Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: M. a Z., obe nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny R., pracovisko N., deti rodičov: matka - O. C., nar. X.X.XXXX, bytom N., T. XXX/ XX, a otec - M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. nad S., právne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Škulavíkom, so sídlom Veľké Rovné 62, o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -214 zo dňa 5.mája 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že

otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. a maloletej Z.

po 55 eur mesačne na každé z detí v období od 1.1.2013 do 10.9.2013 a

po 65 eur mesačne na každé z detí v období od 11.9.2013 do 31.12.2013;

týmto rozsudkom sa v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -40 zo dňa 30. marca 2007 vo výroku o výživnom na maloletého M. a maloletú Z..

Návrh otca na zníženie výživného na maloletého M. a maloletú Z. v období od 1.1.2014 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom (v celom rozsahu) zamietol návrh otca na zníženie výživného (z 82,50 eur) na 40 eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc dňom 1.10.2012. Vychádzal z toho, že oproti stavu, keď bolo naposledy rozhodované o výživnom na maloleté deti (pred siedmimi rokmi) sa príjem otca síce znížil, avšak naďalej je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné. Od januára 2014 je otec poberateľom invalidného dôchodku (z titulu poklesu pracovnej schopnosti o 70 %), z ktorého dôvodu ukončil dohodou svoj pracovný pomer v KINEX-e Bytča. Priznanie invalidného dôchodku však, podľa okresného súdu, nie je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru (dohodou), keď otec mohol pracovať na skrátený pracovný úväzok, prípadne inou formou pracovného zaradenia.

Okresný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ sa aj príjem matky zvýšil, uvedené nemôže mať zásadný vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca, nakoľko výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti počas siedmich rokov podstatne vzrástli. Aktuálne totiž navštevujú druhý stupeň základnej školy, pričom v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom nenavštevovali ani predškolské zariadenie. Maloletý M. má taktiež zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Za dôležitú skutočnosť okresný súd považoval tiež to, že otec uhrádzal výživné v doteraz určenej výške aj v čase, keď poberal (len) nemocenskú

dávku a tento jeho „príjem“ bol nižší než v súčasnosti. Dodal, že otec sa iným spôsobom, ako platením výživného, nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že jeho vyživovacia povinnosť bude od 1.1.2013 znížená na každé z detí na sumu 40 eur mesačne. Uviedol, že návrh na zníženie výživného by nepodal, ak by sa jeho zárobkové možnosti, vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav, neboli zmenili tak zásadným spôsobom, že výživné po 82,50 eur je pre neho už neprijateľné. Otec zdôrazňoval zásadu, že každý z rodičov má prispievať na výživu detí podľa svojich schopností a možností.

V tejto spojitosti poukázal na rozdielnu situáciu jeho a matky maloletých detí. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom matka nebola zamestnaná - bola na predĺženej materskej dovolenke. Aktuálne poberá mzdu 764,94 eur mesačne; spolu s výživným (po 82,50 eur na každé z detí) príjem jej domácnosti predstavuje 929,94 eur. Príjem matky sa, vzhľadom na jej schopnosti ako zdravotnej sestry, môže len zvyšovať; navyše má majetok i oboch rodičov, ktorí jej pomáhajú nielen s výchovou detí, ale aj finančne. On (odvolateľ) od 1.1.2014 poberá invalidný dôchodok 416,20 eur a po úhrade výživného mu zostane mesačne 251,20 eur. Z toho po 200 eur prispieva na spoločnú domácnosť so svojom matkou, teda ostane mu 51,20 eur, z ktorej sumy musí ešte uhradiť 20-30 eur za lieky, keďže okrem iných zdravotných problémov je (i) diabetik. Vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je pritom nemožné, aby si hľadal prácu.

Odvolateľ tiež namietal zaujatosť konajúcej sudkyne, keď nevyžadovala od oboch strán rovnako preukazovanie ich tvrdení; ako aj jej správanie voči jeho právnemu zástupcovi (neoznámila mu termín pojednávania, zastrašovala ho udelením pokuty a podobne). Napokon, aj výsledky dokazovania vyhodnotila proti nemu (otcovi).

Matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ má otec zníženú pracovnú schopnosť o 70 %, môže využívať svoj potenciál vo zvyšných 30 %-ách; nevylučuje súbeh pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s invaliditou nad 70 %. Otec je absolventom strojárskeho učilišťa a vzhľadom na dostatok pracovných príležitostí na trhu práce si môže (napr. čiastočným pracovným úväzkom) zabezpečiť prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu.

Matka zdôraznila, že náklady na stravu v jej domácnosti predstavujú mesačne 450 eur, rovnakú sumu ročne vynakladá na nové oblečenie pre deti, ktoré sú rovnakého veku, preto nemôžu nosiť oblečenie po sebe. V súvislosti s alergiou M. má ďalšie výdavky v sume 25 eur mesačne. Otec sa nezaujíma o zdravotný stav detí, ani o ich správanie a prospech v škole a je s nimi v kontakte len v súdom presne určený čas, pričom im nedáva vreckové a ani ich neberie na výlety. Ona nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, len osobného motorového vozidla zn. Favorit, ktoré využíva na cestu do práce, či na vozenie detí k lekárovi a M. na futbalové tréningy a zápasy.

Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením a bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ) napadnutý rozsudok zmenil podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od 12.9.2012 až do 10.9.2013 bol otec dlhodobo práceneschopný. V uvedenom období jeho príjem z titulu dávok nemocenského zabezpečenia prestavoval cca 350 eur mesačne (352,80 eur v 31-dňových mesiacoch, 341,40 eur v 30-dňových mesiacoch, 318,70 eur vo februári 2013). Býval u svojej matky, z ktorého titulu prispieval na spoločnú domácnosť.

Z takto ustáleného skutkového stavu je nepochybné, že v pomeroch otca v dotknutom období došlo k zásadnej (negatívnej) zmene. Vzhľadom na samotnú podstatu inštitútu práceneschopnosti neobstojí ani argumentácia matky (v značnej miere prevzatá i okresným súdom), že otec si mohol „privyrobiť“. Rozsah

predmetnej zmeny jednoznačne spĺňa kritériá zásadnej zmeny vyžadované ustanovením § 78 ods. 1 zák. o rodine (citovaného v napadnutom rozhodnutí), ktoré umožňuje zmenu právoplatných rozhodnutí o výživnom.

Zároveň krajský súd konštatuje, že táto (negatívna) zmena v pomeroch otca nie je „kompenzovaná“ (pozitívnou) zmenou v pomeroch - v odôvodnených potrebách maloletých detí, ktorých nárast oproti predošlej úprave je tiež výrazný. Hoci obe zásadné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti t.j. možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby (v súdenej veci otca) a odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb (maloleté deti M. a Z.) sú „právne“ rovnocenné, reálne sú rozhodujúcejším/ prioritným možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby. Za súčasného stavu (predovšetkým) rozvoja technológií a možností na tak školské, ako i voľnočasové aktivity detí a dospievajúcich sú totiž potenciálne odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb (maloletých detí) takmer neobmedzené. Rozhodujúce však je, akou mierou dokáže výživou povinná osoba uvedené potreby reálne pokryť. Inými slovami, výživné môže byť stanovené len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá bezprostredným majetkovým pomerom výživou povinnej osoby, hoci odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb môžu byť aj vyššie.

Na základe popísaných úvah a východísk krajský súd uzavrel (rešpektujúc vymedzenie otca prezentované v odvolaní), že od 1.1.2013 do 10.9.2013 vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť bol otec povinný prispievať na výživu maloletých M. a Z. po 55 eur mesačne. To znamená, že jeho návrh na zníženie výživného v označenom časovom úseku je (čiastočne) opodstatnený. Otcovi po úhrade takto zníženého výživného zostane/zostalo mesačne cca 230 - 240 eur, z ktorých prostriedkov musel uhrádzať všetky náklady svojich oprávnených (základných) životných potrieb.

Z obdobných úvah odvolací súd vychádzal aj vo vzťahu k ďalšiemu obdobiu. Od 11.9.2013 bol otcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 408,40 eur mesačne (pre rok 2013). Keďže nedošlo k inej významnejšej zmene rozhodujúcich skutočností (len k zvýšeniu príjmu otca z cca 350 na 408,40 eur mesačne), bolo/je namieste dotknuté zvýšenie príjmu premietnuť aj rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým. Nadväzne krajský súd za primeranú výšku výživného otca v období od 11.9.2013 do 31.12.2013 považoval čiastku 65 eur mesačne na každé z maloletých detí. Taktiež v danom období bol/ je teda návrh otca na zníženie výživného (čiastočne) opodstatnený.

Zmenu predošlého rozhodnutia o výživnom - v úhrne oboch dotknutých časových úsekov, t.j. kalendárneho roku 2013 - odvolací súd vyjadril aj osobitným konštatovaním vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Počnúc 1.1.2014 otec poberal, a toho času naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 416,20 eur mesačne (pre rok 2014). Predmetné - doslova len niekoľko eurové - zvýšenie dôchodkovej dávky by nebolo predpokladom pre odlišný záver ohľadne pomerov otca. Z potvrdenia príjmov zo závislej činnosti za obdobie január 2014 (č.l. 180) však vyplýva, že otcovi bolo vyplatené odchodné vo výške 921,55 eur. Uvedený príjem - hoci jednorazovej povahy - zásadným spôsobom modifikuje pomery otca. Nadväzne je možné konštatovať, že pri zohľadnení sumy 921,55 eur bolo a stále (i v čase rozhodovania odvolacieho súdu - v spojení s ) je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné určené predošlým rozhodnutím, t.j. po 82,50 eur mesačne na každé z detí. Z daného titulu krajský súd návrh otca na zníženie výživného v období od 1.1.2014 zamietol.

Vzhľadom na viazanosť (odvolacieho) súdu skutkovým stavom v čase vydania rozhodnutia nebolo prípustné sa v rámci aktuálneho konania zaoberať eventuálnou zmenou v pomeroch otca, ku ktorej dôjde v budúcnosti. To znamená stavom, kedy z hľadiska príjmu otca už nebude možné zohľadňovať (ani po rozpočítaní na jednotlivé mesiace) jednorazový príjem - odchodné vyplatené v januári 2014.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pre konštatovanie okresného súdu o tom, že otec mohol pracovať na skrátený pracovný úväzok, prípadne inou formou pracovného zaradenia u svojho zamestnávateľa (KINEX Bytča) neposkytuje vykonané dokazovanie náležité - konkrétne východisko. Obdobne v maximálne všeobecnej (a tým bez ďalšieho neakceptovateľnej) rovine je tiež tvrdenie o možnosti otca

- vzhľadom „len“ na 70%-ný pokles pracovnej schopnosti - „privyrobiť“ si popri poberaní invalidného

dôchodku. Zároveň je namieste zdôrazniť, že ani v prípade miery poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nedôjde k zvýšeniu jeho invalidného dôchodku, čo je zrejmé práve z rozhodnutia o jeho priznaní zo dňa 27.12.2013 (č.l. 168-169).

Na druhej strane nedôvodnými - taktiež pre neprimeranú všeobecnosť - sú vyjadrenia otca o zaujatosti zákonnej sudkyne. Nemalú dávku účelovosti vykazujú tiež otcove tvrdenia/výpočty o porovnaní majetkovej situácie jeho (otca) a matky. Vo vzťahu k matke totiž úplne prehliada tak výdavky, ako aj fakt, že z jej príjmu sú zabezpečované nielen jej potreby, ale predovšetkým potreby maloletých detí.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.