho úkonu nevzniká veriteľovi právo na peňažné plnenie, nemôže sa dlžník v zmysle § 517 OZ dostať ani do omeškania a veriteľovi nemôže vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania. Súd sa nezaoberal
zmluvnou pokutou z pohľadu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, považujúc za dostatočný záver aj pre ochranu spotrebiteľa o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, berúc do úvahy, že čo sa týka občianskoprávneho konania, súd v sporovom konaní rozhoduje vždy o právach a povinnostiach práve účastníkov konkrétneho súdneho konania, teda o právach a povinnostiach v súdenej veci navrhovateľa a odporkyne a rozhodnutie súdu sa vzťahuje iba práve na týchto účastníkov.
Odporkyňa síce tvrdila, že väčšinu služieb, ktoré sa jej zaviazal dodávať právny predchodca navrhovateľa podľa zmluvy o pripojení, využil jej bývalý manžel bez jej vedomia, avšak na uvedené tvrdenie nemá dôkaz a preto uviedla, že by chcela dlh splatiť a vyrovnať. Odporkyni podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vznikla povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté verejné služby podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, vyfaktúrované jej faktúrami ako cenu za mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby. Keďže z výpovede odporkyne vyplynulo, že tieto povinnosti nesplnila, nakoľko nemala finančné prostriedky na splatenie dlhu, zaviazal ju súd zaplatiť navrhovateľovi na istine sumu 260,16 eur, ktorú súd vypočítal tak, že od navrhovateľom žalovanej sumy 309,62 eur odpočítal nepriznanú sumu 47,80 eur za zmluvnú pokutu a ďalej odpočítal sumu 1,66 eur za nepriznané poplatky za oneskorené platby a preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy iba za skutočne dodané a faktúrami účtované služby (za mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že ak odporkyňa aj podľa jej výpovede nesplnila dlh vôbec, neplnila riadne a včas /§ 559 ods. 1 a 2 OZ/ dostala sa s jeho plnením do omeškania a preto bolo dôvodné priznať navrhovateľovi k priznanej istine aj podľa § 517 ods. 2 OZ príslušenstvo pohľadávky, ktorým je v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu úrok z omeškania. Splatnosť odplaty za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby bola určená zmluvou tak, že odporkyňa bola povinná odplatu platiť do dňa určeného vo faktúrach. Lehota splatnosti faktúr uplynula a od nasledujúceho dňa sa dostala odporkyňa s platením do omeškania. Dôvodné bolo preto navrhovateľovi priznať aj príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania) v zákonnej výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 136,05 eur od 12.5.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 107,84 eur od 12.6.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 16,27 eur od 12.7.2009 do zaplatenia. Ak súd nepriznal navrhovateľovi sumu za poplatky a zmluvnú pokutu, nevznikol mu ani nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % zo zamietnutej časti istiny1,66 eur od 12.7.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 eur od 12.7.2010 do zaplatenia.
Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. nepovolil odporkyni splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume 10 eur mesačne. Odporkyňa žiadala o povolenie splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume 10 eur mesačne vzhľadom k tomu, že je nezamestnaná. Súd nepovolil odporkyni splácať jej dlh v splátkach, nakoľko odporkyňa nemá príjem, pričom jej stav trvá dlhodobejšie a preto nie je predpoklad, že bude splátky splácať riadne a včas.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách, odporkyňa návrh na rozhodnutie o trovách nepodala, uviedla že ich náhradu neuplatňuje.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti odporkyni a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 309,62 eur, z toho mu súd priznal sumu 260,16 eur a do zvyšku tejto sumy (o 49,46 eur) návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 84,03 % a u odporkyne 15,97 %, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 68,06 % (84,03 % - 15,97 % = 68,06 %), ktoré mu počas konania vznikli. Odporkyňa návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala, nároku na náhradu sa vzdala.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky ak zákon neustanovuje inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura - 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
V súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. právny zástupca navrhovateľa v návrhu navrhol priznanie odmeny za 2 úkony právnej služby po 24,90 eur za úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd), režijný paušál (r. 2012) v sume 2 x 7,63 eur a 20 % DPH, t.j. celkom 78,07 eur a náhradu trov za zaplatený súdny poplatok v sume 18,50 eur. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov v sume 12,59 eur za zaplatený súdny poplatok (68,06 % zo sumy 18,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 53,13 eur (68,06 % zo sumy 78,07 eur), ktoré je povinná uhradiť odporkyňa ako čiastočne neúspešný účastník sporového konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa §251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.